O dva roky neskôr sa zdá, že poslanec na základe faktov prehodnotil svoj názor na prácu renomovaných Lekárov bez hraníc. Vyplýva to z jeho blogu zverejnenom na idnes.cz , pod  názvom „Prečo sa neziskovky tak bránia prítomnosti polície na palube.“

Tomáš Zdechovský v článku uvádza, že počas leta prudko poklesol počet migrantov prichádzajúcich do Talianska morskou cestu. Za týmto poklesom stojí  zlepšené fungovanie líbyjskej pobrežnej stráže. „Väčšinu z nich tvoria ekonomickí migranti, ktorí sa často dali zlákať sľubmi pašerákov o lepšom živote v Európe. Pre väčšinu z nich je ale problémom nájsť v Európe uplatnenie.Už skôr sa tak začalo ukazovať, že do pašovania ľudí do Európy môžu byť  zapojené i bohužiaľ niektoré organizácie, ktoré mali svojim konaním (či už vedomým, alebo nie) napomáhať organizovanému zločinu.“

Zdechovský ďalej pripomína, že v záujme toho, aby sa zabránilo možnej spolupráci neziskoviek s pašerákmi, pripravila talianska vláda kódex, ktorý mali príslušné neziskovky podpísať. Súčasťou podmienok je absolútny zákaz vstupu do líbyjskych teritoriálnych vôd, prítomnosť polície na palube neziskoviek. Účelom je transparentnosť a zlepšenie spolupráce s políciou.

Zatiaľ čo niektoré neziskovky ako Save the Children a maltská  MAOS nemali problém kódex podpísať, prestížna neziskovka Lekári bez hraníc odmietla. Takisto francúzska SOS Mediterranée a nemecká Sea –Watch. I s vedomím, že organizácie, ktoré kodex nepodpíšu, nebudú môcť ďalej vykonávať záchranné akcie na mori, ako varoval taliansky minister vnútra.

Podľa poslanca Zdechovského viedli  Lekárov bez hraníc k odmietnutiu „veľmi zvláštne dôvody.“ Organizácii vadí prítomnosť polície na palube a zákaz presunu migrantov z jednej lode na druhú.Vraj by to mohlo spomaliť záchranné práce a je to v rozpore s ich vlastnými pravidlami ako je napr. zákaz držania zbraní. Tieto  udávané dôvody považuje Tomáš Zdechovský za „obyčajné výhovorky a zástupné dôvody“. Nakoľko prítomnosť polície mala byť  z toho dôvodu, že neziskovky odmietali vrátiť migrantov do bezpečnejšej  častí Libye, spolupracovať s tamojšou pohraničnou strážou a namiesto toho ich vozili do Talianska.

„Všetko nasvedčuje tomu, že mnohé neziskovky nehovoria verejnosti pravdu. Napríklad Lekári bez hraníc tvrdia, že loď Aquarius pôsobiaca v Stredozemnom mori nepláva do líbyjskych vôd. Záznamy však ukazujú pravý opak“. Autor prikladá aj záznamy z radarov, z ktorých vyplýva, že neziskovka klamala ohľadne miesta i  času záchranných akcií. Autor ďalej informuje o chovaní nemeckej neziskovky Jugend Rettet, ktorá preberala ľudí na svoju palubu lode Iuventa priamo od pašerákov, ktorí tak mohli okamžite opätovne použiť svoje lode. A to necelých 1,3 míle od líbyjského pobrežia. Túto neziskovku sledovali  už  od minulého roka talianske autority. Policajt, ktorý sa infiltroval ako bezpečnostný technik medzi posádku lode Vos Hestia patriacej organizáci Save the Children zdokumentoval  okrem iného i kontakty posádky Iuventy s pašerákmi ľudí.

„Zmienené prípady zrejme predstavujú iba pomyselný vrchol ľadovca a záver nemôže byť iný než nasledujúci.Ukazuje sa, že i renomovaná organizácia ocenená Nobelovou cenou mieru bohužiaľ nehovorí všetko o svojej činnosti a zbytočne svojim prístupom vrhá negatívne svetlo na svoju činnosť. To isté platí i o ďalších neziskovkách.

Pravidlá dané Talianskom nie sú žiadne reštrikcie a platia pre všetkých bez rozdielu. A musia si to uvedomiť i neziskové organizácie, ktoré si nemôžu na mori robiť čo chcú. Ani sebalepšie úmysly naozaj nemôžu byť  ospravedlnením pre chovanie podporujúce obchodovanie s ľuďmi, z ktorého majú očividný prospech iba pašeráci . A tým o “lepší“ život afrických migratov nikdy skutočne nešlo a nejde a ani nikdy nepôjde.“ končí svoj článok Tomáš Zdechovský.

Plné znenie blogu nájdete tu.

Katarína Hanzlíková