Vojna s Iránom urýchľuje oddelenie Ameriky od sveta

Vojna s Iránom oslabuje vplyv Ameriky vo svete a zhoršuje napätie s krajinami, ktoré už aj tak trpia v dôsledku druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa – ide o úpadok moci, ktorý bude ťažké zvrátiť, keďže to využívajú nepriatelia USA, ako je Čína.

Od Bangladéša po Slovinsko obmedzilo prídelové hospodárenie s palivom dopravu, čo frustruje lídrov, ktorí sa vyrovnávajú s následkami vojny, ktorú nechceli. V krajinách s moslimskou väčšinou zaplavujú éter protieurópske naratívy, často s tichým súhlasom vlád. Dokonca aj americkí spojenci v NATO obmedzili svoju pomoc USA, pričom niektorí zdôrazňujú, že Trumpova administratíva sa s nimi neporadila pred začatím boja s Iránom. Zdá sa, že vojna urýchľuje to, čo niektorí vnímajú ako rozpad vzťahov USA s väčšinou zvyšku sveta odvtedy, čo sa Trump vrátil do úradu a začal náhodným spôsobom demonštrovať ekonomickú a vojenskú silu USA, vrátane ciel.

„Mnoho ľudí má dosť toho, aká chaotická táto vojna je, a bojí sa možných ekonomických dôsledkov, ale zatiaľ som nezaznamenal žiadne väčšie protesty v reakcii na to,“ povedal ázijský diplomat pôsobiaci vo Washingtone, ktorému bola zaručená anonymita, keďže ide o citlivú tému. „Ak sa ďalším prezidentom stane rozumnejší človek, imidž USA by sa mohol zlepšiť, ale pre tvorcov politiky to vyvoláva niekoľko ťažkých dlhodobých otázok týkajúcich sa spojenectva, toho, ako ďaleko môžeme zájsť, aby sme zostali v súlade s USA, a toho, čo by sme mali robiť, ak sa už na USA nemôžeme spoliehať.“

V najnovšom prejave dištancovania sa zahraničných mocností kanadský premiér Mark Carney vo videoodkaze zverejnenom v nedeľu opísal hospodárske väzby svojej krajiny s USA ako „slabiny“, ktoré treba napraviť. „Musíme sa postarať o seba sami, pretože sa nemôžeme spoliehať na jedného zahraničného partnera,“ povedal Carney, ktorý je voči Trumpovi čoraz kritickejší, čiastočne kvôli jeho hrozbám voči Grónsku. „Nemôžeme kontrolovať narušenia, ktoré prichádzajú od našich susedov. Nemôžeme staviť našu budúcnosť na nádej, že to náhle prestane.“ Trumpovo neustále váhanie v tom, čo chce v Iráne dosiahnuť, nevzbudzuje dôveru, hovoria niektorí bývalí americkí úradníci.

„Spojenci nevedia, čomu majú veriť, protivníci nevedia, čoho sa majú báť, a ani členovia jeho vlastného kabinetu nevedia, aká je vlastne jeho stratégia alebo aké má zámery,“ povedal Thomas Wright, bývalý úradník Rady národnej bezpečnosti v Bidenovej administratíve, ktorý sa zameriaval na dlhodobú stratégiu. „Dlhodobá prognóza nie je beznádejná. Otázkou však je, čo urobia Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a deviatich mesiacov, ak tento stav bude pokračovať.“

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kelly uviedla, že Trumpov prístup „America First“ viedol k lepším obchodným dohodám, posilnenému partnerstvu v boji proti obchodovaniu s drogami a zvýšeným výdavkom spojencov na obranu. „Svetoví lídri hovoria o hrozbe, ktorú predstavuje Irán, už 47 rokov, ale nikto nemal odvahu sa ňou zaoberať,“ povedala Kelly. „Akonáhle budú splnené všetky naše ciele, vrátane definitívneho odstránenia iránskej jadrovej hrozby, celý svet bude bezpečnejší, stabilnejší a bude sa mu dariť lepšie.“