Oaklandský inštitút zverejnil vo februári 2023 podrobnú správu s názvom „Vojna a krádež: prevzatie ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy“,  ktorá odhalila, ako zahraničné firmy tajne prevzali kontrolu nad značnou časťou ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy využívaním liberálneho zákona v tajnej dohode s miestnymi oligarchami. Ich zistenia vtedy vyvolali vlny nevôle v okolí, ale nakoniec po vyše pol roku ustúpili z pozornosti verejnosti, keď ich západné médiá, ako napríklad USA Today, zavádzajúco označili ako „neoverené fakty”.

Využili používateľov sociálnych médií, ktorí si nepriame vlastníctvo prostredníctvom podielov zamieňali s priamou kontrolou, aby správu Oaklandského inštitútu zdiskreditovali, po čom táto do veľkej miery zmizla zo všeobecného diskurzu. Málokto mohol očakávať, že to bude práve niekto ako poľský prezident AndrzejDuda, kto jej vdýchne nový život počas rozhovoru pre litovský národný rozhlas a televíziu. Vysvetľoval problém Poľska s ukrajinským dovozom poľnohospodárskych výrobkov, keď vypustil nasledujúcu bombu:

„Chcel by som upozorniť najmä na poľnohospodársky priemysel, ktorý v skutočnosti neriadia Ukrajinci, ale veľké spoločnosti zo západnej Európy, z USA. Ak sa dnes pozrieme na vlastníkov väčšiny pôdy, nie sú to ukrajinské spoločnosti. Je to paradoxná situácia a niet divu, že sa poľnohospodári bránia, pretože investovali do svojich fariem v Poľsku […] a lacná poľnohospodárska produkcia prichádzajúca z Ukrajiny je pre nich dramaticky deštruktívna.“

.

Duda reprezentuje vládu, ktorá je všeobecne považovaná za jednu z najviac proamerických a protiruských vlád aká kedykoľvek v histórii krajiny bola, takže ho nemožno ani náhodou obviňovať z „presadzovania kremeľskej propagandy“. Preto by isto nepotvrdil dramatické tvrdenie o väčšinovom zahraničnom vlastníctve ukrajinského poľnohospodárskeho priemyslu, hoci nepriamo prostredníctvom podielov v národných spoločnostiach, keby nemal na to fakty, ktoré mu poskytli poľskí experti.

Tento vývoj by mal podnietiť opätovný záujem o predchádzajúce správy na túto tému, ako napríklad správu USAID o tom, ako „Súkromný sektor v prvej línii pozemkovej reformy uvoľňuje investičný potenciál Ukrajiny“. Dobre zasvätená do tejto problematiky je aj podrobná správa Thomasa Faziho pre UnHeard z júla 2023 o tom, ako „Kapitalisti krúžia nad Ukrajinou a vojna vytvára obrovské ziskové príležitosti“. Najdôležitejšie je však to, čo Zelenskyj povedal na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v máji 2022. Podľa jeho slov:

„Ponúkame osobitný a historicky významný model obnovy. Keď každá z partnerských krajín, partnerských miest alebo partnerských spoločností bude mať historickú možnosť prevziať patronát nad konkrétnym regiónom Ukrajiny, mestom, obcou alebo odvetvím. Veľká Británia, Dánsko, Európska únia a ďalší poprední medzinárodní aktéri si už zvolili špecifický smer patronátu pri rekonštrukcii.“

O rok neskôr hostil v Kyjeve vedenie spoločnosti Black Rock, s ktorým diskutoval o vytvorení investičného a rekonštrukčného fondu. Podľa Zelenského„dnešný deň je historickým okamihom, pretože od prvých dní nezávislosti sme na Ukrajine nemali také veľké investičné prípady. Sme hrdí na to, že môžeme iniciovať takýto proces… Budeme môcť ponúknuť zaujímavé projekty na investovanie do energetiky, bezpečnosti, poľnohospodárstva, logistiky, infraštruktúry, medicíny, IT a mnohých ďalších oblastí.“

Keď si to dáme dokopy, ukrajinský líder naplnil svoj návrh z Davosu z mája 2022 a ponúkol spoločnostiam „patronát“ nad ukrajinským poľnohospodárskym priemyslom, ktorý sa rozvíjal už pred tým, ale výrazne ho urýchlilo stretnutie s vedením spoločnosti Black Rock v máji minulého roka. To nadobudlo hmatateľnú podobu, keď tieto nepriamo zahraničím kontrolované farmy výrazne predbehli poľské, čo viedlo k protestom poľských poľnohospodárov v celej krajine a k najnovším problémom v bilaterálnych vzťahoch.

