Bratislava 11. februára 2017 (HSP/Foto: SRS)

Slovenský minister zahraničných vecí a slovenský prezident robia okresnú zahraničnú politiku. Aj to sú slová, ktoré zazneli na protestnom zhromaždení proti cudzím vojenským základniam a vôbec cudzím vojskám na našom území, ktoré sa za účasti asi 250 občanov konalo vo štvrtok 9. februára na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

Zhromaždenie však bolo tematicky obohatené aj o protest proti vyslaniu našich vojakov proti iným štátom a taktiež o informovanie verejnosti o extrémizme v jeho slovenských podobách.

Medzi rečníkmi sa objavili predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský, podpredseda KSS Jalal Suljeman, predseda Slovenského hnutia obrody Robert Švec, Tomáš Dvorský z Frontu ľavicovej mládeže a hovorca Stálej komisie radikálnej ľavice Juraj Jánošovský.

Zhromaždenie prišiel osloviť aj poslanec NR SR Peter Marček, ktorý patrí medzi tých 26 nebojácnych, ktorí sa otvorene postavili proti vyslaniu 152 slovenských vojakov do Lotyšska. Organizátori aj prostredníctvom jeho osoby zničili oficiálne „krytie“, že cieľom vyslania je nejaké cvičenie. A pritom dokonca ani nemuseli použiť vyjadrenie veliteľa zoskupenia ozbrojených síl USA v Európe Bena Hodgesa, ktorého je plný internet: „My to berieme absolútne vážne. Toto nie je len cvičenie. Toto všetko (rozumej množstvá vojenskej techniky v Lotyšsku – pozn. vm) sem bolo dopravené preto, aby bolo vyslané strategické posolstvo Rusom – nesmiete porušovať  suverenitu členov NATO. Som presvedčený, že v Moskve všetko pochopia“.

To, ako to pochopia v Moskve je jedna vec a to, ako to pochopí náš občan, je vec druhá. Určite k tomu napomohlo aj slovo predsedu Asociácie slovenských vojakov Jozefa Žarnovičana, ktoré poslal písomne. Vysvetľuje v ňom pozadie roztrhnutia partnerskej zmluvy s Ministerstvom obrany SR. „Táto inštitúcia, pri súčasnom vedení Slovenskou národnou stranou, si podľa môjho názoru neváži život vojakov a nás všetkých občanov SR, porušuje základné ľudské právo a teda právo na život!“, uviedol a na záver vyzval: „Nenechajme opäť (porovnáva to s vyslaním na východný front v roku 1941 – pozn. vm) našich vojakov kvôli našej pohodlnosti a zhýčkanosti zábavou a spotrebou, uskutočňovať vojenské ciele a nedopusťme, aby umierali ľudia v tejto hroznej globálnej vojne rovnako, ako za prvého slovenského štátu v područí nacistickej tretej ríše. Dejiny sa opakujú, ale výsledok udalostí ešte stále môžeme zmeniť“.

Moderátor našu situáciu s vyslaním vojakov do Lotyšska a proti Rusom zobral ironicky: „…vyslanie našich vojakov do potenciálnej vojny proti Rusku sa podobá na situáciu, akoby váš sused bežal proti vám s nožom v ruke a pritom kričal, že je váš partner alebo dokonca priateľ.

Verili by ste mu?

Nie? Ani ja nie!

Prečo by teda Rusko malo veriť Slovensku blížiacemu sa k nemu so zbraňou?

Nebolo by lepšie, aby si naši politici spomenuli na ruskú zásadu: Že „kto k nám so zbraňou príde, so zbraňou aj zahynie“?

Nebolo by lepšie aby tých, ktorí si to nechcú uvedomiť,  rovno zavreli do blázinca?“

Z vystúpení ostatných rečníkov

Ján Čarnogurský poukázal na to, že tieto zhromaždenia sa tu schádzajú už dva roky a nadchádzajúce marcové (30. 3. 2017) odštartuje už tretí rok protestov.  Pri tejto rekapitulácii pripomenul, že podobné protesty sa konali aj v iných mestách po celom Slovensku – v Spišskej Novej Vsi, v Trenčíne, v Košiciach… „čiže toto sa rozšírilo, pretože ľuďom na Slovensku nie je ľahostajné, či budeme zatiahnutí do vojnových príprav, smerujúcich najmä proti Rusku. Povedzme si to otvorene!“, zdôraznil.

