Ruské úrady už dlhší čas varujú viaceré internetové platformy, že im hrozí spomalenie prevádzky alebo úplný zákaz, ak nebudú dodržiavať miestne pravidlá. Tie vyžadujú, aby údaje o ruských používateľoch boli uložené na území krajiny a aby prevádzkovatelia prijímali opatrenia proti využívaniu služieb na to, čo Moskva označuje za „kriminálne a teroristické účely“.

Kritici a organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že tieto obmedzenia sú snahou Kremľa posilniť kontrolu a dohľad nad používaním internetu, najmä v čase rozsiahleho zásahu proti nesúhlasu počas vojny na Ukrajine.

Roskomnadzor vo vyhlásení, ktoré citovali štátne médiá, uviedol, že bude „pokračovať v postupnom zavádzaní obmedzení“ voči Telegramu, keďže platforma podľa neho nesplnila zákonné požiadavky.

Telegram je v Rusku široko využívaný nielen ako aplikácia na zasielanie správ, ale aj ako sociálna sieť. Pravidelne na ňom zverejňujú informácie takmer všetky významné verejné osobnosti, štátne inštitúcie aj samotný Kremeľ. Moskva sa pritom snaží presadiť používanie štátom podporovaného konkurenta s názvom Max, ktorý okrem komunikácie umožňuje aj platby a prístup k vládnym službám.

Rusko sa už v minulosti pokúsilo Telegram úplne zakázať, no snahy zablokovať prístup boli neúspešné a zákaz napokon v roku 2020 zrušilo. Platformu prevádzkuje podnikateľ Pavel Durov, ktorý má ruské, francúzske aj emirátske občianstvo.

Používatelia v Rusku už počas utorka hlásili spomalenie prenosu dát a pomalé sťahovanie obsahu ešte pred oficiálnym oznámením úradov. Roskomnadzor sa v minulosti pokúšal obmedziť aj ďalšie zahraničné služby vrátane aplikácie WhatsApp a videoportálu YouTube.