Zdravotné poisťovne v SR plánujú v tomto roku pozitívne hospodárske výsledky

Dôvera plánuje v tomto roku výplatu dividendy z nerozdelených ziskov vo výške 26,2 milióna eur, vyplynulo z predmetných dokumentov. Ostatné ZP v nich neuviedli plánovanú výplatu dividend.

ZP však zhodne upozorňujú na riziká, ktoré môžu ohroziť dosiahnutie ich ziskov. Odhadované riziká sa výrazne nelíšia od tých v predchádzajúcich rokoch, porovnala Mrázová.

Sú kombináciou makroekonomických neistôt, legislatívnych nastavení a rastúcich nákladov v zdravotníctve. „Ich spoločným menovateľom je značná miera neistoty na strane príjmov a súčasne silný tlak na výdavky,“ doplnila uvedená referentka.

Zdravotné poisťovne vlani rozoslali viac ako 617.000 pozvánok na onkologické skríningy

ZP prehlasujú záujem zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť v zákonnom rozsahu a kvalite. Zároveň však upozorňujú, že parametre, v ktorých sa systém verejného zdravotného poistenia bude v tomto roku pohybovať, sú výrazne napäté a ponechávajú len minimálny priestor na absorbovanie negatívnych vplyvov.

Jedným z významných rizík je makroekonomický vývoj a s ním spojený výber poistného od ekonomicky aktívnych osôb, priblížila Mrázová. Predpovede Ministerstva financií Slovenskej republiky pre tento rok predpokladajú síce mierny rast nominálnych miezd, no zároveň pokles zamestnanosti a citeľné dosahy konsolidačných opatrení štátu na podnikateľské prostredie. ZP upozorňujú, že nenaplnenie makroekonomických a daňových prognóz môže negatívne ovplyvniť ich predpovedané príjmy.

Osobitným systémovým rizikom je právne nastavenie mechanizmu platby za poistencov štátu, uviedli ZP. „Nový spôsob výpočtu, od roku 2026 fungujúci ako vyrovnávacia položka, reaguje na výpadok príjmov systému len v prípade, ak sa príjmy od ekonomicky aktívnych poistencov podľa septembrovej prognózy odchýlia od rozpočtovaných príjmov o viac než 1,5 %,“ priblížila referentka.

Na základe toho vysvetlila, že pri menšom, no stále významnom výpadku príjmov, by ZP nedostali kompenzáciu formou navýšenia platby za poistencov štátu a rozdiel by museli kryť z vlastného. Predmetný stav ZP považujú za systémové riziko, ktoré oslabuje stabilitu financovania zdravotnej starostlivosti práve v období ekonomického spomalenia.

Za významné riziko ZP považujú opäť výdavky na lieky, a to z viacerých dôvodov. „Jednak z predpokladanej nedostatočnej realizácie naplánovaných úsporných opatrení, z nárastu nákladov z dobiehajúcich kategorizácií liekov, ako aj zo zmeny indikácií a kategorizácií viacerých nových a drahších liekov, ktoré môžu viesť k zvyšovaniu nákladov na lieky,“ priblížila Mrázová. Rovnaké riziko identifikovali zdravotné poisťovne aj v predchádzajúcom roku, pričom sa aj zhmotnilo, keď všetky ZP v SR vynaložili na lieky viac, ako vyčíslili vo svojich obchodno-finančných plánoch.

Situáciu zhoršuje aj neistota okolo pripravovaných legislatívnych zmien v úhradách liekov na výnimku, doplnila uvedená referentka. Dodala, že môžu významne zvýšiť finančné nároky zdravotných poisťovní bez primeraného krytia v ich rozpočte.

Kontrola nezistila pri štátnej poisťovni zásadné nedostatky, hlási spoločnosť

Z pohľadu výdavkov ZP za významné riziko ďalej považujú to, ktoré vyplýva z programovej vyhlášky vo vzťahu k očakávaniam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v ústavnej zdravotnej starostlivosti a v ambulantnom sektore. „Ak by sa nároky na navýšenie platieb poskytovateľov zdravotnej starostlivosti premietli do zmlúv so zdravotnými poisťovňami nad rámec medziročného navýšenia zdrojov, môže to viesť k prekročeniu celkových plánovaných nákladov na zdravotnú starostlivosť, respektíve nesplneniu limitov stanovených programovou vyhláškou pre iné typy zdravotnej starostlivosti,“ doplnila Mrázová.

Ďalšie významné riziko ZP vidia v úsporných opatreniach, ktoré Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadnilo pri stanovovaní limitov v programovej vyhláške. Podľa zdravotných poisťovní je významné riziko, že predmetné úsporné opatrenia nebude možné uskutočniť a prostriedky budú chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené. ZP zároveň poukazujú na to, že nemajú kontrolu nad uskutočnením uvedených úsporných opatrení.

ÚDZS vyhlásil, že bude v rámci svojich kompetencií intenzívne sledovať, ako sa vyvíja ekonomická situácia v zdravotných poisťovniach a ako si plnia svoje zákonné povinnosti. „Ak by hospodárenie zdravotných poisťovní viedlo k stratám a následne k poklesu vlastného imania pod minimálnu hodnotu základného imania, ktorá je na úrovni 16,6 milióna eur, úrad prikročí k nariadeniu ozdravného plánu v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami,“ uzavrel.