Zatiaľ čo západný kapitalizmus čelí opakovaným krízam, socialistická Čína dosahuje veľkolepé úspechy

Autor nasledujúceho komentára je profesorom na Katedre politických štúdií a riaditeľom Výskumnej skupiny pre geopolitickú ekonomiku na Manitobskej univerzite vo Winnipegu v Kanade

29. 09. 2022 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto – mrakodrapy v Hong Kongu

Bratislava 29. septembra 2022 (HSP/Global Times/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Po rozpade ZSSR Čínska ľudová republika pod vedením KSČ nielenže prežila, ale dosiahla veľkolepý úspech. Strana – štát, ktorá drží celkovú kontrolu nad hospodárstvom zloženým z pragmatickej kombinácie štátnych a súkromných podnikov, dokázala využiť trhové sily na budovanie socializmu a priviedla veľmi chudobnú spoločnosť na prah miernej prosperity. Na tejto ceste sa dosiahli mnohé technologické úspechy.

Nič z toho sa však nemuselo nevyhnutne stať. Všetko si to vyžadovalo vedenie, ktoré bolo schopné dobre zvážiť rozhodnutia, politickú zručnosť a múdrosť, schopnosť poučiť sa z chýb, počúvať ľudí a predovšetkým postaviť sa mocnému kapitalizmu a imperializmu. Vyžadovalo si to aj dlhodobú oddanosť pôvodným čínskym revolučným zásadám.

Rýchlo narastajúce neúspechy západného neoliberálneho a financializovaného kapitalizmu veľmi lichotivo poukazujú na úspechy Číny. Medzi tieto neúspechy patria opakujúce sa krízy, nízky rast, sociálna nerovnosť, politické rozdelenie, škandalózne výsledky v boji proti pandémii a v neposlednom rade jej hlboko pomýlená zahraničná politika agresie, ktorá vystavuje svet veľkému nebezpečenstvu vrátane nebezpečenstva jadrovej vojny.

Západný neoliberálny a financializovaný kapitalizmus, najmä v jeho dvoch vedúcich krajinách, USA a Spojenom kráľovstve, dnes zjavne zlyháva na výrobnom poli, zatiaľ čo čínsky socializmus je úspešný. Aby sme pochopili prečo, je najlepšie vrátiť sa k Marxovi. Marx považoval kapitalizmus za historicky progresívny, pretože rozvíjal výrobné sily ich socializáciou, zvyšoval deľbu práce a podporoval stále zložitejšiu spoločenskú spoluprácu.

Po prvé, konkurenčný kapitalizmus socializoval výrobu medzi firmami špecializujúcimi sa na rôzne produkty. Potom monopolný kapitalizmus socializoval výrobu v rámci firiem a vytvoril z nich obrovské výrobné aparáty, ktoré koordinovali tisíce pracovníkov pod svojou správou. Ako Marx predpokladal, v tejto fáze kapitalizmus dosiahol všetok historický pokrok, ktorého bol schopný, a bol zrelý na socializmus. Ten by znamenal dostať tieto veľké monopolné výrobné aparáty pod spoločenskú kontrolu a riadiť ich vo verejnom záujme a replikovať ich tam, kde ich ešte len treba vybudovať. Ich súkromná kontrola už nebola historicky pokroková, efektívna ani racionálna.

Vedúce kapitalistické krajiny dosiahli toto štádium na začiatku dvadsiateho storočia a nie náhodou vtedy kapitalizmus prepukol vo svojej najhlbšej kríze, ktorá zahŕňala dve svetové vojny a veľkú hospodársku krízu. Tridsaťročná kríza v rokoch 1914 – 1945 bola zároveň zaknihovaná dvoma doteraz najväčšími výzvami pre kapitalizmus, ruskou revolúciou v roku 1917 a neskôr čínskou revolúciou v roku 1949. Keďže povesť kapitalizmu bola v troskách, väčšina verila, že svet sa bude uberať socialistickým smerom: pokrokári ako Keynes a Polanyi to vítali, reakcionári ako Hayek sa toho obávali.

Počas nasledujúceho “zlatého veku” svetového rastu väčšina na tieto nádeje a obavy zabudla. Ich obavy sa však aspoň čiastočne potvrdili. “Zlatý vek” by nebol možný bez “socialistických” reforiem, ktoré vytvorili keynesiánske sociálne štáty v imperialistických krajinách, bez komunistických krajín a bez pokusov tretieho sveta o autonómny národný rozvoj, pričom všetky zahŕňali značné štátne vlastníctvo a riadenie, všetky sa opierali o vysokú úroveň organizácie a politického presadenia robotníckej triedy.

