“Zaočkovanosť proti osýpkam je 60%, je čas upokojiť vášne”

Bratislava 24. marca 2017 (HSP/Foto: TASR/František Iván)

Kvôli neutíchajúcim správam na tému údajne hroziacej osýpkovej epidémie, na ktoré sme už upozornili v tlačovej správe dňa 9. 3. 2017, sme urobili analýzu zaočkovanosti slovenskej populácie z verejne dostupných zdrojov. Analýza definitívne preukazuje, že na Slovensku nikdy nebola 95%-ná zaočkovanosť obyvateľstva; celkový podiel zaočkovaných je 60%. Ak by kolektívna imunita závisela iba od zaočkovanosti, ako sa verejne prezentuje, tak by sme na Slovensku každoročne čelili epidémii osýpok. Ak kolektívna imunita existuje, tak len vďaka dvom miliónom neočkovaných dospelých, ktorí majú prirodzenú imunitu po prekonaní osýpok. Neočkované deti majú zanedbateľný vplyv na zaočkovanosť obyvateľstva, strašenie je neopodstatnené a zavádzajúce

Použili sme verejne dostupné informácie z demografického centra INFOSTAT,[1] údaje o zaočkovanosti Svetovej zdravotnej organizácie,[2] a údaje zo sérologického prehľadu Státního zdravotního ústavu ČR z roku 2013,[3] nakoľko slovenské úrady už 15 rokov nijaký sérologický prehľad nezverejnili, hoci sa za ten čas zmenili už všetky vakcíny používané u detí. Rozdiely medzi slovenskou a českou populáciou sme zohľadnili. Plné znenie analýzy bude zverejnené v najbližšom čísle časopisu Dieťa 4-5/2017. Stručné výsledky sú nasledovné:

• Slovensko má 5 miliónov 482-tisíc obyvateľov.
• Z nich 2 milióny 28-tisíc (37 percent) majú viac ako 48 rokov a proti osýpkam neboli očkovaní; s očkovaním sa začalo v roku 1969.
• Zaočkovanosť obyvateľstva proti osýpkam je preto 60% a v minulosti bola nižšia.
• Slovenskej verejnosti sa prezentuje, že kolektívna imunita závisí od aspoň 95%-nej zaočkovanosti obyvateľstva., Ako však vyplýva z jednoduchého pohľadu na zloženie obyvateľstva, ktoré bolo a ktoré nebolo očkované, tak takáto zaočkovanosť obyvateľstva proti osýpkam na Slovensku nikdy nebola, nie je, a nedá sa ani dosiahnuť.
• Neočkovaní dospelí narodení pred rokom 1969 sú však chránení spoľahlivou, doživotnou prirodzenou imunitou, pretože sa v drvivej väčšine s ochorením stretli;[4] až 98% z nich má spoľahlivo preukázateľné protilátky.³ Ak teda existuje na Slovensku kolektívna imunita, tak jej najsilnejším pilierom sú neočkovaní dospelí.
• Plošné očkovanie vytvorilo nový problém. V čase pred zavedením očkovania, prirodzene imúnne matky chránili svoje malé deti, a to protilátkami prenášanými transplacentárne i materským mliekom. Očkované matky nedokážu preniesť protilátky v dostatočnej miere, takže 77 tisíc detí, ktoré zatiaľ neboli očkované pre vek, tvoria najohrozenejšiu skupinu v prípade epidémie, a to paradoxne vďaka plošnému očkovaniu.
• Masívne mediálne šírené informácie, ktoré vytvárajú strach z neočkovaných detí, majú spoločný znak – zahmlievanie a stotožňovanie zaočkovanosti obyvateľstva a zaočkovanosti detí, hoci ide o úplne odlišné pojmy.
• V ostatných rokoch klesla zaočkovanosť dvojročných detí pod 95%, najviac v rokoch 2014-2016 kde ide spolu o takmer 8 tisíc odmietnutí očkovania. Tieto neočkované deti tvoria len 1,4 promile obyvateľstva a preto majú zanedbateľný vplyv na zaočkovanosť obyvateľstva a na kolektívnu imunitu obyvateľstva.
• Zamlčuje sa fakt, že spomedzi ročníkov očkovaných proti osýpkam, podľa údajov SZÚ³ až 12%, čiže 411 tisíc ľudí zrejme nemá pozitívne preukázateľné protilátky, čo znamená 8% celkovej populácie. Je to až 54-násobne viac, než podiel nezaočkovaných detí v ostatných troch rokoch, kedy sa začalo hovoriť o náraste ich počtu.
• Už desaťročia je predmetom medicínskych diskusií, ako by sa takíto očkovaní dospelí s nízkou alebo úplne vyprchanou hladinou protilátok vyrovnali pri kontakte s nákazou. Výskumy naznačujú, že možno až 30 až 60 percent z nich by sa nakazilo, väčšinou krátkodobo a bez zjavných príznakov. Počas infekcie by však niektorí mohli byť do istej miery nákazliví. Presné údaje chýbajú a dosiaľ nezodpovedaná je otázka, akú úlohu by zohrávali v prípade epidémie.
• Ani zaočkovaní s preukázanými protilátkami sa nedajú považovať všetci za automaticky imúnnych, o čom svedčia dokumentované prípady prenosu ochorenia i epidémií medzi zaočkovanými.

