Môj profil 
Predplatné
Medzinárodné vlakové spoje zastihne zmena času na časti ich trati a vlaky pôjdu zmeškané. Do konečnej stanice tak prídu o hodinu neskôr. Pri zmene času na letný sa totiž v nedeľu nadránom posunú hodiny z 02.00 h SEČ na 03.00 h letného času, ozrejmila Morháčová.
Rýchlik 1614 Zemplín z Humenného pôjde zmeškaný o 60 minút od stanice Ružomberok, rýchlik R442 Bohemia z Humenného do Prahy pôjde zmeškaný o 60 minút v úseku od Čadce do Prahy. Rýchlik R443 Bohemia idúci opačný smerom pôjde zmeškaný po celej trase na slovenskom území. V úseku Čadca – Košice o 60 minút a v úseku Košice – Humenné o 30 minút.
Rýchlik R445 Slovakia z Prahy do Košíc pôjde po celej trase na slovenskom území zmeškaný o 60 minút. Napokon, rýchlik EN 477 Metropol z Berlína do Budapešti pôjde taktiež po celej trase cez slovenské územie s hodinovým zmeškaním.
Mimo územia Slovenska sa posun času dotkne dvoch medzinárodných diaľkových vlakov – R44 Slovakia a EN 476 Metropol. Tie pôjdu na Slovensku podľa cestovného poriadku a meškanie 60 minút začnú mať až v Českej republike.
Zmena času ovplyvní jazdu autobusového spoja Student Agency na trase Košice – Praha a dvoch rýchlikov spoločnosti RegioJet – RJ1020 a RJ1021, ktoré premávajú na trase Praha – Košice a Košice – Praha, informoval hovorca oboch spoločností Aleš Ondrůj.
Vysvetlil, že na zastávkach, kde majú podľa cestovného poriadku odchod po 02.00 h SEČ budú omeškané o hodinu. “O zmene času príchodu sú cestujúci informovaní, informácie im počas jazdy tiež poskytne náš personál,” doplnil.
Spoje, ktoré majú pravidelný odchod z východzej stanice po 03.00 h pôjdu už podľa letného času.
Posun času môže podľa odborníčky spôsobovať pocit únavy a zhoršenú koncentráciu
Na Veľkonočnú nedeľu sa uskutoční prechod na letný čas. Ručičky hodiniek si treba posunúť o druhej hodine stredoeurópskeho času (SEČ) na tretiu hodinu letného času (SELČ), ľudia si tak pospia o hodinu menej. Podľa MUDr. Evy Feketeovej, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice môže byť posun času spojený s pocitom únavy a zhoršenou koncentráciou. Problematický je zvlášť pre citlivých jedincov, najmä starších ľudí so zhoršeným spánkom a malých školákov so začiatkom výučby od skorého rána.
“Jestvujú dva typy ľudí, takzvané sovy, ktorí si radi pospia a majú ťažkosti s ranným vstávaním, a na druhej strane škovránkovia, pre ktorých je typické naopak včasné prebúdzanie a neponocovanie. Tento jarný časový posun vplýva viac na ‘sovy’, pretože je náhle treba vstávať včaššie ako v predošlých mesiacoch,” tvrdí Feketeová, ktorá sa venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch vyše 20 rokov.
Podľa neurologičky má dobrý spánok vplyv na ľudskú psychiku a zdravie, pretože zabezpečuje regeneráciu organizmu. Jeho nedostatok sa odráža na duševnom aj telesnom stave človeka a spôsobuje psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäti, nepokoj a zmeny nálady. Okrem toho sa podpisuje pod rad závažných zdravotných komplikácií, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Dlhodobé ponocovanie sa teda nevypláca a neliečené poruchy spánku, ku ktorým patrí okrem iného aj nespavosť, znižujú kvalitu nášho života.
“Ľudia trpiaci nespavosťou trpia častejšie bolesťami hlavy a depresiami a sú náchylnejší na infekcie a zvýšený krvný tlak,” poznamenáva Feketeová, podľa ktorej patrí medzi tie častejšie poruchy spánku aj syndróm nepokojných nôh, bruxizmus (škrípanie zubami) a spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu. Ďalšími poruchami sú parasomnie prejavujúce sa neprirodzeným pohybom v podobe námesačnosti alebo agresívnym správaním pri narušení REM spánku. Naopak, mimoriadne zriedkavým ochorením je narkolepsia, ktorú charakterizujú záchvaty neodolateľného chorobného spánku, teda neplánovaného náhleho zaspávania v ktorúkoľvek dennú hodinu a pri rôznych činnostiach.
Pracovníci Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP sa podieľajú na celoeurópskom výskume tohto bizarného ochorenia, pričom sledujú a liečia väčšinu pacientov s narkolepsiou na Slovensku, ktorých je asi päťdesiat.
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ. Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou, alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc. “Dĺžka spánku potrebná k dobrej regenerácii predstavuje zvyčajne šesť až osem hodín denne. Pokiaľ je spánok dlhší alebo kratší, ale nie je spojený ťažkosťami, ako sú únava, vyčerpanie, poruchy koncentrácie a pamäti, nie je dôvod ho umelo meniť liekmi. No v opačnom prípade je vhodné obrátiť sa na odborníkov, pretože neliečené poruchy spánku zhoršujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež sú častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd,” zdôrazňuje odborníčka.
Podľa Feketeovej novodobým fenoménom je posúvanie zaspávania u mladých ľudí až na skoré ranné hodiny. “Nazývame to syndróm oneskorenej spánkovej fázy, čím sa posúva spánková perióda na dennú dobu. Takéto nesprávne spánkové návyky sa môžu neskôr prejaviť vážnymi zdravotnými ťažkosťami, preto by mali byť dospievajúci ľudia veľmi obozretní,” prízvukuje neurologička, podľa ktorej nie je spánok strata času, ale blahodarný odpočinok pre naše telo i dušu.
.JPG)
