Tiziakov bol členom skupiny ôsmich sovietskych činiteľov, ktorí v auguste 1991 uvrhli bývalého sovietskeho lídra Michaila Gorbačova do domáceho väzenia.
Skupina sa vyhlásila za dočasnú vládu – Štátny výbor pre výnimočný stav. V skupine sa nachádzali traja ďalší vysoko postavení sovietski politickí a vojenskí predstavitelia.
Jeden člen tejto skupiny, sovietsky minister vnútra Boris Pugo, spáchal krátko po potlačení tohto povstania samovraždu. Ďalším bola vo februári 1994 udelená amnestia, čím sa skončila 14-mesačný súdny proces, v ktorom boli členovia skupiny vojenským úsekom najvyššieho súdu obvinení z velezrady.
Neskôr v postkomunistickom Rusku zohrali rozličné úlohy v politike, ako aj v súkromnom sektore.
Vodca skupiny Gennadij Janajev, ktorý sa v danom čase vyhlásil za dočasného prezidenta ZSSR, zomrel v septembri 2010 v Moskve vo veku 72 rokov.
V súčasnosti žijú iba dvaja členovia GKČP – 94-ročný Dmitrij Jazov, ktorý bol v roku 1991 ministrom obrany Sovietskeho zväzu, a 86-ročný Oleg Baklanov, ktorý bol vtedy podpredsedom prezidentského obranného výboru.