Podujatie otvoril predseda správnej rady SFPA profesor Jozef Štern, ktorý túto pozíciu zastáva už od roku 2000. Vo svojom príhovore privítal hostí z diplomatických kruhov, akademickej obce i verejného života. Nechýbali bývalí diplomati, veľvyslanci, odborníci, ani verejne známe tváre ako Peter Weis, Pavel Macko, Magda Vášáryová, Jozef Lenč, Oľga Gyárfášová či GrigorijMesežnikov.

Niet divu. SFPA, ktorú v roku 1993 založili Magda Vášáryová, Rudolf Chmel, Pavol Demeš a Dominik Bartosiewicz, je dlhoročným inkubátorom odborníkov na zahraničné vzťahy. Od svojho vzniku pôsobí ako liaheň diplomatov, analytikov a poradcov, ktorí sa uplatnili vo vysokých štátnych funkciách doma i v zahraničí.

Organizácia sa pýši, že jej výskumné centrum bolo už v roku 1995 prvým nezávislým mimovládnym think-tankom na Slovensku. Avšak prehľad podporovateľov tejto mimovládky, vás z úvahy o jeho nezávislosti rýchlo prejdú.

Medzi prominentných bývalých členov a spolupracovníkov SFPA patrili Eduard Kukan, Alexander Duleba, Róbert Ondrejcsák, Milan Nič či Miroslav Wlachovský. Mnohí z nich neskôr pôsobili vo významných zahraničných inštitúciách, na ministerstvách, v Globsecu či Euractiv.sk. Z mladšej generácie sa do povedomia dostali napríklad Miroslava Sawiris, Tomáš Madleňák či Barbora Rázcová.

SFPA má priamy vplyv na smerovanie zahraničnej politiky Slovenska už tri dekády. Počas vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej zažívala zlaté časy. S Ficom to bolo striedavo oblačno. Dnes opäť naráža na rozdielne predstavy o prioritách zahraničnej politiky s aktuálnym vedením ministerstva.

Zatiaľ čo vládna moc si SFPA drží na dištanc, mimovládna scéna si verí. Ako zaznelo na konferencii: SFPA je pripravená počkať na novú vládu – najlepšie takú, s ktorou si bude rozumieť lepšie.

V SFPA to celé odštartoval Eduard Kukan ako čestný člen, no výraznou osobnosťou bol najmä Alexander Duleba, odborník na Ukrajinu a Rusko. Z tejto liahne vyšiel aj Róbert Ondrejcsák, ktorý svoju kariéru diplomata odštartoval ako mladý analytik práve tu. Dnes o ňom viac počuť pre jeho emotívny odchod z postu veľvyslanca v Londýne.

Ďalšími menami, ktoré zanechali stopu, sú Milan Nič – dnes pôsobiaci v DGAP v Nemecku, Miroslav Wlachovský – bývalý minister v Ódorovej vláde, či Tomáš Valášek – súčasný poslanec Progresívneho Slovenska. SFPA sa môže pochváliť aj bývalými výskumníkmi ako Radovan Geist, zakladateľ portálu Euractiv.sk, či zástupcami mladej generácie ako Alena Kudzko alebo Matej Kandrík z AdaptInstitute.

Výpočet pokračuje: Peter Bátor, poradca prezidentov SR a bývalý stály zástupca pri NATO, mladý analytik Maroš Kušnirák, a analytička Miroslava Sawiris, ktorá sa v roku 2023 stala tvárou súčasnou koalíciou medializovanej výpravy na podporu slovenských inštitúcií v Bruseli, keď jej členovia Smer neváhali označiť hybridnou hrozbou. Všetci títo odborníci a aktivisti vytvorili zo SFPA akýsi „diplomatický polygón“ slovenskej zahraničnej politiky.