Doteraz podrobne opísaný sled udalostí dáva do súvislosti správu z polovice februára o údajných plánoch skupiny G7 vymenovať vyslanca pre Ukrajinu, ktorého úlohou by zrejme bolo realizovať agendu Davosu, a ak k tomu dôjde, najmä upevňovať zahraničnú kontrolu nad ukrajinskou poľnohospodárskou pôdou. Naznačuje to tiež, že neformálne zameranie Ukrajiny na zvýšenie vývozu poľnohospodárskych výrobkov do EÚ nie je len oportunistické, ale čiastočne sa riadi preferenciou týchto zahraničných firiem, ktoré chcú rýchle a spoľahlivé zisky.

Ukrajina bola doteraz poľnohospodárskou veľmocou globálneho Juhu, ale svoj podiel na trhu prenechala Rusku pod falošnou zámienkou, že Moskva blokuje Čierne more, čo zasa podnietilo EÚ, aby dočasne zrušila predchádzajúce obchodné bariéry s oficiálnym cieľom uľahčiť vývoz cez svoje územie. V skutočnosti Rusko nikdy Čierne more nezablokovalo a takmer všetko ukrajinské obilie, ktoré sa dostalo do EÚ, tam zostalo namiesto toho, aby putovalo cez tento blok na tradičné trhy Kyjeva na globálnom Juhu.

Pre Ukrajinu je oveľa rýchlejšie predávať svoje poľnohospodárske výrobky v susednej EÚ, než čakať, ako dlho bude trvať ich vývoz do Afriky, nehovoriac o tom, že je to aj spoľahlivejšie, keďže je nepredstaviteľné, že by tieto rozvinuté ekonomiky mali niekedy rovnaké možné problémy s platbami ako rozvojové. Tieto samozrejmé kalkulácie pracujú proti záujmom Poľska, z čoho je zrejmé aký veľký boj bude pre túto krajinu brániť svoj domáci trh pred týmto prílevom vzhľadom na mocné sily, ktoré sú v hre.

Nie je to len ukrajinská poľnohospodárska loby, ktorá chce bezcolný prístup týchto výrobkov na trh EÚ, ale aj loby tých zahraničných firiem, ktoré nepriamo kontrolujú jej poľnohospodársky priemysel. Tá bude pravdepodobne zubami-nechtami bojovať za to, aby zabránila dosiahnutiu akéhokoľvek kompromisu v súvislosti s očakávaným členstvom Ukrajiny v EÚ, na základe ktorého by bol poľnohospodársky sektor tejto bývalej sovietskej republiky vylúčený z akejkoľvek dohody. Poľsko má preto všetky dôvody na to, aby naďalej upozorňovalo svet na tieto tienisté vzťahy.

Len maximálnym upozorňovaním na skutočnosť, že „väčšinu pôdy“ v rámci ukrajinského poľnohospodárskeho sektora „spravujú veľké spoločnosti zo západnej Európy a z USA“, má Poľsko akú takú šancu, že uvedený kompromis vstúpi do platnosti. Tým by si krajina získala veľmi mocných nepriateľov, ktorí by sa potom mohli z pomsty miešať do poľských vnútorných záležitostí, ale Dudov najnovší rozhovor naznačuje, že je pripravený čeliť ich hnevu, aby ochránil objektívne národné záujmy Poľska.

K článku zostáva len dodať, že uvedené fakty sa výsostne dotýkajú aj záujmov slovenských poľnohospodárov a nekontrolovaný bezcolný dovoz ukrajinských poľnohospodárskych komodít z pôdy a poľnohospodárskych podnikov vlastnených veľkými západnými a americkými spoločnosťami,  ich môže priviesť na psí tridsiatok…

Preto je mimoriadne dôležité, aby slovenská vláda pevne a odhodlane pokračovala v nastavenom kurze na ochranu slovenských poľnohospodárov pred bezcolným dovozom poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny, ktorý presadzuje Európska komisia a upevňovala jednotný prístup V4 aj v tejto oblasti.

Prečítajte si tiež:

• Zelenského nočná mora
• Takto sa progresívno – liberálne sily krásne odhalili