Zahraničnopolitickými prioritami Čiernej Hory zostávajú členstvo v NATO a v EÚ

Podgorica 28. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Začlenenie Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ) zostanú zahraničnopolitickými prioritami tejto postjuhoslovanskej republiky. Vyplýva to z dnešného vyjadrenia dezignovaného premiéra Duška Markoviča (58).

Podpredseda vládnej Demokratickej strany socialistov Čiernej Hory a blízky spolupracovník jej dlhoročného lídra Mila Djukanoviča predstavil dnes na parlamentnej pôde svoj vládny kabinet a jeho program.

Novým ministrom zahraničných vecí by sa mal stať niekdajší veľvyslanec Čiernej Hory v USA Srdjan Darmanovič, ktorý stál v 90. rokoch pri vzniku Centra pre demokraciu a ľudské práva v Podgorici.

Rezort vnútra by mal riadiť Mevludin Hodžič, za európsku integráciu bude zodpovedný čiernohorský šéfvyjednávač Aleksandar Andrija Pejovič, informovala tlačová agentúra APA.

Dezignovaný premiér očakáva, že proces ratifikácie prístupového protokolu s NATO sa vo všetkých členských štátoch aliancie skončí v priebehu jari budúceho roku. Plnoprávne členstvo Čiernej Hory v NATO by prinieslo jej občanom kvalitu v bezpečnostnej sfére, akú doteraz nepoznali, dal najavo Markovič.

V prístupových rokovaniach s EÚ sa doteraz otvorilo 24 kapitol, dve z nich sa už podarilo uzavrieť. Do konca roka sa podľa Markoviča očakáva otvorenie troch ďalších kapitol. Vláda v Podgorici chce osobitnú pozornosť venovať kapitolám 23 a 24, ktorých obsahom je boj proti korupcii a organizovanému zločinu, zdôraznil dezignovaný premiér, ktorý ukončenie prístupových rokovaní s Bruselom očakáva v roku 2019.

Medzi prísľubmi novej čiernohorskej vlády je dynamický rozvoj krajiny s ročnou mierou hospodárskeho rastu vo výške 3,5-4 percentá hrubého domáceho produktu a pokračovanie celého radu projektov v sfére infraštruktúry.

Markovič využil vystúpenie v parlamente na kritiku opozície, ktorá bojkotovala aj dnešné zasadnutie zákonodarného zboru. Pre tento bojkot nejestvuje, ako zdôraznil, žiadne ústavné opodstatnenie.

Štyri opozičné parlamentné strany, ktorých zástupcovia obsadzujú 39 z 81 kresiel zákonodarného zboru, sa na práci parlamentu nemienia zúčastňovať až do objasnenia údajného pokusu o štátny prevrat v krajine v deň októbrových parlamentných volieb.

V noci predchádzajúcej volebnému dňu zadržali v Podgorici skupinu 20 srbských občanov, ktorej zámerom bolo podľa čiernohorských orgánov činných v trestnom konaní vyvolať chaos v krajine a zlikvidovať premiéra Djukanoviča. Medzičasom prenikli na verejnosť aj informácie o tom, že za pokusom o puč mali byť ruskí nacionalisti. Dvoch ruských občanov v tejto súvislosti podozrievajú z riadenia operácie. Kremeľ však akúkoľvek účasť Ruska na dianí v Čiernej Hore kategoricky poprel.