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania odsudzuje mediálnu hystériu, a najmä zastrašovaciu kampaň, namierenú proti rodičom, ktorí sa chcú zodpovedne a informovane rozhodovať o očkovaní svojich detí rovnako, ako majú právo byť informovaní o akomkoľvek inom zdravotnom zákroku. Táto podpásová kampaň veľmi ublížila rodinám, ktoré sa starajú o deti poškodené očkovaním, a poškodila slušnú diskusiu v spoločnosti.

Absurdným dôsledkom tejto masívnej bezprecedentnej kampane je, že rodičia očkovaných detí v škôlkach sa začínajú báť neočkovaných detí, pritom svoju vlastnú imunitu ako aj imunitu širokého okolia ľudí, s ktorým sa dieťa stretáva, nijako neriešia. Bez obáv však chodia do tretích krajín mimo EÚ na rôzne dovolenkové pobyty. Mnohí pravidelne chodia i na nákupy do Rakúska, kde je dlhodobo omnoho nižšia zaočkovanosť detí² a ročne sa vyskytne niekoľko desiatok prípadov osýpok. Na týchto príkladoch vidno, aká je táto mediálna hystéria jednosmerná a nezmyselná.

Ak boli úrady presvedčené, že hrozí krízová situácia, ich povinnosťou bolo utíšiť obyvateľstvo a poskytnúť zrozumiteľné informácie. Podľa nášho názoru, väčšina verejne vystupujúcich odborníkov v tom zlyhala, medzi svetlé výnimky môžeme zaradiť o.i. hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorý povedal, že epidémie sa neobáva.⁴

Je skutočne načase upokojiť vášne a vrátiť sa k diskusii. Graf objasňuje štruktúru zaočkovanosti a kolektívnej imunity na Slovensku. Veríme, že na základe uvedených údajov z oficiálnych zdrojov verejnosť pochopí, že zaočkovanosť proti osýpkam na Slovensku je 60 percent a nikdy nedosahovala mediálne prezentovanú hranicu 95% a viac, tak ako ani v iných krajinách EÚ. Napriek tomu je zjavné, že aj toto je dlhodobo postačujúci stav na ochranu verejného zdravia a očkovanie nie je jediným pilierom tohto systému.

Nedá sa prehliadať, že očkovanie, ako každý zdravotný zásah, nesie so sebou riziká. Opätovne žiadame ÚVZ SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, aby konečne vyhodnotili dôsledky niekoľkých desaťročí zavedenia povinného očkovania proti niekoľkým vybraným chorobám ako ťažiskovej zložky starostlivosti o zdravie detí z hľadiska celkového zdravotného stavu detí a na základe toho aby prehodnotili politiku starostlivosti o zdravie, pretože podľa názoru mnohých skúsených pediatrov deti nikdy neboli také choré, ako sú teraz. Zodpovedné inštitúcie by mali venovať zvýšenú pozornosť prirodzeným spôsobom podpory zdravia, napr. otužovaním, zdravou stravou, dostatkom pohybu, elimináciou elektro-magnetického žiarenia a pod.

Autor: Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o.z.

(Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z. vzniklo v roku 2007. Združuje takmer 100 rodičov, mnohí majú deti ktoré utrpeli následky spôsobené zrejme očkovaním. Našimi prvoradými cieľmi bolo a je informovať o danej téme, spolupodieľať sa na zmene legislatívy v prospech dobrovoľnosti očkovania a odškodňovaní obetí očkovania, pričom neskôr sme činnosť rozšírili aj o ďalšie oblasti ochrany ľudských práv detí a rodiny. Pre ďalšie informácie sa obráťte na: kontakt@rizikaockovania.sk)

Zdroje:

[1]          Rozšírené tabuľky základných údajov SR. Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava. http://www.infostat.sk

[2]          WHO Immunization, Vaccines and Biologicals. Data, statistics and graphics – Measles-containing vaccine: Reported estimates of MCV1 coverage (coverage series).

[3]          HAPALA, P. – BERNÁTH, P. et al. Zdravotní ústav se sídlem v Ostravě, Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem. Víceúčelový sérologický přehled (spalničky, příušnice, pertuse, virová hepatitida B). Sérologické přehledy 2013, ČR. Závěrečná zpráva.

[4]          Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH. Tlačová beseda ÚVZ SR dňa 8. marca 2017.