Po takmer troch desaťročiach činnosti má SFPA naozaj významné prepojenia – od Ministerstva zahraničných vecí, cez prezidenta, až po univerzity a medzinárodné think-tanky ako Globsec, CarnegieEurope, CEPI či CENAA.

Za čias Vladimíra Mečiara prežívala SFPA najmä vďaka zahraničnej podpore – verejné financovanie bolo mizivé. Fungovala ako hlas opozície v zahraničnopolitických otázkach. S príchodom Mikuláša Dzurindu prišla zlatá éra – Slovensko sa pripravovalo na vstup do EÚ a NATO, čo bola priorita aj pre SFPA. Vlády mali spoločný jazyk, vznikali analýzy, stratégie, grantové projekty.

Počas éry Roberta Fica sa situácia menila ako aprílové počasie. Prvá vláda ešte udržiavala prozápadný kurz, no v ďalších obdobiach nastúpili nacionalistickejšie tóny a chladnejší vzťah k mimovládnym štruktúram. SFPA si udržala odbornú autoritu, ale už sa nedostávala k rozhodovacím procesom tak ako predtým.

A dnes? Po návrate Fica k moci je zjavné, že vládne postoje a názory expertov z SFPA sa rozchádzajú. Potvrdzuje to aj fakt, že zástupcovia ministerstva zahraničných vecí pozvanie na konferenciu neprijali. Akoby hovorili: „Nie sme na jednej lodi.“

Ak sme o OZ Andoras písali, že za 10 rokov spolupráce so štátnym múzeom Betliar prevzala táto mimovládka nad múzeom kontrolu, tak môžeme rovnako smelo prehlásiť, že zahraničná politika SR je po 30 rokoch pôsobenia SFPA na Slovensku plne v rukách tejto mimovládnej štruktúry financovanej hojne zo zahraničia. A ani sa tým nijako netají. Vždy, keď si občania na Slovensku zvolili “nesprávnu“ vládu, tak zahraničnopolitický konsenzus SR dočasne obmedzili na SFPA a „demokratickú“ opozíciu.

Konferencia

Šternové úvodné slová predznamenali, ako vnímajú budúcnosť Európskej únie panelisti v 3 paneloch, ktoré po jeho slovách nasledovali. Vyzval, aby sme si pripomínali minulé chyby, aby sme ich neopakovali, a spomínal na dve svetové vojny v minulom storočí. Podotkol, že po druhej svetovej vojne bolo riešenie v integrácii, a dodal, že ani dnes nemáme iné riešenie na súčasné a budúce konflikty. Zdôraznil potrebu spoločnej zahraničnej politiky a silnej Európskej, ktorú by sme aj my spolu tvorili.

Rovnako ako Šternovi aj niektorým rečníkom v prvom paneli prekáža, že Slovensko za súčasnej vlády nie je zapojené do pohybov v Európe, ktoré naštartovala administratíva Donalda Trumpa. Že nie je pozývané k rokovaciemu stolu tých, ktorí dnes „rysujú budúcnosť EÚ“. A nakoniec tak ako nasledujúci panelisti, za súčasnú hrozbu pre Európu označil východnú hranicu NATO.

PANEL I: Zahraničnopolitický konsenzus – máme či nemáme?

Otvárací panel moderoval sám otec tretieho sektora na Slovensku Pavol Demeš. A za panel zasadli spolu s ním poradca prezidenta pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku Ján Kubiš a predseda a podpredseda zahraničného výboru NR SR Marián Kery a Tomáš Valášek.

Hlavným cieľom tohto panelu bolo zistiť, či existuje zahraničnopolitický konsenzus v čase, keď sa rozpadá svetový poriadok, ako sme ho poznali, keď končí hegemónia USA.

Všetci rečníci súhlasili s tým, že súčasná situácia je zložitá, náročná a nepredvídateľná, a každý z nich ju interpretoval po svojom.

Demeša na konci zaujímalo, aký má k tragédii v Sume postoj MarianKery a ako hodnotí vyjadrenia Róberta Fica v tejto veci.

