Záhada zmiznutých biliónov. A čo ak sa to týka aj nás?

Bratislava 11. júla 2023 (HSP/Foto:Pixabay)

Od 50. rokov 20. storočia obyvateľstvo Západu reálne schudobnieva. Ako je to možné, keď Západ je najväčšou „fabrikou na blahobyt“ v dejinách? A čo bude s nami, keď sa minie aj zvyšok podstaty? Dopadneme ako Nemci? Alebo to bude v duchu pravidla „kým tučný schudne, chudý umrie“?

Nedávno som sa rozprával s jedným slovenským podnikateľom. Bol to neutešený rozhovor, lebo z prvej ruky počúvať koncentrované informácie o tom, ako protislovenské živly, ktoré ovládajú Slovensko, pomocou daní a cien energií cielene likvidujú aj tie zvyšky slovenských podnikateľov, to by asi otriaslo každým, komu záleží na našom štáte.

Spomínaný podnikateľ vie veľa aj o situácii v Nemecku, má tam príbuzných, ktorí tam žijú a podnikajú. A položil zaujímavú otázku. Nemecko predsa od druhej svetovej vojny výrazne prosperovalo, bolo synonymom bohatstva a ekonomickej sily. Nemci krásne zarábali, mohli si za svoje peniaze kúpiť domy, statky, hodnoty. Namiesto toho od skončenia vojny celkovo schudobneli, dnes sú zadlžení, žijú v prenajatých nehnuteľnostiach. Ako je to možné?

Tá otázka znela: kde všetky tie peniaze sú? Kam sa peniaze Nemcov podeli, ak tento pracovitý, múdry, disciplinovaný národ od vojny tvoril hodnoty a napriek tomu dnes veľká väčšina tamojšieho obyvateľstva na tom existenčne nie je v princípe zase o toľko lepšie ako ľudia v periférnych vazalských východoeurópskych chudobincoch? Ako je to možné? Veď oni predsa nemali 40 rokov socializmu, ktorý by ich ruinoval, ako to zvyknú tvrdiť hovoriace hlavy v televízii…

Samozrejme, tie peniaze sa nevyparili, ani sa neprepadli pod zem – len sa prerozdelili. Tak ako je to v kapitalizme zákonité, bohatí sú čoraz bohatší a chudobní sú čoraz chudobnejší, a tak ďalej a ďalej, až to jedného dňa praskne. Naši dedovia a pradedovia to zažili a zdá sa, že všetko smeruje k tomu, že história by sa mohla opakovať.

Ale ako sa niekomu podarilo dosiahnuť, že bohaté nemecké obyvateľstvo za posledné polstoročie postupne schudobnelo? Vysvetlenie je, pochopiteľne, komplexnejšie a štatisticky košatejšie, avšak v princípe je to o lobizme, korupcii, úžere a právnických zákernostiach. Tie peniaze idú z veľkej časti najprv štátu, druhý krok je potom dostať ich od štátu do tých správnych vreciek.

Niečo si štát vezme na rôznych daniach a poplatkoch. Legislatívu si pre seba píšu na mieru tí, ktorí systém ovládajú, tak aby sa obyvateľstvo nezačalo príliš búriť. Žabu treba variť pomaly, inak by z hrnca mohla vyskočiť. Kto má málo, ten je vydierateľný (viď motorista, majiteľ nehnuteľnosti, poistenec, drobný podnikateľ…), lebo by mohol aj o to málo prísť, toho možno ľubovoľne zdierať – kto má veľa, ten má na právnikov a má priestor na to, ako sa z paragrafov vykrútiť.

V Nemecku spoločnosti vlastnené alebo spoluvlastnené ľuďmi ako sú napríklad Rothschildovci, sa zmocnili veľkej časti bytového fondu. Bolo by sa to stalo aj u nás, nebyť toho, že Mečiar ešte v 90. rokoch umožnil ľuďom za nízke ceny si svoje byty odkúpiť. Mnohí Slováci tak bývajú vo svojom, čo je mrzuté, lebo takto nemôžu platiť za nájom výpalné globálnym majiteľom a byť aj takýmto spôsobom držaní pod krkom. Ale aj na tom sa už pracuje, aj na to sa hľadá riešenie, možností je hneď niekoľko. Drastická daň z nehnuteľnosti vo výške, akú si chudobní jednoducho nebudú môcť dovoliť, či šialené podmienky pri dedení nehnuteľností, ako je to napríklad v spomínanom Nemecku.

No a zlatým nástrojom globálnej úžery je tzv. Meyrinkovo pravidlo. Je to princíp, ktorého aplikáciou je možné legálne okradnúť obyvateľstvo o všetky majetky, hnuteľné aj nehnuteľné bez toho, aby si ľudia vôbec všimli, že sú okrádaní. Nie je možné ľuďom tie majetky zobrať dekrétom, ani znárodniť, to by vypukli nepokoje, ale dá sa to urobiť pomaličky, pomocou inflácie.

To sa rozpúta rozhadzovanie peňazí pod nejakou zámienkou, napríklad pod zámienkou nejakej krízy či pandémie. Potom stačí len infláciu nechať bežať a pozerať sa. Z inflačného tunela obyvateľstvo vylezie ošklbané – peniaze, a teda aj majetky ľudí stratia hodnotu, inflácia znehodnotí všetky úspory, celoživotná práca a drina ľudí zmizne v lufte. Všetko zdražie, čo vyčerpá zdroje domácností. Tie napokon musia siahnuť na svoje nehnuteľnosti a začnú ich masovo predávať, ale ich cena bude klesať, pretože nebude toho, kto by si ich mohol dovoliť kúpiť. Potom príde ponuka tých super bohatých elít, ktoré úmyselne spôsobili infláciu, že tie majetky za pár drobných odkúpia a ľudia im za to budú ešte vďační.

Predseda Sasky Richard Sulík v nedeľnej relácii V politike povedal, že pokiaľ ide o budúcnosť, je optimistický a uviedol, že inflácia je na ústupe. Môžeme sa teda tešiť, že ceny možno už nebudú rásť z roka na rok a z mesiaca na mesiac tak veľmi ako v uplynulom období, ale trochu menej. Aká radostná predstava… (Inak, neprídu vám tie oficiálne čísla nejaké divné? Bežný občan, keď vidí ceny v supermarkete, tak by povedal, že zdražovanie je oveľa väčšie, než hovoria oficiálne cifry od renomovaných oficiálnych inštitúcií. Ale to je asi len zdanie.)

Takže sa môžeme tešiť na to, čo pre nás globalistické vládnuce kruhy chystajú. Jedna vec je istá: milujú nás a urobia všetko, aby sme sa mali lepšie. Hlavne ľudia, pre ježkove oči, nevoľte vo voľbách nejakých dezolátov, lebo by ste im to mohli celé pokaziť, a to iste nechcete. Treba dať hlas osvedčeným a spoľahlivým stranám ako napríklad Progresívne Slovensko, Saska, Demokrati či KDH. S OĽaNO to bola sranda, s týmito by podľa všetkého mohla byť ešte väčšia. Až taká, že ktovie, či by sme toľkú zábavu vôbec prežili.

P.S. Je len zhoda okolností, že sme dnes priniesli aj ďalšie články na podobnú tému, napríklad tu a tu.