Bratislava 12. júla 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Koalícia nie je v optimálnej forme. Ale takisto ani opozičné klbko nových aj starých populistických strán, ktoré si začínajú škriabať oči už teraz, hoci do volieb je to ešte viac ako pol roka. A ešte tu máme ĽSNS, ktorá sa blíži k pätnástim percentám. Takto namiešaný guláš dáva tušiť, že po voľbách bude na Slovensku patová situácia
Opozícia, povzbudená predošlými úspechmi nových populistických strán na steroidoch sa tvári, že už je hotová vec, že bude skladať vládu. Reálny pohľad na súčasné preferencie jednotlivých strán však nie je vôbec taký jednoznačný.
Predseda najsilnejšej koaličnej strany Robert Fico včera na tlačovej konferencii v Kostolných Kračanoch potvrdil ambíciu svojej strany vyhrať blížiace sa voľby, ale tiež tvrdí, že podľa neho po voľbách bude Slovensko v patovej situácii.
Významný podiel na prípadnom zabránení vzniku „slniečkárskej“ vlády, ako aj vlastne každej inej väčšinovej vlády, bude v každom prípade mať Ľudová strana Naše Slovensko. Lepšie povedané, nie ona sama, ale tí, ktorí s ňou odmietajú spolupracovať. Za týchto okolností potom ĽSNS je opozičným balvanom, ktorý bude kaziť každú koaličnú matematiku.
Ak by sa ĽSNS napríklad ešte posilnila a priblížila bližšie k dvadsiatim percentám, čo vôbec nie je nereálne, Smer by si zachoval svojich dvadsať percent a SNS svojich sedem, čo sú tiež pomerne realistické odhady, potom by sa na zisk tesnej parlamentnej väčšiny museli spojiť všetci ostatní. A to sme ešte nerátali so vznikom strán Štefana Harabina, Tomáša Druckera, prípadnej maďarskej koalície alebo ďalších, ktoré by vznik funkčnej slniečkovej vlády asi sotva uľahčili.
„Ak si pán Kiska a jemu podobní myslia, že hocijakým spôsobom zostavia vládu, tak sa mýlia,“ povedal včera Robert Fico. Ak kedysi s opovrhnutím hovoril o súdržnosti vtedajšieho opozičného zlepenca a jeho schopnosti spolupracovať, tak pri pohľade na zlepenec 2020 nie je ťažké si už teraz predstaviť jeho bonmoty o jednote tejto politologicky absurdnej zlátaniny v prípade jej volebného víťazstva.
Je naozaj ťažké odhadovať budúci vývoj, keď je tu popri troch silných subjektoch prinajmenšom desať strán (resp. virtuálnych strán), o ktorých sa uvažuje, že by sa do parlamentu v nejakej podobe mohli, ale tiež nemuseli dostať (SNS, SaS, OĽaNO, Sme rodina, KDH, Most-Híd, SMK, Za ľudí, Harabin, Drucker).
Originálnu konšpiračnú teóriu o možnej povolebnej realite priniesol predseda strany OĽaNO Igor Matovič. Tvrdí, že Smer s Ficom je síce pre všetkých v opozícii neprijateľný, ale vraj Penta vec vymyslela tak, že zradcovia v Smere Fica obetujú a po voľbách takýto Smer vytvorí vládu spolu s Kiskom, spoluprogresívcami a Druckerom. Otázka je, do akej miery je takáto predstava o Matovičovej paranoji vidieť vo všetkých nepriateľov, ktorí najmä jeho osobne chcú vyšachovať z hry, ale ak by boli pravdivé chýry o rozkole v Smere (čo smeráci tvrdošijne popierajú), potom by ani tento scenár nemusel byť nereálny.
Ktosi pre takúto hypotetickú vládu iniciatívne vymyslel už dokonca aj vzletný názov „vláda národného zmierenia“. Hoci naozaj ťažko povedať, čo by na nej bolo národné a čo zmierlivé, a či by pre ňu náhodou nebol priliehavejší názov „vláda nezmieriteľného odnárodňovania“.
Ivan Lehotský