Môj profil 
Predplatné
Porovnávacie hodnotenie nevyšlo podľa Žitňanskej pre Slovensko dobre. „Samozrejme, tá nízka miera dôvery je problém, s ktorým treba niečo robiť,“ reagovala na fakt, že slovenská verejnosť dôveruje v nezávislosť súdov najmenej zo všetkých členských štátov EÚ. Za hlavný dôvod označili ľudia a podnikatelia zasahovanie alebo nátlak vlády a politikov na súdy.
Keď Európska komisia hovorí o nezávislosti justície na Slovensku, tak vytýka predovšetkým sudcovské previerky a neobsadenie miest na Ústavnom súde, vysvetlila ministerka. „To sú kľúčové veci, ktoré nám z hľadiska štrukturálneho zo zahraničia vyčítajú,“ uviedla s tým, že ich má jej ministerstvo v hľadáčiku a chce s nimi niečo robiť.
Čo sa týka výberu nových sudcov, ktorí sú preverovaní Národným bezpečnostným úradom, je v parlamente nová právna úprava, ktorá reaguje aj na previerky, podotkla. „Budeme mať pravdepodobne najtransparentnejšie výberové konanie na sudcov, ktoré existujú v Európe,“ uviedla. Novela zákona o sudcoch zavádza hromadné výberové konanie, ktoré by podľa ministerky malo byť pod drobnohľadom verejnosti aj médií, pretože sa bude diať len raz za rok.
Za rovnako dôležité Žitňanská považuje, že novela má zabezpečiť, aby nominanti vlády a parlamentu v Súdnej rade v rámci tohtoročnej obmeny už neboli sudcovia spájaní s politickou mocou. „Mali by to byť odborníci, či už z akademického prostredia alebo iných právnických profesií, ktorí predstavujú uznávané autority,“ je presvedčená ministerka, že tento krok prispeje k zvýšeniu nezávislosti justície.
Neúplné zloženie má Ústavný súd už od roku 2014, v súčasnosti tu chýbajú už štyria sudcovia. Súčasná vládna moc vo svojom programovom vyhlásení deklarovala prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať kreácie Ústavného súdu. „Počítam s tým, že do veľkej voľby ústavných sudcov, ktorá čaká Slovensko v roku 2019, sa toto samozrejme stane témou,“ deklarovala .
Cieľom porovnávacieho prieskumu v oblasti justície za rok 2017, ktorý zverejnila Európska komisia 10. apríla, je porovnať efektívnosť, kvalitu a nezávislosť justičných systémov v členských štátoch EÚ a pomôcť vnútroštátnym orgánom zlepšiť ich.
Piate vydanie porovnávacieho prieskumu ukázalo okrem iného, že občianske a súdne konania trvajú kratšie a trvanie týchto konaní sa skrátilo aj v členských štátoch, ktoré sa boria s problémami. Pre Slovensko tento trend neplatí, patrí medzi členské štáty s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov.
Prieskum ukázal aj to, že verejnosť vníma vo viac ako dvoch tretinách členských štátov nezávislosť súdnictva priaznivejšie alebo rovnako v porovnaní s rokom 2016. Slovenská verejnosť dôveruje podľa hodnotenia v nezávislosť súdov najmenej v celej EÚ, keď v nezávislosť súdnictva verí len jedna pätina jeho občanov.
Vo februári vydala EK odporúčania, v ktorých Slovensku rovnako vyčítala nedostatky v nezávislosti súdov, príliš malý pokrok smerom k efektivite právneho systému a nízku vymožiteľnosť práva.
.JPG)
.jpg)