Ďalej uviedol. „Už sa zdalo, že to bude lepšie. V Amerike bol zvolený prezident Trump, ktorý hovoril, že NATO je zastaraná organizácia… Ale odrazu bum, pred tromi týždňami nám otvorili základňu medzi Vajnorami a Račou. Je to síce malá základňa…, ale je to základňa! Bude mať veliteľa a nebude ním dôstojník slovenskej armády… a táto základňa nebude podliehať slovenskému generálnemu štábu…“, povedal a dodal, že zatiaľ ide o desiatky vojakov, ale zajtra to už môžu byť stovky, ba i tisíce a budeme zatiahnutí do vojnových príprav, ktoré vôbec nie sú naším záujmom.

„Je tragikomické, že toto všetko sa deje keď ministrom obrany SR je človek, ktorého nominovala Slovenská národná strana. „SNS, ktorá sa tak vyjadrovala proti základniam NATO na Slovensku, proti tomu, aby tu boli zahraničné vojská… A odrazu táto SNS práve šéfuje, aby bola otvorená základňa NATO na Slovensku“, povedal a vyslal do vzduchu otázku: Čo je za tým? Peniaze? Politický tlak alebo jednoducho slabosť SNS?

V ďalšom sa J. Čarnogurský venoval téme Sýrie, terorizmu… Aj tu poukázal na rozdielnosť nášho postoja oproti oficiálnemu postoju SR. „Čiže my sme už vtedy (na začiatku protestov – vm) lepšie predvídali vývoj na Blízkom východe, postavenie prezidenta Asada, tzv. umiernenej opozície…, ako naše ministerstvo zahraničných vecí“ zdôraznil a vyjadril k tomu nesmierne závažný fakt: „Ministerstvo zahraničných vecí SR akoby viedlo Slovenskú republiku do izolácie. Pozrite sa, čo sa deje okolo nás! Maďarský predseda vlády pozval prezidenta Putina…, uzavreli aj hospodárske zmluvy… maďarský predseda vlády má pozvanie aj do Washingtonu k novému prezidentovi Trumpovi, jednoducho Maďarsko robí aktívnu zahraničnú politiku!

To isté Česká republika. S Čínou uzavrela množstvo výhodných hospodárskych zmlúv, zároveň má dobré vzťahy aj k novému americkému prezidentovi, jednoducho vie robiť zahraničnú politiku…

Naproti tomu Slovenská republika akoby sa stále viac prepadávala do neznáma, neznáma a neznáma. Jednoducho slovenské MZV a treba povedať, že aj slovenský prezident, robia okresnú zahraničnú politiku.

Podpredseda KSS Jalal Sulejman odovzdal najskôr protestnému zhromaždeniu pozdrav zo „Stalingradu“ z púšte Aleppa, „ktoré bolo oslobodené a teroristi, podporovaní Spojenými štátmi americkými a niektorými štátmi EÚ, boli porazení“!

V ďalšom spomenul, že pri nedávnej návšteve Poľska pocítil tamojšiu atmosféru, akoby „Rusko napadne Poľsko už na druhý deň“.

„Na Slovensku to Sorošove ovce nedokázali. Nedokázali to ani militanti z takých novín, akým je Denník N, akým je denník SME, akými je TA3 a iné médiá“, zvýraznil a dodal, že je to len preto, lebo my tu protestujeme a ich praktiky odhaľujeme. „To je fakt! Bez toho by nálada na Slovensku bola taká, ako v Poľsku.“

V ďalšom Jalal Sulejman skonštatoval, že keď sa militantom nepodaril ich cieľ, tak začali využívať armádu a generálny štáb SR. „Toto nie je normálne! Aby si náčelník GŠ v slovenskej televízii  dovolil označiť nášho východného suseda, Rusko, za nášho hlavného nepriateľa“.

A čo sa týka vyslania našich vojakov do Lotyšska J. Sulejman zvolal: „Táto konfrontácia nie je našou konfrontáciou a ak k nej dôjde, tak Norimberský proces sa môže opakovať. Preto je naše morálne právo žiadať jeho (ministra obrany – pozn. vm) o odstúpenie.

