Zásadný moment vo vzťahoch medzi Indiou a Ruskom

Minister zahraničných vecí S. Jaishankar na túto skutočnosť upozornil počas vystúpenia na rusko-indickom obchodnom fóre v Dillí, keď tento vzťah označil za jeden z “najstabilnejších” v globálnych vzťahoch a zdôraznil, že partnerstvo dnes priťahuje toľko pozornosti nie preto, že sa zmenilo, ale preto, že sa nezmenilo.

Tábor “liberálnych internacionalistov” v indických médiách a think tankoch a zle informované časti verejnosti, ktoré začali útočiť na indický postoj k ukrajinskej kríze, v poslednom čase chápu zmysel postupu vlády v tejto napätej situácii, ktorá so sebou niesla riziko potenciálnej konfrontácie medzi Západom a Ruskom.

Všetko nasvedčuje tomu, že Washington sa rozhodol zmieriť sa s jednoznačným odkazom Módího vlády Západu, že India bude vo vlastnom záujme nadväzovať vzťahy s Ruskom a bude sa uberať tým smerom, ktorý je v jej záujme.

Komentár Hlasu Ameriky si tak všimol na pozadí 50-člennej indickej podnikateľskej delegácie, ktorá sa vydala do Ruska v rámci iniciatívy na prehĺbenie hospodárskych väzieb: “Moskva sa stala najväčším dodávateľom ropy pre Indiu… Naí Dillí sa nepridalo k sankciám Západu voči Moskve pod vedením USA ani priamo neodsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, ale vyzýva na riešenie konfliktu prostredníctvom rokovaní. Pokračuje tiež v posilňovaní svojej hospodárskej angažovanosti v Rusku napriek výzvam Západu, aby sa od Moskvy postupne dištancovalo.”

Aby sme si boli istí, indické očakávania sa vezú na rozvoji a Dillí sa neuspokojí len s podradnou úlohou v globálnej stratégii USA. USA a ich spojenci považujú Indiu za “vyvažovača” v Indopacifiku, ale Dillí má celkom zjavne väčšie plány.

Ruský návrh využiť svoje obrovské príjmy z vývozu ropy do Indie investovaním finančných prostriedkov do výrobného priemyslu v Indii na vývoz do Ruska; dohoda o prijatí ruského systému finančných správ na cezhraničné platby; akceptovanie indických kariet Ru-Pay a UPI v Rusku a ruských kariet MIR a systému rýchlych platieb v Indii; sprevádzkovanie námorného koridoru spájajúceho Vladivostok a Chennai – to svedčí o snahe oboch krajín vytvoriť potrebné základy pre masívne rozšírenie rusko-indických obchodných a hospodárskych väzieb vo veľmi blízkej budúcnosti.

Obojstranný obchod prekročil 45 miliárd dolárov, čo bolo nemysliteľné, kým sa Rusko neodvrátilo od Západu a nezačalo šliapať na pedál alternatívnych partnerstiev v Ázii, ktoré by nahradili európskych partnerov.

Vláda Módího sa zo svojej strany rýchlo chopila novej príležitosti, najmä v čase postpandemického oživenia a infláciou zmietaných európskych a amerických ekonomík, ktoré sa prepadajú do recesie.

V rusko-indických vzťahoch v skutočnosti neexistujú žiadne rozpory.

Niektorí indickí analytici neustále papagájujú americkú propagandu, že Rusko sa stáva “mladším partnerom” Číny, čo narúša rusko-indickú vzájomnú dôveru. Toto ohováranie vyplýva buď z nesprávneho chápania, alebo, čo je pravdepodobnejšie, z úmyselného, vymysleného skreslenia, ktoré neberie do úvahy skutočnosť, že Rusko a Čína sú “civilizačné štáty”, každý sám za seba – a sú to susedia s pohnutou históriou – čo im jednoducho neumožňuje zvoliť si vzťah v hierarchickom poradí, ktorý zahŕňa formálne spojenectvo.

Podstata veci spočíva v tom, že indická vynaliezavosť spočíva vo vytvorení synergie z dynamického rusko-indicko-čínskeho [RIC] trojuholníka, ktorá by mohla vytvoriť optimálne vonkajšie prostredie pre jej zahraničnú politiku, aby mohla pôsobiť regionálne a globálne.

Rusko má dobré predpoklady na to, aby v trojuholníku RIC vytvorilo dynamiku, keďže jeho bilaterálne vzťahy s Čínou aj Indiou sa rozširujú a prehlbujú.

Módího vláda presadzuje “odideologizovanú” zahraničnú politiku zameranú na národné záujmy. Dá sa to očakávať, keďže svetový poriadok sa mení, keďže India sa snaží maximalizovať svoje záujmy a prijať väčšiu strategickú a bezpečnostnú úlohu.

India však v zásade zostáva účastníkom demokratizovaného multipolárneho medzinárodného poriadku. Rusko oceňuje túto nuansu a nikdy nebolo normatívne, zdôrazňuje M. K. Bhadrakumar.