Môj profil 
Predplatné
“Cez verejné obstarávania prechádza len 20 percent verejných zdrojov a tých zostávajúcich 80 percent financií by zostalo týmto zákonom nedotknutých,” upozornila poslankyňa. Podľa nej nie je preto žiadny racionálny dôvod, aby účinnosť zákona o schránkových firmách nebola rozšírená. “Vidíme, ako sa schránkové firmy správajú pri verejnom obstarávaní, a nie je dôvod si myslieť, že v ostatných oblastiach verejných financií je to inak,” apelovala.
Žitňanská zdôraznila, že riešenie ponúka a v tejto chvíli sa už naozaj nie je na čo vyhovoriť. “Pôjde len o vôľu poslancov Smeru-SD, či chcú pôsobenie schránkových firiem obmedziť naozaj, alebo sa budú naďalej hrať s trpezlivosťou verejnosti,” povedala ešte na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Podobný pozmeňujúci návrh ako Žitňanská predložil dnes aj Miroslav Beblavý (nezaradený).
Boris Susko (Smer-SD) Žitňanskú upozornil, že novela obsahuje len verejné obstarávania, lebo Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) má celý tento proces vyriešený. “Rozšírenie aj na ďalšie čerpanie verejných zdrojov si vyžaduje zmenu oveľa viac zákonov,” povedal ešte na výbore. Žitňanská následne návrh prepracovala a v pléne ho predložila už aj s novelizáciou príslušných zákonov.
Samotný návrh z dielne ÚVO, ktorý v pléne predkladá minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD), sa týka len verejných obstarávaní a hovorí, že firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky vo verejných tendroch, majú zverejňovať svojich konečných užívateľov výhod. Register má obsahovať údaje fyzických osôb, ktoré sú skutočnými, nielen formálnymi vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní. Má ísť o podmienku, aby takýto podnikateľ mohol dostať zákazku od štátu.
Verejný obstarávateľ by tak v budúcnosti nesmel uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí nebudú mať v novom registri zapísaných konečných užívateľov výhod.
.jpeg)
.JPG)
.jpg)