Zhodli sa aj v tom, že svet sa po nástupe novej Trumpovej administratívy do Bieleho domu mení. Celý svet je zaskočený razantnosťou, s akou sa starý svetový poriadok, v ktorom vládol jeden hegemón USA, rúca.

Počas diskusie bolo toto Keryho vyjadrenie ocenené piskotom:

„Viete prečo neprišla opozícia na to stretnutie kvôli okrúhlemu stolu Európskej únie, pretože by sme ich vyzliekli do naha tam, pretože to nebol…

Je to jasné ako facka, že toto nie je téma slovenskej spoločnosti, je umelo vyvolaná, vykonštruovaná. Vláda SR nikdy nerozmýšľala o tom, že by sme hľadali inú alternatívu voči EÚ a NATO.

Potom sa čudujete, že na takéto podujatia nechodí nikto z ministerstva zahraničných vecí? Na čo by sem chodil? Aby sa mu vysmievali nejakí skrachovaní politici? Aby tí, ktorým Robert Fico dal pozíciu diplomatov, aby ho kritizovali od rána do večera? Pískajte si koľko chcete, prosím vás. Aspoň ukazujete svoju kultúru.“

Kým vystúpeniam Valáška publikum tlieskalo. Bolo jednoznačne vidieť, kto je „náš“.

Hľadanie odpovede na základnú otázku panelu, či panuje v Slovenskej republike zahraničnopolitický konsenzus v meniacej sa geopolitickej situácii, dopadlo rozporuplne. Hľadanie konsenzu v zahraničnej politike bolo označené za kľúčový problém, ktorý vyžaduje dialóg a spoluprácu medzi politickými elitami. Dnes nepanuje zhoda ani v rámci vládnej koalície.

SFPA je vo veci zahraničnopolitického konsenzu pripravená počkať na novú vládu, ktorú môže tvoriť súčasná „demokratická“ opozícia, s ktorou sú už dnes v zhode. Vyjadril to Tomáš Strážay, súčasný riaditeľ SFPA na záver konferencie slovami: „Ja by som navrhoval zaviesť nielen do slovenského diskurzu o zahraničnej politike, ale možno aj o protokolárnych záležitosti termín dočasný, bez akejkoľvek urážky.“

Prezident sa podľa Jána Kubiša neprikloní k ani jednej strane a bude sa pokúšať o spoločné stanovisko so všetkými.

Demeša zaujímal názor panelistov na to, či to je alebo nie je dobrý nápad ísť na oslavy konca 2. svetovej vojny do Moskvy. Zbytočná otázka. Mohol vedieť aké odpovede dostane.

Do diskusie k tranzitu plynu sa z publika zapojil aj ukrajinský veľvyslanec, ktorý vyjadril svoj postoj týmito slovami:

„Vám ide o plyn, nám ide o prežitie, nám ide o cenu plynu, nám ide o pokračovanie existencie Ukrajiny na politickejmape sveta. A to je na obrovské rozdiel. A čo najrýchlejšie to pochopíme, asi tým rýchlejšie dosiahneme ten spravodlivý a udržateľný mier.“

PANEL II: Reforma EÚ – aká EÚ pre SR?

Moderátorkou 2. panelu bola analytička SFPA Miroslava Pisklová.

Radovan Geist si predstavuje reformovanú EÚ ako silnejšiu a viac integrovanú, ktorá by bola schopná efektívnejšie riešiť globálne výzvy ako klimatická zmena, ruská agresia alebo hospodárska konkurencia. Ignoruje fakt, že čím viac je EÚ integrovanejšia, tým je menej konkurencieschopná. Už len skutočnosť, že čim viac oblasti je regulovaných zhora na jednotnom trhu únie, tým menej inovácií je možných, nakoľko sloboda podnikania je menšia.

