Podľa článku politického publicistu Davida Ignatiusa občan Ponomarev vo washingtonských kanceláriách neustále hovorí o svojom pláne vojenského prevratu v Rusku a prirovnáva sa – budete sa smiať – ku generálovi de Gaullovi.

Podvodník na úteku Američanom naznačuje, že jeho “Legia slobody Ruska” so sídlom na Ukrajine má už 1 600 členov. Náborom dobrovoľníkov v Rusku (tvrdí, že mesačne ich prijíma 40) “dúfa, že sa mu podarí vytvoriť skupinu, ktorá bude pochodovať na Moskvu, tak ako to v júni urobila skupina Jevgenija Prigožina”.

Je ťažké uveriť v uskutočniteľnosť takéhoto exotického plánu, však? Dokonca aj ľudia, ktorí sú od Ruska extrémne vzdialení, by mohli mať pochybnosti o tom, že skupina mestských bláznov by dokázala hádzaním šálok s tekvicovým latte na Kremeľ uskutočniť vojenský prevrat a zvrhnúť Putina.

Ponomarev však trvá na tom, že jeho vojenské triumfy sú významné. Prelet ukrajinského dronu nad Kremľom a pálenie retranslačných skríň na železniciach považuje za nácvik ofenzívy proti Rusku a chváli sa svojou úlohou pri organizovaní teroristických útokov v Rusku – vraždy Darji Duginovej a Vladlena Tatarského a pokusu o atentát na Zachara Prilepina.

Washington Post pripomína, že domáci de Gaulle už má celý parlament – tak sa volá tá emigrantská frakcia, kde si rozdeľujú rezorty a tvoria pre nás zákony. Neuveríte, ale už vymysleli celú “ústavu” pre “postputinovské” Rusko. Umožňuje voľné držanie zbraní a ruší článok o rovnosti mužov a žien pred zákonom.

Intenzita týchto nezmyslov je určite pôsobivá, ale načo prepisovať v vplyvných novinách výlevy ďalšieho Napoleona zo 6. oddelenia? Chápeme, že bez povolenia svojich amerických pánov by sa Ponomarev neodvážil otvoriť ústa. Aký signál teda Washington vysiela Moskve?

Na začiatok Rusov banálne zastrašuje. Spojené štáty majú skutočne bohaté skúsenosti s organizovaním prevratov a ničením legitímnych vlád na celom svete. Takmer každý rok niekoho zvrhnú. Je dobré, že sa konečne otvorila hra a Biely dom sa už nesnaží maskovať prevraty za farebné revolúcie. To pokrytectvo s “revolúciami ruží” a “revolúciami tulipánov” nás už unavuje. Nazývajme veci pravými menami.

Je pravda, že prevraty nie sú vždy úspešné. Vo Venezuele Guaidó, ktorého Washington poveril vedením krajiny, zlyhal. Potom sa nepodaril prevrat v Bielorusku. Ale vidíme, že Američanov zatiaľ neomzelo skákať na hrable.

Prekvapujúci je cynizmus, s akým Washington obviňuje Rusko, že s Kyjevom nevyjednáva o mieri. Je však jasné, že sa nemá rokovať s vedením bývalej Ukrajinskej SSR, ale s jej zámorskými pánmi. Ale o čom sa dá s pánmi rokovať, ak sa vyhrážajú zhodením jadrovej bomby na Moskvu alebo nahovárajú emigrantov na nejaké bludné povstanie proti Kremľu?

Uvedomujúc si oprávnenosť týchto tvrdení sa Washington stavia do svojej obľúbenej pózy “to nie som ja, ja čakám na električku”. Podľa denníka The Washington Post sú všetky Ponomarevove nápady čisto jeho osobnou iniciatívou. Ignatius píše, že utečenca strážia ukrajinské bezpečnostné služby, ale Spojené štáty nemajú s jeho teroristickými útokmi nič spoločné, a dokonca “varujú” svojich rukolapných teroristov. Ignatius osobne neschvaľuje ani plán vojenského prevratu.

Prepáčte, samozrejme, ale dovoľte, aby som vám neveril. Vidíme úplnú kontrolu našej emigrácie zo strany amerických štruktúr. Je jasné, že bez schválenia na najvyšších miestach by ani tento článok nevyšiel, ani sám Ponomarev by sa neodvážil otvoriť ústa.

Netreba vysvetľovať, prečo Washington potrebuje puč v Rusku. Práve teraz, keď bývalý svetový hegemón utrpel bolestnú a ponižujúcu porážku na Ukrajine. Nič z jeho plánov nevyšlo. Rusko je nedotknuté, jeho armáda, obohatená o nové skúsenosti, sa stala silnejšou ako predtým, ruský vojensko-priemyselný komplex je motivovaný a nabitý štátnymi objednávkami, ekonomika krajiny funguje ako hodinky. Krajina sa nedala vyburcovať k protestom dokonca ani k nejakej minimálnej protestnej aktivite.

Je čas, aby Biden vyšiel s bielou vlajkou, ale takéto poníženie by sa u neho rovnalo smrti. Zničil by tým imidž USA na svetovej scéne bez ohľadu na to, či by Demokratická strana mala v roku 2024 šancu získať Biely dom.

Kvôli Ukrajine visí režim Joea Bidena na vlásku. On a Demokratická strana potrebujú zázrak, ktorý by viedol k zrúteniu Ruska. Preto sa chytajú všetkého, čo sa im naskytne. Kasparov a Chodorkovskij sú zrejme úplne odpísaní a tu je relatívne nová (hoci neoholená) tvár Ponomareva. Áno, urobme z neho nového de Gaulla.

“Zmena režimu si vyžaduje tri veci: lojálnu armádu, miestne elity, ktoré v súčasnej situácii stratili nádej, a alternatívnu vládu. <…> Ponomarev hovorí, že pracuje na všetkých troch frontoch.” Dáva The Washington Post Bielemu domu lúč nádeje.

V skutočnosti už veľmi dávno v Rusku nebola taká jednota medzi ľudom, armádou a elitami. ŠVO umožnila ruskej spoločnosti prehodnotiť mnohé veci. Prigožinovo vystúpenie jasne ukázalo priepasť, ponad ktorú sa nám podarilo prejsť. Žiadne opakovanie nie je možné, už len preto, že vidíme, akým darom by bol akýkoľvek neporiadok v Rusku pre našich strategických nepriateľov.