Môj profil 
Predplatné
Od nedele 19. augusta beží v Rimini bohatý program s mottom „Sily, ktoré hýbu dejinami sú tie isté, ktoré robia človeka šťastným“. Týmito slovami sa zakladateľ hnutia Comunione a Liberazione don Luigi Giussani kedysi obrátil na mladých ľudí v dobe, keď potrebovali správne nasmerovať svoj revolučný zápal v roku 1968.
Rok 1968 a fascinácia zmenou
Preťatie vzťahu s minulosťou sa stalo požiadavkou generácie, ktorá vkladala svoje nádeje do revolučnej zmeny štruktúr schopných zabezpečiť väčšiu autentickosť života. „Mnohí veriaci podľahli kúzlu takejto perspektívy a urobili z viery moralizmus, ktorý bral Božiu milosť ako samozrejmosť a spoľahol sa na úsilie o praktickú realizáciu lepšieho sveta“.
Takto píše v mene pápeža Františka štátny tajomník kardinál Pietro Parolin v posolstve účastníkom 39. ročníka Mítingu priateľstva medzi národmi. Myšlienky z jeho trojstranového listu pri vášame v súhrne.
Nárast strachu z budúcnosti
Čo ostalo z tej túžby zmeniť všetko? Vraciame sa k stavaniu múrov, namiesto budovania mostov. Rastie tendencia uzatvárania sa, namiesto otváraniu sa druhému. Rastie nezáujem, skôr ako túžba po prevzatí iniciatívy k zmene. Prevláda pocit strachu nad dôverou v budúcnosť. A pýtame sa, či počas tohto polstoročia sa svet stal viac obývateľným. Táto otázka sa týka aj nás kresťanov, ktorí sme prežili obdobie 68. roku a ktorí sme dnes pozvaní zamýšľať sa spoločne s ďalšími účastníkmi a pýtať sa: čomu sme sa naučili?
Pokušenie človeka vystačiť si sám
Odpradávna je pokušením človeka myslieť si, že jeho inteligencia a jeho schopnosti sú princípmi, ktoré vládnu svetu. Toto nárokovanie si má dve podoby: „Prvou je okúzlenie gnosticizmom, kde subjekt ostáva uzatvorený v imanencii svojho vlastného myslenia alebo svojich pocitov. Druhým je neopelagianizmus tých, ktorí v konečnom dôsledku dôverujú jedine svojim vlastným silám“ (Evangelii gaudium, 94). Ak sa však kresťan chce vyhnúť týmto dvom pokušeniam, musí sa nevyhnutne vzdať túžby po zmene?
Kresťan sa nevzdáva úsilia o lepší svet
Nejde o stiahnutie sa zo sveta v snahe vyhnúť sa riziku omylu a zakonzervovať pre vieru určitý druh nenakazenej čistoty, pretože „autentická viera je vždy spojená s hlbokou túžbou zmeniť svet“, hýbať dejinami, ako hovorí motto stretnutia. Je to možné? Kresťan nemôže prestať snívať, že sa svet zmení k lepšiemu. Je opodstatnené o tom snívať, pretože v základoch tejto istoty je hlboké presvedčenie, že Kristus je začiatkom nového sveta, čo pápež František zhŕňa týmito slovami: „Jeho zmŕtvychvstanie nie je udalosť minulosti, obsahuje životnú silu, ktorá prenikla svet. Kde sa zdá, že všetko je mŕtve, z každého smeru sa objavujú výhonky zmŕtvychvstania. Je to nevídaná sila“ (Evangelii gaudium, 276).
Žiadna revolúcia neuspokojí srdce človeka
Posolstvo zaslané v mene pápeža Františka biskupovi diecézy Rimini Mons. Lambiasimu v závere cituje slová Dokumentu z Aparecidy: „Žiadna námaha, žiadna revolúcia nemôže uspokojiť srdce človeka. Len Boh, ktorý nás stvoril s nekonečnou túžbou, ju môže naplniť svojou nekonečnou prítomnosťou. Preto sa stal človekom, aby ľudia mohli stretnúť toho, ktorý zachraňuje a napĺňa túžbu po šťastných dňoch.“
Dokument z Aparecidy je programový text pastoračného plánu obnovy života Cirkvi v Latinskej Amerike a Karibiku z roku 2007, prijatý na 5. konferencii biskupov CELAM a redigovaný komisiou na čele s vtedajším kardinálom Jorgem Mariom Bergogliom.
Dodajme, že 39. ročník Mítingu priateľstva medzi národmi vyvrcholí v Rimini v sobotu 25. augusta.
.jpg)
.JPG)
