Salzgitter 23. októbra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Michel Euler)
Takto titulkuje nemecky magazín Focus online zo dňa 20. 10. 2017 analýzu sociálnej a spoločenskej situácie v nemeckom meste Salzgitter po doterajšom prívale imigrantov.
Už pred ním sa negatívnou sociálnou situáciou zaoberal internetový portál Welt zo dňa 16. 10. 2017, ktorý opisuje pod titulkou „Hrozba zlomu sociálneho pokoja“ nepriaznivú až neúnosnú situáciu spôsobenú hromadným prísunom ilegálnych imigrantov.
Pozrime sa na dôvody, ktoré takéto titulky spôsobili.
Nemecké mesto Salzgitter sa v posledných dňoch dostalo do popredia správ nemeckých médií a politických debát na základe jeho rozhodnutia požiadať krajinskú vládu v Dolnom Sasku, pod ktorú mesto patrí, o zákaz prisťahovania ďalších imigrantov na územie mesta. Vláda Dolného Saska tejto žiadosti po dlhšej dobe vyhovela.
Salzgitter má v súčasnosti 107-tisíc obyvateľov a z toho je už 36% imigrantov celkovo zo 110 krajín sveta. V rámci imigračnej krízy dorazilo do mesta v krátkej dobe ďalších 5700 imigrantov, čo vytvorilo veľkú záťaž pre správu mesta a jeho dovtedajších obyvateľov.
Pred touto vlnou prisťahovalcov trpelo mesto stratou obyvateľov z dôvodu strácajúcich sa pracovných príležitostí a do roku 2012 klesol počet obyvateľov pod 100-tisíc, čím mesto stratilo štatút veľkomesta. Počet nezamestnaných vzrástol nad nadpriemerných a momentálne aktuálnych 9,6 percent. Opúšťanie mesta sa prejavilo aj na trhu s nehnuteľnosťami nárastom kvóty voľných bytov, ktorá dosiahla v roku 2015 9,8 percent, čo je najvyššie číslo v celom Nemecku.
Pred pozadím tohto negatívneho vývojového trendu si členovia mestského zastupiteľstva sľubovali od príchodu imigrantov pozitívny vplyv tejto skupiny prisťahovalcov na zvrat nepriaznivej situácie mesta. Toto očakávanie sa prejavilo ako ťažký omyl a nahradilo ho vytriezvenie.
Dovtedajší vítači veľmi rýchlo zrolovali ich uvítacie transparenty a medvedíkov uložili späť do šuplíkov. Namiesto pozitívnych zmien sa dostavili efekty a situácie, zaťažujúce mesto a ich pôvodné obyvateľstvo dovtedy neznámymi javmi. Obraz mesta sa drasticky zmenil.
Primátor mesta skonštatoval vytváranie getových oblastí a jeho hovorkyňa sa sťažuje: „Existujú ulice, ktorých charakter sa zmenil. Je tu teraz množstvo malých obchodov a cestoviek čiastočne s arabskými názvami, ako klenotníctvo Akbulut, cestovka Cem a obchodov so sýrskymi a tureckými potravinami, ktoré ležia bezprostredne vedľa seba“.
Pridáva sa obyvateľka Andrea: „Všetko sa tu točí stále len okolo moslimov a v škole môjho dieťaťa sú už skoro len cudzinci. Tam sa už nepodáva bravčové mäso“. Inej matke sa nepáči, že z dôvodu veľkého počtu detí imigrantov sa jej neujde miesto v škôlke pre jej syna, ktorý sa teraz nachádza spolu s ďalšími 580 deťmi na zozname čakajúcich.
Zástupca predsedu frakcie Sociálnych demokratov Rainer Armbrust označil z týchto dôvodov rozhodnutie o zákaze ďalšieho prisťahovalectva ako „okamžite potrebné a možno už aj neskoré“. V niektorých škôlkach dosahuje podiel cudzincov už viac ako 95 percent, pričom priemer tvorí 80 percent. A ďalej uvádza: „Je očividné, že naša kancelárka nikdy nepracovala v nejakej komúne. Ona nevedela, akú záťaž to znamená pre komúnu, keď sa povie: „príďte všetci“.
Pridáva sa „kultúrna a rečová rozličnosť. Tu narážajú ľudia na svoje hranice. Nemáme už žiadnu šancu. Je ich jednoducho priveľa“.
„Človek sa poteší už len, keď počuje rozprávať po nemecky,“ vyjadrila svoj názor jedna obyvateľka v strede mesta. A ísť na prechádzku do miestneho parku sa odváži už len málokto. „Ja tam už nejdem. Tam ma opľúvajú a nadávajú mi,“ informoval redaktora starší pán. „Ja ani neviem, ako to tam vyzerá. Idem radšej okolo,“ doplňuje jedna z troch žien. Ďalší obyvatelia popisujú krik, bitky, sexuálne obťažovania a vojnu medzi Turkami a inými imigrantmi po zotmení sa.
Takáto situácia nie je realitou len v meste Salzgitter. Aj iné nemecké mestá a komúny by vedeli rozprávať o prudko zmenenom prostredí. Dôkazom toho je aj fakt, že po Salzgitteri žiadajú už aj ďalšie mestá o zákaz prisťahovalectva ďalších imigrantov.
No nemecká kancelárka je naďalej proti obmedzeniu prílevu imigrantov do Nemecka a do Európy a svoju pesničku si hudie naďalej. No z jej pôvodného „speváckeho chóru“ sa pomaly, ale iste, vytrácajú jeho členovia a z dirigentky Merkelovej sa stáva už len sólistka.
Vilibald Kičin