Robert Švec zo Slovenského hnutia obrody hneď na začiatku poukázal, že „dejiny nás učia, že Slováci sa nesmú spoliehať na spojencov. Počas Mníchovskej konferencie nás demokratické mocnosti predali fašistom a nacistom. Počas Viedenskej arbitráže sme prišli o južné územia našej vlasti. Iní spojenci v roku 1968 nás zase okupovali. To je výsledok politiky spojencov voči nám!

Ale v našich dejinách, ako maják svieti udalosť, kedy, my Slováci, malý, ale statočný národ sme dokázali vlastnými silami, vlastným odhodlaním, vlastnými vojakmi a dobrovoľníkmi, ochrániť integritu a slovenskú štátnosť. Bola to „Malá vojna“. Toto je maják v našich dejinách, ktorý dokazuje, že ak nás niekto nahnevá, tak aj my, Slováci, vieme urobiť poriadok na svojom území.

Vďaka „Malej vojne“ sme, my Slováci, bez spojencov, odrazili zákerný vpád armád nášho južného suseda.

A nielen, že sme tento vpád odrazili a sme sa ubránili, ale boli sme pripravení to južnému susedovi odplatiť. A len vďaka tomu, že v tom čase silné Nemecko nám v tom zabránilo, sme túto odplatu neuskutočnili.“

Tak, ako počas Mníchovskej konferencie a tak, ako počas Viedenskej arbitráže, mali zahraničné mocnosti na území Slovenska svojich kolaborantov a kumpánov, tak aj dnes majú zahraničné mocnosti svojich kolaborantov a kumpánov na  území SR“, povedal R. Švec a pridal k tomu aj zosobnenia.

„Pred pár mesiacmi sme spoločne konštatovali, že hlavní kolaboranti a kumpáni sú Kiska a Fico. Dnes musíme nahlas povedať, že máme ďalšieho kolaboranta a tým kolaborantom a kumpánom je Danko, predseda SNS!

Pred pár mesiacmi Danko na čele SNS kritizoval Kisku a Fica za to, že súhlasia s tým, aby u nás bola otvorená vojenská základňa NATO. Že on, ako predseda SNS s tým nikdy nebude súhlasiť. A dnes? Nominant SNS Gajdoš, potichu, ako politický zlodej… otvára vojenskú základňu NATO v našom hlavnom meste. Čo je to, ak nie kolaborácia???“

Ďalej R. Švec povedal, že „tak ako v minulosti, tak aj v budúcnosti čaká kolaborantov riadny súdny proces. SR bude opäť zvrchovaný a suverénny štát! Slováci tak, ako počas „Malej vojny“ nedovolia, aby naša štátnosť a naša územná integrita bola ohrozená kýmkoľvek zvonka alebo zvnútra. Nech si súčasní politickí kolaboranti dávajú veľký pozor, veľký pozor, lebo sa blíži deň, kedy nás prejde trpezlivosť a urobíme na Slovensku poriadky.

Slovenská republika nesmie byť členom NATO! NATO je zločinecká a agresívna organizácia!

Neviem, či si Kiska, Fico, Danko a ďalší kolaboranti uvedomujú, že otvorením základne NATO vo Vajnoroch už dnes majú na rukách krv nevinných obetí Bratislavčanov a občanov SR. Pretože, či sa to niekomu páči alebo nie, je Bratislava od dnešného dňa v hľadáčiku všetkých tých, ktorí nemajú dobré vzťahy s NATO. Bratislava… sa stala vojenským terčom! A ak príde ku konfliktu, tak krv na rukách Bratislavčanov aj Slovákov bude mať Fico, Kiska, Danko, Gajdoš a všetci kolaboranti súčasnej doby.“

„…my, Slováci, máme na to, aby sme vždy odhodlane a hrdo bránili našu štátnosť. Nie je podstatné, ako tento boj skončí. Podstatné je to, aby si dejiny pamätali, že statočné ženy a muži Slovenska kedy mali, vtedy povstali a bránili svoju otčinu“, zdôraznil na záver R. Švec.

Tomáš Dvorský z Frontu ľavicovej mládeže hneď na začiatku naznačil akým nešťastím je, že sme členmi paktu NATO.

