Ženy v táboroch po záplavách v Nepále zápasia s nedostatkom vody, toaliet aj hygienických potrieb

V škole v okrese Nuwakot, ktorá slúži ako dočasný tábor, čakali desiatky žien v rade na balíčky osobnej hygieny. Viaceré tvrdia, že podmienky sú nevyhovujúce najmä z hľadiska súkromia a menštruačnej hygieny. „Sú tu problémy so súkromím aj hygienou,“ povedala 40-ročná Anju Bhujelová, ktorá v tábore žije s dvoma malými deťmi po tom, ako ich dom odniesla voda. Pre viac ako 400 ľudí sú podľa nej k dispozícii iba tri toalety.

V toaletách navyše netečie voda. Dobrovoľník uviedol, že úrady ich ešte len plánujú pripojiť na vodovodné potrubie. Osobitným problémom je menštruačná hygiena. „Jedna mimovládna organizácia nám síce dala hygienické vložky, ale veľkým problémom je ich likvidácia,“ povedala Bhujelová. „Použité vložky nájdete porozhadzované okolo všetkých toaliet.“

Yogita Tamangová sa pri opise situácie rozplakala. Jej 20-členná rodina býva natlačená v jednej triede. „Dávajú nám vložky, ale nemáme spodnú bielizeň,“ povedala. „Čo budeme robiť s vložkami, keď nemáme nohavičky?“ Podobne ako mnohí ďalší preživší mala aj jej rodina iba niekoľko minút na útek pred prívalom vody a trosiek, ktorý sa prehnal dedinou. Na zbalenie osobných vecí nezostal čas.

Podľa organizácie UN Women potrebuje v Nepále okamžitú humanitárnu pomoc približne 43-tisíc žien a dievčat. Regionálna riaditeľka organizácie pre Áziu a Tichomorie Christine Arabová upozornila, že ženy čelia nedostatku potravín a bezpečná pitná voda je pre ne čoraz menej dostupná.

Pracovníci Populačného fondu OSN (UNFPA) v Nuwakote rozdávali takzvané balíčky dôstojnosti, ktoré obsahujú hygienické vložky, mydlo, spodnú bielizeň a ďalšie základné potreby. Ani to však podľa Tamangovej nerieši nedostatok vody. „Nielenže nie je voda na toaletách, ale chýba aj pitná voda. Mimovládne organizácie síce rozdávajú fľaše, ale nedostane sa na každého rovnako,“ povedala.

Humanitárne organizácie upozorňujú, že preplnené tábory, spoločné sociálne zariadenia a nedostatok súkromia vytvárajú pre ženy a dievčatá ďalšie riziká. Jyoti Gaihreová z nadácie Golyan Foundation, ktorá tábor spravuje, uviedla, že organizátori sa snažia situáciu zvládnuť. „Rozdávali sme aj spodnú bielizeň, ale ľudí je veľa a nie každý ju dostal. Ďalšiu várku rozdáme o dva dni,“ povedala.

Predstaviteľ UNICEF Abiodun Banire zdôraznil, že vysídlené rodiny potrebujú okrem materiálnej pomoci aj psychosociálnu podporu a základné potreby, aby „mohli získať aspoň pocit normálnosti počas tohto náročného obdobia“. Obyvatelia provizórneho tábora sa zároveň obávajú, čo sa stane po obnovení vyučovania v škole. „Kam potom pôjdeme?“ pýta sa 50-ročná Maina Nepalová. „Budeme musieť spať na ulici.“