V súvislosti s integrovanejšou úniou zdôraznil potrebu zníženia počtu oblastí, kde sa používa právo veta v Európskej rade, aby sa zvýšila efektívnosť rozhodovania, najmä v kľúčových oblastiach ako zahraničná, bezpečnostná a fiškálna politika.Nemá problém so zavedením európskych daní, nakoľko európske peniaze považuje za efektívnejšie využívané ako tie slovenské. Vie si predstaviť aj redukciu počtu eurokomisárov. Považuje za nezmyselné, že každá členská krajina má svojho komisára. Nemá problém ani s tým, že by niektoré krajiny do hlbšej integrácie zaradené neboli.

Pre Slovensko by podľa neho lepšia silnejšia a viac integrovaná EÚ priniesla viac bezpečnosti, ekonomickej stability a možností pre rozvoj, čo by bolo v záujme krajiny.

Világi vidí reformu EÚ ako proces, ktorý by mal byť riadený politickými cieľmi a lídrami, zameraný na posilnenie spolupráce a komunikáciu s občanmi. Zhoduje sa s Geistom v tom, že EÚ by mala byť viac integrovaná a flexibilnejšia.

Najzdravšie názory na reformu EÚ prezentoval Radovan Ďuranaz Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS). Jeho kritika smerovala k nadmernej regulácii zo strany EÚ, ktorá podľa neho brzdí inovácie a ekonomický rast. Verí, že EÚ by mala zjednodušiť pravidlá a znížiť bremená pre podnikateľov. Uhlíkovú daň považuje za efektívny nástroj, ale varuje pred prehnaným zásahom do ekonomiky, ktorý by mohol spôsobiť stratu konkurencieschopnosti.

Je skeptický voči zavedeniu nových európskych daní, ak by to znamenalo zvýšenie daňového zaťaženia na národnej úrovni. Verí, že také opatrenia by mohli byť kontraproduktívne a zvýšiť odpor voči EÚ. Bez reformy nevidí schopnosť EÚ rozšíriť sa o ďalšie štáty.

Pána Geista sme sa opýtali:

Pán Gejst, vy ste použili hypotetický príklad, že Rusko napadne nejakú pobaltskú krajinu a aká bude ochota slovenských občanov ísť brániť hodnoty NATO, Európskej únie. Uvediem iný hypotetický prípad. Spojené štáty si privlastnia Grónsko. Aká bude ochota Slovenska a ostatných európskych krajín brániť Európsku úniu prípadne štáty NATO?

Odpoveď nájdete vo videu.

PANEL III: Bezpečnosť v Európe a NATO

Eva Mihočková moderovala tretí panel, v ktorom zasadli analytik SFPA Alexander Duleba, bezpečnostný analytik a odborník na obranné plánovanie Vladimír Bednár a europoslankyňa Miriam Lexmann.

Duleba vníma súčasnú situáciu ako “obrovský míľnik” a prechod k novej realite, ktorú začal Putin v roku 2022 a dokončil Trump. Európa sa musí pripraviť na nový bezpečnostný poriadok, ktorý bude založený na silnejších obranných kapacitách a spolupráci s USA. Za hrozby považuje aktuálnu vojnu na Ukrajine a agresiu Ruska.Ekonomickú a technologickú závislosť od Číny.Neschopnosť Európy dohodnúť sa na spoločnej bezpečnostnej politike.Navrhuje zvýšiť vlastné obranné kapacity, vrátane vojenského spravodajstva a jadrových zbraní. Zaviesť multilaterálny systém kontroly jadrových zbraní.Zvýšiť investície do obrany a spoločného plánovania v rámci EÚ.

