Začína sa to na Ukrajine hýbať?

Kyjev 14. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeniy Maloletka)

Ukrajina prednedávnom podpísala „Steinmeierovu formulu“, ktorá v podstate zaručuje Donbasu zvláštny štatút, a ktorú si „opolčenci“ jednoznačne interpretujú ako svoje právo zvoliť si, akým jazykom sa na Donbase bude hovoriť, ako sa bude formovať legislatíva, a tiež aká bude miera integrácie s Ruskom. Znamená to, že sa patová situácia po takmer šiestich rokoch od Majdanu začína konečne meniť?

Ukrajinské vedenie už niekoľko rokov hrá podivné divadelné predstavenie. Záväzok Ukrajiny plniť tzv. Minské dohody okrem iného predpokladá, že Ukrajina začne priamo komunikovať s „opolčenskými“ republikami a uzná ich určité nároky na autonómiu. A ukrajinské vedenie sa navonok tvári, že všetky ustanovenia Minských dohôd plní, lenže pred svojimi obyvateľmi sa zase tvári, že sa nič nezmenilo na jej tvrdom postoji a je len otázkou času, kedy bude ruský nepriateľ zničený a obnovená unitárna Ukrajina v „pôvodných“ hraniciach.

Takáto schizofrenická politika však musela zákonite skôr či neskôr naraziť na realitu., prinajmenšom na zasadnutí krajín „Minského formátu“. Pozorovatelia už pár týždňov pred týmto stretnutím vopred upozorňovali, že Merkelová a Macron budú tlačiť Ukrajinu k zmene politiky a ústupkom. A tak sa aj stalo: Rusko, Nemecko, Francúzsko jednoducho donútili ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poslúchnuť.

Zelenského pozícia vôbec nie je jednoduchá: rozpor medzi rolami, ktoré musí hrať smerom navonok a smerom dovnútra, je príliš veľký. Samozrejme, tak ako doteraz Porošenko, aj on skúša zo situácie nejako umelecky vykorčuľovať a aj naďalej ostať zázračne sedieť na dvoch na míle vzdialených stoličkách, ale zdá sa, že miesta a pochopenia pre hranie tejto trápnej frašky bude mať čoraz menej.

O jednoznačnom výklade „Steinmeierovej formule“ predstaviteľmi Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky svedčí aj ich spoločné vyhlásenie: „A vyzývame pána Zelenského, aby nám nediktoval podmienky. Keď hovorí, že voľby na Donbase sa budú konať až potom, keď Ukrajina získa kontrolu nad hranicou, nechápe, že to nie je on, kto rozhodne, kedy sa voľby budú konať, ale na nás. Kyjevské orgány nezískajú žiadnu kontrolu nad hranicou.“

Lenže takáto situácia sa vonkoncom nepáči ukrajinským nacionalistom. Pred týždňom v Kyjeve proti tomu demonštrovali tisíce ľudí, ktorí považujú Zelenského sľub udeliť Donbasu autonómiu, za zradu a zbabelý ústupok Rusku.

A aby toho na Zelenského nebolo málo, Európska únia sa nedávno nechala počuť, že nie je, a v dohľadnom čase ani nebude na programe dňa prijatie Ukrajiny (ani Gruzínska) do EÚ. Samozrejme, podobné vyhlásenia sa objavovali už aj predtým, ale v danej situácii je to len ďalšie potvrdenie nechuti EÚ zúčastňovať sa nebezpečných amerických dobrodružstvách v tejto časti sveta. Tí obyvatelia Ukrajiny, ktorí podľahli mediálnej masáži o tom, že Európa nemá nič iné na programe, len opatrovať a financovať ukrajinskú demokraciu, sú týmto európskym postojom pohoršení a deprimovaní.

Svoje k tomu povedal v pléne europarlamentu aj slovenský europoslanec Milan Uhrík: „Ak chceme dopomôcť k mieru na Ukrajine, tak v prvom rade si treba otvorene povedať, ako to celé začalo: že tajné služby a mimovládne organizácie, financované aj z Bruselu, ale hlavne z Washingtonu, využili frustráciu bežných Ukrajincov z oligarchie a korupcie a zorganizovali najprv Majdan a potom sa rozpútala aj občianska vojna. Po piatich rokoch konfliktu, po tisíckach obetí, po miliardách vynaložených eur a dolárov, je situácia na Ukrajine horšia ako kedykoľvek predtým a mier je v nedohľadne. A prečo? Ja vám to poviem bez cenzúry: jednoducho preto, že Ukrajinci v tomto konflikte nikoho nezaujímajú. Ide tu len o to, aby západné firmy získali nové trhy, a aby sa oslabila pozícia Ruska v Európe. Ak chce Európska Únia Ukrajine naozaj pomôcť, tak najlepšie, čo môže urobiť, je nechať Ukrajincov rozhodovať samých o sebe, keď bude s Ukrajinou komunikovať a obchodovať. Pretože Ukrajinci vedia o sebe sami rozhodovať, oni nie sú hlupáci.“

P.S. Mimochodom, vo veku 74 rokov zomrel prvý a jediný prezident Krymu Jurij Meškov. Za prezidenta republiky Krym bol zvolený vo februári 1994 a bol v tejto funkcii do jari 1995, keď Najvyššia rada Ukrajiny zrušila ústavu polostrova a vytvorila autonómnu republiku Krym…

Ivan Lehotský