„Hovorí sa, že je dobré poznať vlastnú históriu, aby sme sa vyhli chybám, ktoré urobili naši predkovia. Zdá sa však, že naše vládne špičky sa s týmto netrápia. Zdá sa, že ignorujú to, ako sme sa neraz ako prívesok a verný vazal západných mocností dostali do problémov.“

V ďalšom poukázal, ako sme sa v roku 1941 zapojili do východného ťaženia proti ZSSR a naši vtedajší vládni predstavitelia nám hovorili, že sme predsa spojenci najsilnejšej armády na svete, že sme spojenci najvyspelejšieho národa v Európe…

Všetci však dobre vieme, že sme si spolu s nemeckou armádou zlomili v Rusku väzy. A len vďaka SNP sme sa neocitli na strane porazených.“

Ďalej poukázal na to, ako sa naši vojaci ocitli proti Rusku aj v 1. sv. vojne. „No ani tentoraz sa nepodarilo Rusko poraziť. Preto sa pýtam, je skutočne dobré, byť neustále vazalom a príveskom západných imperiálnych mocností?

Myslím si, že nie a preto vyzývam Slovákov, aby sme sa opäť nepopálili!“

(V tejto súvislosti by si čitatelia mohli uvedomiť pravdu, spievanú aj v jednej českej pesničke o 1. svetovej vojne – Má milá panenko kolem se toč, jedeme na Rusa nevíme proč… –  pozn. vm)

Juraj Jánošovský, hovorca Stálej konferencie radikálnej ľavice vysvetlil, že „to, čo ma priviedlo za mikrofón je, že z bývalého Ústredného domu detí a mládeže sa ozýva rinčanie zbraní a škripot plátov brnenia.

Asi najšikovnejší z prezidentov nielenže porušil svoj sľub, keď sa zaviazal, že bude sa učiť žiť a pracovať, aby z neho vyrástol dobrý vlastenec. Nuž aký je to vlastenec, keď chce, aby sa na Slovensku zatvárali oddelenia v nemocniciach alebo rušili celé nemocnice, aby sme ušetrili peniaze na jednotku, ktorú pošleme pod cudzie velenie? Čo to je za prezidenta, ktorý nedrží ani vlastný prezidentský sľub, ktorým sľuboval vernosť Slovenskej republike? Je v záujme nás, čo tu žijeme, aby cudzie armády chránili zahraničné banky, cudzie investície, cudzích podnikateľov? Veď my, Slováci, tu už nemáme čo chrániť!…

Stali sme sa najprv ekonomicky závislí a potom nám ukázali, že to nekončí, že budeme aj vojensky okupovaní.

Pán prezident, chcem sa opýtať, či je nutné vyzbrojovať žoldniersku armádu? Veď to nie je regulárna armáda štátu! Áno, slúžia tam slovenskí chlapci a dievčatá, ale slúžia tam preto, že chcú splácať hypotéky, že chcú uživiť svoje vlastné rodiny. Možno mnohí z nich to už oľutovali pod afganským slnkom, že majú chrániť záujmy amerických naftových magnátov alebo izraelských osadníkov v Palestíne.

My potrebujeme mať takéto zahraničné záujmy, pán prezident? My skutočne potrebujeme z toho úbohého rozpočtu pre školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie si odtŕhať od úst a kupovať vyradené americké zbrane, aby sa US Army mohla prezbrojiť na modernejšiu výzbroj vyššej generácie? To všetko je politika, ktorú reprezentujete a s ktorou chcete uspieť vo svete?

Záver protestného zhromaždenia patril advokátovi Romanovi Ruhigovi, ktorý ho pojal naozaj originálne. Najskôr pustil nahrávku kapitána Danka, čo k téme vyslania vojakov hovoril kedysi ako desiatnik, aby to bolo možné porovnať s tým, čo hovorí dnes ako dôstojník. Roman Ruhig mu tým v podstate zničil aj posledné zvyšky ľudskej autority.

Ešte „včera“ napríklad tvrdil toto: „…ja som bol ešte kľudný, keď to povedal Kiska, lebo som to nebral vážne, ale zľakol som sa vyhlásenia predsedu vlády, keď povedal, že mu nevadí výcvikové stredisko… a že mu nevadí logistické centrum, ale vadila by mu základňa. Ja nevidím rozdiel medzi logistickým centrom a základňou. Pre mňa je to isté nebezpečie, keďže to bolo, ako je potvrdené aj na rokovaní vlády a nech je Kiska aký chce, nemôže si niečo také dovoliť navrhnúť…

Tak si musíme naliať čisté víno a pýtať sa aj vlády, ktorá má silný mandát, ktorá sa nemôže vyhovárať, že nemá poslancov národnej rady, ktorá sa  nemôže vyhovárať, že ich osobný názor je iný a že musia jasne, tvrdo povedať, že nechceme základňu v Poprade.

