Bratislava 24. marca 2020 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Odchádzajúca vláda Petra Pellegriniho v piatok 20.3.2020 podala demisiu. V sobotu 21.3.2020 bola vymenovaná nová vláda Igora Matoviča. Ktorý kráľ žije, je zrejme jasné, vrátim sa k nemu neskôr, ale ktorý kráľ, obrazne povedané, politicky zomrel?
Peter Pellegrini za dva roky služby občanom vo funkcii predsedu vlády ukázal, že vie pracovať vo vysokom tempe, pod tlakom a v krízovom období prijímať ťažké rozhodnutia. Nie sú s ním spojené žiadne politické škandály, ani korupčné kauzy. Nastúpil na post premiéra v turbulentných časoch, keď skupina tzv. „slušných“, na čele s Andrejom Kiskom, zneužila vraždu dvoch mladých ľudí k pokusu o diplomaticky povedané „prevzatie moci“. Po nástupe Petra Pellegriniho na post premiéra, kde nahradil Róberta Fica, sa situácia upokojila. Na konci jeho volebného obdobia zasiahla do našich životov epidémia koronavírusu. Rýchle prijatie pomerne prísnych opatrení sa ukazuje ako správne rozhodnutie. Pellegriniho vládu kladne ohodnotila prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je z opačného politického tábora. Pri takýchto výsledkoch riadenia štátu nemožno hovoriť o Pellegriniho „politickej smrti“, ale o „oddychovom čase“ a potenciálnej alternatíve k vláde Igora Matoviča.
Do role tzv. „mŕtveho kráľa“ oveľa lepšie pasuje Róbert Fico. Má za sebou 10 rokov vládnutia a z tohto uhla pohľadu to je najúspešnejší slovenský premiér, ktorý ale pred dvoma rokmi po protestoch odstúpil. Tým eliminoval hrozbu zo strany vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku, ktorý za výdatnej podpory mainstreamových médií, využíval vraždu novinára a jeho priateľky k burcovaniu protestov a reálne hrozilo, že prípadným štátnym prevratom posilní svoju moc.
Róbert Fico je kontroverzná osobnosť, ktorá určite nie je miláčikom mainstreamových médií. Jeho vládnutie bude objektívnejšie hodnotené až s odstupom času, keď tí, čo ho najviac kritizovali, ukážu, ako vedia riadiť Slovensko a budeme ich môcť porovnať s vládami Róberta Fica a Petra Pellegriniho. Dnes je Róbert Fico už len radový poslanec. Aj preto vyzerá ako najlepší ašpirant na tzv. „mŕtveho kráľa“, ale paradoxne ani on ním zatiaľ nie je. Róbert Fico je skúsený politik, ak mu to okolnosti dovolia, môže sa stať, že s odstupom času využije zlyhania politických protivníkov k návratu na politické výslnie.
Kto je teda pomyselným „mŕtvym kráľom“? Politicky mŕtvy je bývalý prezident Andrej Kiska. Tento miláčik mainstreamových médií, mal ako prezident vysokú obľúbenosť a popularitu, ktorá však bola umelo vytvorená práve mainstreamovými médiami. To ukazuje, akú veľkú moc majú v rukách mainstreamové médiá resp. oligarchovia v ich pozadí. Volebný výsledok ukázal, aká falošná je taká „obľúbenosť“. Pred voľbami mal Andrej Kiska ambíciu stať sa predsedom vlády, no vo volebnom súboji utrpel ťažkú prehru. Napriek masívnej volebnej kampani, jeho strana len tesne prešla do parlamentu a je najslabšou parlamentnou stranou. Dole ju ťahali škandály Andreja Kisku. Preukázaný daňový podvod s DPH, špekulácie s pozemkami a podozrenie na prepojenie s pozemkovou mafiou, porušovanie ústavy pri menovaní ústavných sudcov a celý rad ďalších zlyhaní.
Toxicita Andreja Kisku je neudržateľná, najavo to dali aj koaliční partneri, preto sa stiahol z koaličných rokovaní, kde ho nahradila Veronika Remišová. V sobotu 21.3.2020 Veronika Remišová spolu s ostatnými koaličnými partnermi podpísala koaličnú dohodu. Návrat Andreja Kisku na politické výslnie je za takýchto okolností prakticky nemožný, ale počuť o ňom ešte budeme, keď sa vzdá predsedníckeho kresla v stane Za ľudí a keď bude trestne stíhaný. Igor Matovič vie, že Andrej Kiska má na krku prípad tej istej kategórie, ako mal právoplatne odsúdený a do výkonu trestu vzatý Ladislav Bašternák. Andrej Kiska je stále predsedom koaličnej strany, ak by bol jeho prípad zametený pod koberec, bolo by to automaticky spájané s novou vládou. Ak o ňom už počuť nebudeme, bude to signál, že boj novej vlády proti korupcii má určité nedostatky.
Vládu preberajúci Igor Matovič je od skončenia volieb neopatrný a urobil viacero nesprávnych rozhodnutí. Jedným z nich je nominácia Jaroslava Naďa na post ministra obrany. Ten je silno proamerický a na Slovensku dlhodobo propaguje názor, že „Rusko je pre nás hrozba“. Na mieste je otázka, na koho žiadosť a za akým účelom to robí ? Slovensko má s Ruskou Federáciou dlhodobo dobré vzťahy, ale Jaroslav Naď to svojimi aktivitami môže zmeniť. Napríklad tak, že sa bude pokúšať svoj názor na Ruskú Federáciu presadiť do bezpečnostnej stratégie Slovenska.
Ďalším zlyhaním racionálneho úsudku je snaha využiť epidémiu koronavírusu na vytĺkanie politického kapitálu. V komunikácii cez médiá je Igor Matovič stále zlostný a útočný, ako keby prebiehala predvolebná kampaň. Je po voľbách, preto to nedáva zmysel. Počíta azda Igor Matovič so skorými predčasnými voľbami ? Vládne strany majú v parlamente ústavnú väčšinu, preto by nový predseda vlády mal začať zodpovedne riadiť štát.
Roman Kukučka