V dnešnom chorom systéme deti čoraz viac túžia po násilí

A pred pár dňami boli vzatí do väzby dvaja 15-roční študenti, ktorí plánovali vraždu spolužiaka.

Pred asi tromi mesiacmi sa objavili v českých médiách správy o zvýšenej kriminalite detí a fenoméne zážitkového násilia. Nepochybujem o tom, že na Slovensku je to podobne ako v Českej republike.

Na portáli Česká justice sa v článku s názvom „Zážitkové násilie: Česko trápi nebezpečný fenomén detskej agresie”, píše „Kriminalita v Česku zostala v minulom roku podľa dát Najvyššieho štátneho zastupiteľstva zhruba na úrovni roku 2024. Pribúda však prípadov sprevádzaných vysokou agresiou, a to predovšetkým u detí. Pravidelne sa tiež začína objavovať takzvané „zážitkové násilie“ – teda násilné správanie detí a dospievajúcich motivovaných túžbou po silnom zážitku.”

Zážitkové násilie je populárne najmä u detí, dospievajúcich a „čerstvo dospelých” vo veku 12 až 20 rokov.

Hlavným cieľom je zážitok či vzrušenie, a „testovanie hraníc”. Deti a mládež láka zistenie, aké je to niekoho zabiť či zraniť.

Páchatelia takto zároveň vyhľadávajú rešpekt a uznanie u rovesníkov. Popritom sa zvyšuje miera agresivity a znižuje miera empatie u dospievajúcej mládeže.

Tragédia na škole v Staškove: Žiak napadol spolužiakov, učiteľka zraneniam podľahla, žiačka bojuje o život

Jedným z dôležitých faktorov je súčasná (po)doba internetu a sociálne siete.

Ak sa stretnem so správou o násilí mládeže, väčšinou zahŕňa vetu „videozáznam z tohto činu potom uverejnili na sociálne siete”. Práve tu sa deti a mládež stretávajú s extrémnym obsahom, bizárom a senzáciami či „prekračovaním hraníc”. Potom majú pocit, že toto je skutočný svet s vlastnými zákonmi, pričom „svet vonku” je len simuláciou, kde neplatia žiadne hranice.

A sociálne siete dnes deti doslova vychovávajú. Tam sú ich vzory a influenceri, ktorí ich „učia” o živote namiesto rodiny a výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Odtiaľ pochádzajú „trendy”, ktoré nasledujú. Odtiaľ prichádzajú fenomény, ktoré kopírujú.

Nehľadal by som vinníkov na súčasnej slovenskej politickej scéne. Aj keď pri téme negatívneho ovplyvňovania detí je vhodné poukázať na najhoršiu a najúbohejšiu politickú kampaň, ktorú v súčasnosti vedie Igor Matovič s kolektívom, a ktorej náplňou je aj vzbudzovanie nenávisti u detí, ktoré by tento antipolitik rád videl pohádať sa doma s rodičmi, starými rodičmi, či len tak niekde urážať a zosmiešňovať nejakú dôchodkyňu, ktorá volila Smer.

Prokurátor navrhol pre Samuela, ktorý zabíjal na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, doživotný trest odňatia slobody

Tu je však chorý celý systém.

Jeho prvou kľúčovou charakteristikou je chamtivosť, a sledovanie len vlastného prospechu a zisku.

Druhou kľúčovou charakteristikou je sebeckosť, a sledovanie len vlastnej zábavy a zážitku. Neexistujú tu dôležitejšie spoločenské hodnoty.

A s príchodom sociálnych sietí ide aj o sledovanie vlastnej popularity, a tá sa dá najľahšie získať obsahom šokujúcim.

K hádkam v rodinách a na školách dochádzalo vždy. A násilné sklony u detí sa tiež neobjavili až v súčasnosti.

Fenomény zážitkového násilia, zvýšenej agresivity u detí a mládeže či ich zníženej empatie, sú ale postupnými dôsledkami spoločenského systému, v ktorom nie je dôležité nič okrem sebeckého individualizmu.

A tak v tomto chorom systéme dnes deti čoraz viac túžia po násilí.

Prečítajte si tiež:

• Naď zneužil tragédiu v Staškove na politický útok
• Šutaj Eštok chce okamžite riešiť ochranu detí. Šimečka sa čertí, že chcú oddialiť odvolanie Tarabu: “Hyenizmus!”
• Slovensko za šesť rokov zasiahli tri tragické útoky v školách