Teda ja očakávam od silného premiéra… že jasne a adresne povie nielen osobný názor, ale aj… názor vlády. To, že Slovensko si neželá na území Slovenskej republiky základňu NATO, logistické centrum… znova mám pocit, že nám, malému národu má byť niečo nadiktované a ja som naozaj len zhrozený z tej servilnosti a z toho poslúchania našich predstaviteľov štátu…

Stav armády je katastrofálny…, myslím si, že je absolútne nefunkčná a toto ukazuje aj na základný znak, ktorý ja dnes hovorím, že stratila štátnosť. Stratilo prvý znak štátnosti a to je obranyschopnosť…“

Na konci tohto záznamu Roman Ruhig apeloval na kapitána Danka: „odíďte z národnej rady, odíďte zo Slovenska, lebo ste zradcom tohto národa!

Oklamali ste…, keď ste zbierali voličské hlasy, aby vás zvolili, že chcete mať Slovenskú armádu. Dnes, prostredníctvom vášho ministra, ministra obrany, ste otvorili základňu vo Vajnoroch a ohrozili celé Slovensko. Odíďte, apelujem na vás!“, vyslovil razantnú požiadavku R. Ruhig a jeho záverom bolo, že toto vraj „nie je SNS, ale Slovenská farizejská strana!“

V ďalšom R. Ruhig vytkol A. Dankovi, že spolu s ministerkou spravodlivosti odsúdil slobodu prejavu Slovákov na vlastný názor. „Slobodu prejavu ste odsúdili tým, že všetkých Slovákov dnes nazývate extrémistami. Extrémizmus ste zakotvili a posilnili v trestnom zákone od 1. 1. 2017 a zároveň budujete policajné zložky, ktoré majú odsudzovať vlastných ľudí, vlastných občanov, Slovákov za vlastný názor. Som zvedavý, kedy nám zakážete vystupovať ešte aj na námestiach, aby sme nemohli povedať to, čo cítime a myslíme. Slobodu prejavu ste odsúdili tak, že ste začali zatvárať ľudí…

Potom R. Ruhig predstavil Rudolfa Steigaufa, ktorý je vraj jeden z prvých politicky obvinených za slobodu prejavu. Ten povedal svoj príbeh, čo kritizoval a aké legislatívne úpravy v slovenských zákonoch žiadal.

Potom sa taktiež vyjadril proti vyslaniu vojakov do Lotyšska i proti budovaniu základní NATO na Slovensku. Novinkou v jeho slovách bolo konštatovanie, že NATO má svojho majiteľa! „…majitelia NATO vyhlasujú, že sa ochraňuje demokracia, že sa chránia ľudské práva. Ale to vôbec nie je pravda, lebo NATO je teroristickým zoskupením najväčších teroristov sveta!“

A potom túto novinku zdupľoval otázkou: „Kto vlastní NATO? Ten alebo tí, čo vlastnia aj MMF, svetovú banku, federálnu rezervu, OSN a dokonca aj EÚ.“

Svoj prejav ukončil slovami svätého Augustína: „Čím menej vnímajú ľudia svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie. Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do koho by sa mohli zadrapiť. Keďže nemôžu seba ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť.“

Poslednou bodkou sa R. Ruhig obrátil na dvoch právnikov. Na R. Fica a A. Danka so slovami: „Ako prvé ste sa mali naučiť čítať! Čítať ústavu. Slovenská republika je demokratický, právny a zvrchovaný štát. Ak ste sem pustili cudzinecké vojská, tak už nie sme zvrchovaní. Ak odsudzujete slobodu, nie sme právny štát. Ak nechcete diskutovať o našich názoroch, nie sme demokratická krajina, ale sme totalitná krajina. A práve preto treba povedať, že ste vlastizradcovia našej ústavy.

Vyzývam policajtov, ktorí sú tu a majú dverách napísané „Pomáhať a chrániť“, tak nám teda pomáhajte a chráňme Slovenskú republiku spoločne!“, zneli posledné slová Romana Ruhiga.

Redakciu informoval Vladimír Mikunda zo Slovensko-ruskej spoločnosti