Bednár zdôraznil nutnosť zvýšenia výdavkov na obranu a posilnenia obranných spôsobilostí Slovenska a Európy. Kritizuje neschopnosť Slovenska a EÚ riešiť bezpečnostné otázky spoločne. Rovnako vníma Rusko ako najväčšiu hrozbu, pričom sa obáva eskalácie konfliktu. Ako ohrozenie vníma aj fakt, že Slovensko a Európa nemajú dostatočné vojenské schopnosti na odvrátenie hrozby. Neváhal by zvýšiť výdavky na obranu 3-5 % HDP. Vie si predstaviť spoločne plánovať a obstarávať obranné kapacity v rámci EÚ. Navrhuje posilniť spoluprácu s USA a ďalšími spojencami.

Lexmann zdôraznila, že posilnenie obrany je neoddeliteľné od zvýšenia ekonomickej, energetickej a technologickej dimenzie. V pohľade na vonkajšie hrozby sa zhodla s Dulebom, avšak zaradila medzi neaj hybridné hrozby. Kritizuje EÚ za to, že sa zbytočne vybíja na regulácii kultúrno-etických otázok, ktoré sú vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Reč europoslankyne Lexmann zaujala, keď prezentovala názor, že členské krajiny vrátane Slovenska si nesplnili domácu úlohu od roku 2014, čo sa týka diverzifikácie tokov plynu. Že sa síce odstrihli od plynu, ktorý do EÚ prúdil z nespoľahlivého Ruska plynovodmi, ale na tento úkor sa zvýšil dovoz LNG, avšak z Ruska. Len už zabudla uviesť ako si tu diverzifikáciu predstavuje. Rusko si poradí, európske trhy dokáže postupne nahradiť ázijskými odberateľmi. Lenže pri súčasných geopolitických zmenách Európe hrozí, že sa stane plne závislá na dovoze „amerického“ plynu a bude úplne jedno, či tento pritečie z Ruska, lebo aj ten by chcela kontrolovať Amerika, zo samotnej Ameriky, či z Kataru.

Za pozornosť stojí reakcia panelistov (vo videu) spolu s moderátorkou na otázku nášho redaktora:

Keď sa pozriem na zoznam spoločných projektov Európskej únie od roku 2015: boj s nelegálnou migráciou, boj s pandémiou, GreenDeal. Ani jeden by som nenazval, že bol úspešný. Ak viete nájsť nejaký úspešný projekt, tak to privítam. Preto sa chcem opýtať, aj spoločná obrana je projektom Európskej únie.Pri tejto konštelácii, ktorú máme v Európskej únii, budú občania dôverovať, že tento spoločný projekt vyjde?

Eva Mihočková:  „Ja myslím, že už len samotná Európska únia je úspešný projekt a mohli by sme tráviť celé popoludnie menovaním štatistických dôkazov.“ A doplnila odpoveď Miriam Lexmann: „Ja by som mu možno doplnila, že je to asi o tom, ako definujete úspech. Pretože, ak niekto je popierač klimatickej zmeny, tak argument, že vďaka GreenDealu sa podarilo napríklad v Európskej únii znížiť a emisie CO2 pre neho asi úspechom nebude, to chápem.Alebo ak je niekto antivaxér, tak asi argument, že vďaka spoločným nákupom vakcín sa podarilo zaočkovať oveľa rýchlejšie milióny európskych občanov a zachrániť množstvo ľudí, pre neho asi tiež úspechom nebude. Takže je to asi o tej optike.“

Pohľad na vec o svojej pravde presvedčených doplnil Vladimír Bednár: „Je to tak, ako ste povedali, ale podľa mňa je úplne zbytočné o tom veľa hovoriť, pretože Európa je najúspešnejší projekt v Európe, v celej histórii“

Mrazilo pri volaní panelistov po nutnosti prejsť na vojnové myslenie v Európe a moderátorkinom strašení „reálnou hrozbou vojny na území Slovenska“. V myslení diskutujúcich absolútne absentovala možnosť začleniť do nového bezpečnostného systému v Európe Rusko. Pritom by to bolo lacnejšie a prinieslo by to dlhodobý mier všetkým.