Praha 23. septembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA-Radoslav Maťaš)
Tento rok si Česi a Slováci pripomenú už 30 rokov od roku 1989, keď po revolúcii nastal koniec totalitného režimu v Československu. Ale ani na toto jubileum nemieni český prezident Miloš Zeman urobiť výnimku a akcie sa nezúčastní. Prečo nechce zavítať na oslavy 17. novembra uviedol v rozhovore pre blesk.cz
“Boli to krásne dni, rád na ne spomínam a možno práve preto nepôjdem spomínať verejne, pretože tam sa určite zase objaví tá, podľa môjho názoru, fašistická úderka Kaputin, ktorá bude hádzať kvety do odpadkových košov,“ povedal Zeman k výročiu novembra 1989 v nedeľňajšej relácii S prezidentom v Lánoch.
Minulý rok 17. novembra prúdili Prahou tisíce ľudí, ktorí volali po demisii premiéra Andreja Babiša (ANO). Jeden z aktivistov zo skupiny Kaputin vtedy vyhodil do koša kvety, ktoré na Národnej triede položili premiér Andrej Babiš (ANO) a predseda SPD Tomio Okamura. A rovnako dopadli aj kvetiny zaslané prezidentom Milošom Zemanom.
“Práve preto, že je to 30. výročie, tak ho budú oslavovať predovšetkým tí, ktorí na tej Letnej vôbec neboli. A ja sa tomu samozrejme nečudujem, taký je život. Zaspomínam si doma, zapálim sviečku, a pretože to bola snáď najkrajšia, najzaujímavejšia, a tiež tak trošku najdramatickejšia fáza môjho života, tak budem rád, že prešla dobre. Každý, kto si chce teraz zademonštrovať, si môže vyjsť na Letnú a nič sa mu nestane,” povedal Zeman.
Najvyšší predstaviteľ krajiny ďalej zopakoval aj myšlienku, že útok policajných zložiek na študentskú demonštráciu 17. novembra 1989 nepovažuje za masaker. Masakrom je totiž podľa neho iba udalosť, kde je veľké množstvo mŕtvych.
“Všeobecná definícia masakru je prípad, keď je veľa mŕtvych, na tom by sme sa mali asi zhodnúť. Ja som na tej Národnej triede bol, potom som sa teda so svojou vtedajšou priateľkou bol schovať do Mikulandskej ulice, kam časť demonštrantov zabočila. Takže som nevidel ten stret priamo na Národnej triede, Mikulandská je takto kolmo, ak si spomínate,” dodal Zeman.
Máme veľa šťastných ľudí, ale ako krajina sme niečo dôležité utrpeli
Na udalosti roku 1989 skôr zaspomínal aj mediálny analytik a bývalý člen Rady Českého rozhlasu Štěpán Kotrba. Bývalý člen KSČ, KSČM a ČSSD vyjadril alternatívny názor na Nežnú revolúciu. Uviedol totiž, že samotné udalosti považuje skôr za štátny prevrat, nie za revolúciu. Na otázku či sa niečo od tej doby zmenilo a my sme už dnes “inde“, alebo či môžeme dnes pozorovať isté paralely s vtedajšou situáciou, odpovedal bývalý komunista, že sme ako krajina mnoho utrpeli.
“Viete, možno, že máme veľa šťastných ľudí, možno, že máme ďaleko bohatších ľudí, ale ako krajina sme utrpeli, už nie sme Československo. Nechali sme si rozbiť štát. Nechali sme si ho rozkradnúť, nechali sme si vnútiť predstavu, že inak to nejde. To je zlé,” vysvetlil svoj pohľad na vec.
“(…) Ale teraz 30 rokov – výročie; tí komunisti mali 40 rokov na to, aby tu krajinu zdevastovali. No áno, ale koľko tovární, koľko priehrad, koľko mostov, koľko sídlisk sme postavili my, v rámci toho rozvinutého kapitalizmu bez prívlastku za 30 rokov? Až si na túto otázku každý z nás odpovie poctivo a nemusí to zverejňovať, tak potom môžeme súdiť,” vyzval na zamyslenie Kotrba.