Progresívci lapajú po dychu: SaS sa s Majerským ani Naďom nespája

Nedávno sa Vladimíra Marcinková (SaS) vyjadrila tak, že do predvolebnej trojkoalície s Demokratmi a KDH by išli len neradi; dohody v rámci takého zlepenca totiž bývajú z praxe ťažké. Každá strana má svojich expertov, ktorí sú ich „pýchou”, slovami poslankyne, a nechce sa ich teda vzdať. Súčasne tvrdí, že to nie je o egách – neviem, ako vám, ale mne to znie ako protirečenie. Ale zvykáme si, veď to je SaS.

Mimochodom, existuje stará pravda, že pýcha predchádza pád.

Šimečkovi sa môžu aj prsty na nohách skrúcať

Od nervozity, ako ináč. Sám sa prezradil, keď znepokojeným prejavom hovoril o tom, že nespájanie sa je nezodpovedné. Vraj mu ide o to, aby neprepadol jediný hlas (vyšším cieľom je samozrejme „ušľachtilá” porážka Roberta Fica).

Samotnému PS však nehrozí, že by sa nedostalo do parlamentu, a pokiaľ mu nezlomí väz tesne pred voľbami nový škandál, budú skladať vládu. Ktorú, ako sme si viackrát prepočítali, bez Matoviča nezložia. S tým však Šimečka odmieta sadnúť do jednej lavice.

Tak čo iné mu ostáva, ako apelovať na malé strany?

Akosi svojpomocne teraz odčítal z výsledku maďarských (!) volieb, že aj u nás bude historická účasť. Aj toto sme už rozoberali na drobné – Fico nie je Orbán a Šimečka nie je Magyar. Tu nie je reálne vytvoriť jeden mohutný opozičný tok (akúsi slovenskú Tiszu, či skôr Váh). Sen o spolupráci s KDH by sa rozplynul v momente otvorenia hodnotových otázok.

„Mobilizačný efekt”, o ktorom sníva Šimečka, nemá u nás kto ani ako vytvoriť.

Ani hruška, ani syr

„Tu je Amen, s touto republikou,” varuje líder PS pred scenárom, že by ďalšiu koalíciu skladali SMER-SNS-HLAS-Republika. A preto sú progresívci „pripravení” byť „archou” pre menšie strany, teda dohodnúť sa na predvolebnej formácii. Som veľmi zvedavý, ako by oni vyriešili konkurenciu medzi expertmi v rámci takej koalície…

Keď sa redaktorka z víkendovej relácie pýtala, čo chcú teda urobiť, Šimečka sa vykrúcal, vraj existuje niekoľko alternatív. Dozvedeli sme sa suma sumárum len toľko, že chce takpovediac konsolidovať opozíciu. Za nejaký rok špekulovania o spolupráci sa však nikam nedostali, uznajte sami.

On sa síce „nechce dožiť” toho, že vyhrajú a nevyskladajú vládu, ale pri súčasnej tendencii to už tak vyzerá…

Preto rozhodne neplatí, že voliť PS je stávka na istotu, ako si niekto môže myslieť

SMER by v prípade, že Republika si zoberie pod krídla SNS, mohol teoreticky vyskladať vládu s tesnou väčšinou (ak dostane poverenie od prezidenta). Progresívci si analogicky môžu pod krídla zobrať Maďarskú alianciu. Ako však tvrdí Šimečka, najprv to bude na Aliancii, aby ukázala, ku komu chce patriť. Teoreticky nás môžu gubikovci ešte prekvapiť ako svojho času Béla Bugár, keď sa dal dokopy so SMERom…

Dôraz je na slove teoreticky, pretože otázka Benešových dekrétov je predsa tá, ktorú vytasili aj s progresívcami. Mimochodom, Gubika mrzí Orbánov pád z osobného hľadiska, čo môže naznačovať jeho svetonázorovú inklináciu. Stále však (asi nielen v mojich očiach) figuruje na politickej šachovnici ako otáznik či neistá premenná.

A tak neostáva nešťastnej, roztrieštenej, egocentrickej opozícii nič iné, len vyrábať „kauzy” na spôsob údajného zvážania migrantov – ale to je celkom iná rozprávka…

Prečítajte si tiež

• PS: Ak by sa kvórum na vstup do Národnej rady SR zvýšilo, opozícii ponúkneme volebnú koalíciu
• Už to začína: Povzbudení progresívci volajú po spájaní, ale zabudli na jednu vec
• Vojna v opozícii: Toto už nerozchodia