Zástupca tvrdej línie odstúpil z boja o funkciu iránskeho prezidenta

Teherán 10. júna (TASR) – Predstaviteľ tvrdej línie medzi kandidátmi nadchádzajúcich volieb prezidenta Iránu sa dnes vzdal svojej kandidatúry, aby posilnil šance iných konzervatívcov.

Gholám Alí Haddad Ádel, bývalý predseda iránskeho parlamentu, vo vysielaní štátnej televízie vyhlásil, že odstupuje z predvolebného boja, aby "predišiel porážke" svojich politických spojencov. Podľa prieskumov verejnej mienky je však Ádel na posledných miestach, takže jeho rozhodnutie sotva ovplyvní volebný boj.

"Po svojom odstúpení vyzývam všetkých drahých ľudí, aby prísne rešpektovali kritériá najvyššieho vodcu revolúcie (ajatolláha Alího Chameneího), keď budú hlasovať pre kandidátov," citovala Haddada Ádela polooficiálna tlačová agentúra Mehr.

Po jeho stiahnutí zostalo sedem kandidátov na iránskeho prezidenta.

Šance centristického kandidáta Hasana Rúháního na úspech vo voľbách v posledných dňoch výrazne stúpli po tom, ako sa iný umiernený kandidát Mohammad Rezá Áref vyjadril, že odstúpi a svojich priaznivcov vyzve, aby vo voľbách hlasovali za Rúháního. Hovorí sa aj o tom, že Rúháního by mohli verejne podporiť bývalí prezidenti Akbar Hášimí Rafsandžání a Mohammad Chatámí.

Tieto správy vyvolali v tábore prívržencov tvrdej politickej línie veľké znepokojenie.

Súčasne sa počas víkendu objavili špekulácie, že Rada strážcov ústavy údajne zvažuje Rúháního vylúčenie spomedzi kandidátov kvôli zverejneniu utajovaných skutočností o iránskom jadrovom programe v televíznej predvolebnej debate, ako aj za slogany, ktoré vykrikovali počas predvolebných mítingov a pochodov jeho prívrženci.

Rúhání, ktorý bol hlavným vyjednávačom počas éry prezidenta Mohammada Chatámího, uviedol, že nekompromisný postoj Iránu viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Irán zo strany OSN.

Rúhání v debate vyhlásil, že všetky problémy Iránu pramenia z toho, že iránski vyjednávači nevyvinuli maximálne úsilie, aby sa problematika iránskeho jadrového programu nedostala do Bezpečnostnej rady OSN. Rúhání svojho času rokoval so svetovými mocnosťami o pozastavení programu obohacovania uránu, čo viedlo k čiastočnému zmierneniu tlaku Západu na Irán. Irán sa k obohacovaniu uránu vrátil znova v roku 2005, keď sa prezidentom stal nekompromisný populista Mahmúd Ahmadínežád.

Rúhání poukázal aj na to, že Irán napriek zhoršujúcim sa ekonomickým problémom pokračuje vo vývoji pokročilých jadrových technológií.

Pokiaľ ide o slogany vytýkané Rúhánímu, ktoré zazneli na jeho mítingoch z úst jeho prívržencov, išlo o výzvy na prepustenie politických väzňov Míra Hosejna Músavího a Mahdího Karrúbího, ktorí sú v domácom väzení za spochybnenie Ahmadínežádovho znovuzvolenia do úradu vo voľbách v roku 2009. Po demonštráciách iránska polícia niekoľko Rúháního sympatizantov zatkla.

Rada strážcov však dnes správy o prehodnocovaní Rúháního kandidatúry ústami svojho hovorcu Abbása Alího Kadchodáího dôrazne poprela. Hovorca však pripomenul, že Rada strážcov má práva prehodnotiť účasť jednotlivých kandidátov vo voľbách kedykoľvek, až do dňa konania volieb.

Prezidentské voľby v Iráne sa budú konať 14. júna. Ich víťaz v úrade vystrieda Mahmúda Ahmadínežáda, ktoré sa v súlade s iránskou ústavou už nesmie uchádzať o prezidentskú funkciu.