Môj profil 
Predplatné
Reprezentantom výkonnej moci sa tak podľa LOZ zveruje do rúk nástroj na faktické obmedzenie ústavného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. “Ministerstvo a vláda dostávajú robustný mandát na určenie toho, čo bude riadne a čo nebude riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť,” tvrdí predseda LOZ Peter Visolajský.
Okrem počtu výkonov podľa šéfa lekárskych odborov v zásade nepoznáme indikátory kvality a návrh neobsahuje ich kvalitatívne či kvantitatívne vymedzenie. “Nevidíme preto žiaden dôvod na prijímanie ústavného zákona,“ zdôraznil. Povinnosti ukladané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti by mali byť podľa Visolajského jednoznačné a ukladané zákonom. Ústavný zákon zakotvuje medzi povinnosťami poskytovateľa byť personálne a materiálovo-technicky vybavený. “Predložený zákon však tieto parametre nestanovuje a ponecháva pôvodnú právnu úpravu, ktorá stanovenie personálnych a materiálnych normatívov necháva na ministerstvo,” upozornil.
Definovanie normatívov ministerstvom už v súčasnosti podľa LOZ spôsobuje, že neexistuje funkčný mechanizmus znášania zodpovednosti za neplnenie personálnych normatívov a ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti manažmentmi nemocníc. “Zodpovednosť sa prenáša na preťažovaný zdravotnícky personál. Kontroly ministerstvom sú dlhodobo neúčinné a nevedú k zlepšeniu situácie, na konci tohto reťazca je pacient, ktorý je ohrozovaný nedostatkom skúseného personálu,“ dodal Visolajský.
Návrh zákona vymedzuje minimálnu sieť poskytovateľov podľa odborárov nevhodne „minimalisticky“ ako usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov. “Podľa nášho názoru by nemala byť vymedzená iba takto negatívne, ale štát by mal zabezpečiť vhodnú sieť aj vzhľadom na rozvoj a nelichotivú demografiu Slovenska,” povedal predseda LOZ. Návrh zákona tiež neurčuje minimálne kvality pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa indikátorov. Podľa Visolajského síce hovorí o minimálnych počtoch výkonov, avšak obsahuje iba právo poisťovní neuzatvoriť zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý neplní minimálny počet výkonov alebo indikátory kvality. “To však nie je v poriadku, pretože to umožňuje poisťovniam odmietnuť poskytovateľov, ktorí sú lepší v indikátoroch kvality ako iní, ktorí tiež neplnia minimálny počet výkonov alebo indikátory kvality,” uviedli odborári.
Ponechať poisťovniam možnosť odmietnuť zazmluvniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj v prípade neplnenia indikátorov kvality, teda podľa ich ľubovôle, podľa LOZ otvára dvere korupcii. “Neprijateľné je to zvlášť v slovenskej realite, kedy sú majetkovo prepojení vlastníci poisťovní s vlastníkmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ak by cieľom zákona bolo zabezpečenie aspoň minimálnych štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti, nemohlo by existovať právo poisťovne uzatvoriť zmluvu s tým, kto neplní minimálne štandardy, “ dodal Visolajský.
Legislatívny materiál, ktorý upravuje reformu nemocníc, už ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predložila do pripomienkového konania. Ústavný zákon má byť účinný od 1. januára 2024. Stratifikácia je podľa ministerstva systematickou zmenou, ktorá je pre systém zdravotníctva nesmierne potrebná. “Naším cieľom je spoločne naprieč politickým spektrom nastaviť podporu tejto reforme, ktorou chceme nastaviť pre budúcnosť kvalitnejšie a bezpečnejšie zdravotníctvo. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská diskutuje so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov politickej obce o problematike stratifikácie priebežne,“ informovalo tento týždeň ministerstvo.
.jpg)