Hospodárska štruktúra, na ktorej sa zakladali keynesiánske štáty blahobytu, však zostala kapitalistická, a keďže výroba predstihla dopyt, nevyhnutne sa v 70. rokoch 20. storočia dostali do krízy. Vtedy sa tieto spoločnosti namiesto prehĺbenia socialistickej reformy, ktorá by zachovala a zlepšila ich výrobné odvetvia, obrátili na neoliberalizmus – oslobodenie kapitalizmu od štátnej regulácie a sociálnych záväzkov – s cieľom oživiť rast. Keďže sa to podobalo očakávaniu mladíckeho elánu konkurenčného kapitalizmu od senilného monopolného kapitalizmu, výroba v popredných neoliberálnych ekonomikách ochabla a nahradila ju explózia finančníctva a iných rentiérskych aktivít.

Preto je rozšírené presvedčenie, že kapitalizmus je najlepší vo výrobe a socializmus potrebujeme len na spravodlivé rozdelenie príjmov, falošné. Preto je čínsky socializmus na čele svetového rastu.

Po druhé, čínska revolúcia, ešte viac ako ruská, bola zároveň socialistická a antiimperialistická. Doteraz sa žiadna socialistická revolúcia neuskutočnila v domovských krajinách kapitalizmu, iba mimo nich. Dôvod je jednoduchý: kým imperializmus umožňuje kapitálu robiť väčšie ústupky pracujúcim ľuďom v jeho domovských krajinách, ostatným ponúka len ekonomickú podriadenosť a chudobu. Socialistické krajiny museli nevyhnutne budovať socializmus prekonávaním neúspechov imperializmu a tvárou v tvár neutíchajúcemu imperialistickému odporu. Ľavicové sily – hnutia, strany a štáty – to musia pochopiť, ak chcú napredovať vo svetovom socializme.

Po tretie, čínska zahraničná politika uznáva, že antiimperializmus a národná hospodárska suverenita sú pre pokrok socializmu kľúčové.

Po štvrté, čo s tým súvisí, podpora Číny socialistickým a rozvojovým krajinám prostredníctvom pomoci a obchodu a hustej siete inštitúcií a programov, ako je Ázijská banka pre investície do infraštruktúry alebo iniciatíva Pásmo a cesta, slúži na rozšírenie možností rozvojových a socialistických krajín, ktoré už nie sú nútené byť vydané na milosť a nemilosť imperialistickým inštitúciám.

Hoci Čína nemá ambíciu byť vzorom pre ostatné krajiny, jej skúsenosti a politiky slúžia ako dôstojný príklad. Ostatné krajiny môžu zo svojich vzťahov so socialistickou Čínou najlepšie ťažiť, ak aj ony prispôsobia čínske skúsenosti svojim ašpiráciám a okolnostiam.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Z vesmírneho strediska Naro v južnej Kórei odštartovala vo štvrtok miestneho času nosná raketa Nuri známa aj pod označením KSLV-II. Na obežnú dráhu pri svojom štvrtom štarte úspešne vyniesla 13 satelitov. Informovali o tom správy Jonhap a AP.

20:29

Povodňová aktivita v povodí Hrona a Slatiny je v súčasnosti ustálená. Vodné toky kulminujú a situáciu majú vodohospodári nateraz pod kontrolou. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

20:27

Požiare vo vylúčených komunitách si tento rok vyžiadali už 11 obetí, z toho deväť detí. Upozornila na to mimovládna organizácia Človek v ohrození.

V tejto súvislosti adresovala otvorený list viacerým štátnym inštitúciám. V ňom konštatuje, že tragické udalosti už nemožno označovať za ojedinelé nešťastné náhody. Podľa mimovládky ide o prejav opakovaného zlyhávania preventívnych, sociálnych a ochranných mechanizmov štátu, ktorého primárnou povinnosťou je chrániť tých najzraniteľnejších.

Čítať viac | 18:55

Strana Motoristi sebe si podľa svojho predsedu Petra Macinku nie je vedomá žiadnych právnych dôvodov, pre ktoré by sa jej čestný prezident Filip Turek nemohol stať členom budúcej českej vlády. Právnymi dôvodmi svoj problém s vymenovaním Turka za ministra argumentoval český prezident Petr Pavel na stredajšej schôdzke s predsedom hnutia ANO Andrejom Babišom.

Macinka dodal, že on aj Turek sú pripravení prezidentovi čokoľvek objasniť. Povedal to v stredu po tom, ako ho Babiš informoval o priebehu rokovania s prezidentom.