AfD ustupuje od sľubu o „Dexite“ a vyzýva na radikálne reformy EÚ a eura

AfD upúšťa od okamžitého vystúpenia z eurozóny a EÚ, tzv. „Dexit“, a preorientováva sa na stratégiu, podľa ktorej by sa najskôr mali uskutočniť radikálne reformy, a v prípade ich zlyhania by sa malo uskutočniť referendum o budúcom smerovaní Nemecka v rámci EÚ a menovej únie

Ak by tieto reformy zlyhali, Nemci by podľa nového interného strategického dokumentu AfD boli nakoniec vyzvaní, aby v referende rozhodli o „budúcej európskej a menovej ceste“ krajiny.

O tejto zmene ako prvý informoval nemecký denník Bild 4. októbra 2026, pričom uviedol, že sa mu podarilo získať tento interný dokument.

O dokumente diskutovali 29. septembra zástupcovia AfD z Európskeho parlamentu, Spolkového snemu a nemeckých krajinských parlamentov, pričom medzi prítomnými bol aj spolupredseda strany Tino Chrupalla. Nejde o novo prijatý stranícky manifest, ale o interný strategický dokument, ktorý stanovuje navrhovanú zmenu prístupu.

Reforma a „Dexit“

Kľúčovým posunom je prechod od „najprv vystúpenie“ k „najprv reforma“. AfD sa predtým zasadzovala za to, aby Nemecko opustilo euro a nakoniec aj EÚ v jej súčasnej podobe. V jej volebnom programe pre federálne voľby v roku 2025 sa výslovne uvádzalo, že „Nemecko musí opustiť eurozónu“.

Nový dokument nevylúčil vystúpenie, ale posúva ho na koniec procesu. Najprv chce strana radikálne zreformovať EÚ a eurozónu. Až v prípade, že tieto snahy zlyhajú, by Nemci hlasovali o budúcom európskom a menovom kurze krajiny.

Pokiaľ ide o EÚ, dokument navrhuje premenu bloku na „Bund souveräner Nationen“, čiže „Úniu suverénnych národov“. EÚ by sa zameriavala na oblasti ako jednotný trh, ochrana vonkajších hraníc, cezhraničná kriminalita a spolupráca v oblasti bezpečnosti, zatiaľ čo národné vlády by prostredníctvom výnimiek opäť získali právomoci v oblastiach, ako sú migrácia, sociálna politika a finančné záležitosti.

Dokument stanovuje ako horizont rok 2029, kedy Nemci budú opäť voliť Spolkový snem a EÚ bude organizovať voľby do Európskeho parlamentu; do tej doby strana dúfa, že bude vo vláde a bude môcť presadzovať tieto zmeny.

Dokument údajne navrhuje aj ukončenie priamych volieb do Európskeho parlamentu, pričom poslanci EP by namiesto toho boli menovaní národnými parlamentmi podľa ich zastúpenia v domácich parlamentoch.

Euro by čakali rovnako ďalekosiahle zmeny. Podľa denníka Bild chce AfD ukončiť to, čo opisuje ako nepriame financovanie vlád zo strany Európskej centrálnej banky, vyrovnať zostatky v systéme „TARGET“ – teda pohľadávky a záväzky, ktoré vznikajú medzi národnými centrálnymi bankami v rámci platobného systému eurozóny – a zaviesť pravidlá, ktoré by štátom eurozóny umožnili stať sa platobne neschopnými.

Uvedeným cieľom je postaviť menovú úniu na základe „zodpovednosti a ručenia“. Dokument opisuje jednotnú menu ako prostriedok, ktorý „zadnými dverami“ vytvoril úniu dlhov a záväzkov.

Navrhovaná zmena prichádza v čase, keď sa opozičná AfD vyvinula na jednu z najsilnejších politických síl v Nemecku, čím sa ekonomické a geopolitické dôsledky jej európskej politiky stávajú významnejšími.

Začiatkom septembra strana získala v krajinských voľbách v Sasku-Anhalt 43,8 percenta hlasov, čo je viac ako dvojnásobok jej výsledku z roku 2021, ktorý bol 20,8 percenta. Prieskum agentúry INSA zverejnený 2. augusta jej pripisoval na celonárodnej úrovni 28 %, čo je o sedem percentuálnych bodov viac ako má Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana.

V nemeckej diskusii sa zdôrazňujú ekonomické riziká. Kolínsky Institut der deutschen Wirtschaft odhadol, že vystúpenie z eurozóny by Nemecko stálo za päť rokov približne 700 miliárd eur a približne 2,5 milióna pracovných miest, pričom tieto čísla citovala analýza televízie ZDF z 1. septembra.

V tej istej analýze bol citovaný trhový analytik Consorsbank Jochen Stanzl, ktorý uviedol, že neistota počas akéhokoľvek prechodného obdobia by bola „jedom pre podnikateľské prostredie, investície a rast“. V tomto kontexte prístup AfD „najprv reformy“ jej umožňuje zachovať si euroskeptický postoj a zároveň prezentovať vystúpenie z eurozóny ako krajné riešenie.

Tento návrh preto predstavuje zmenu stratégie, nie formálne upustenie od „Dexitu“. Možnosť vystúpenia z eurozóny a EÚ zostáva, stala by sa však záložnou možnosťou v prípade, ak by sa navrhované reformy AfD nepodarilo dosiahnuť.

K tejto zmene došlo aj po vyhláseniach spolupredsedníčky AfD Alice Weidelovej, ktorá sa vyslovila za vystúpenie z EÚ. V auguste označila euro za nestabilnú „mäkkú menu“ a uviedla, že jej strana uzavrie nemecké hranice a vystúpi zo Schengenskej dohody.

Predseda delegácie AfD v Európskom parlamente René Aust, ktorý zároveň predsedá skupine „Európa suverénnych národov“ (ESN), povedal denníku Bild, že tento programový dokument ukazuje, že AfD je „strana priateľská k Európe“, ktorá chce spolupracovať so susedmi Nemecka a zároveň posilňovať národnú suverenitu, chrániť voľný pohyb osôb a posilňovať vonkajšie hranice EÚ. Vyzval tiež na renegociáciu európskych zmlúv.

Novú stratégiu AfD možno teda zhrnúť ako „najprv reforma, ak zlyhá, referendum“. Pre Brusel by tento návrh znamenal skôr zásadnú premenu inštitucionálnej a menovej architektúry EÚ než len zmenu v členstve Nemecka.

Prečítajte si tiež:

• AfD získava rekordnú podporu. Merzova CDU/CSU sa prepadá čoraz hlbšie
• Sú miesta, kde je Merz stále populárny. Napríklad Kyjev
• Bojkot politikov AfD už prekročil hranice Nemecka. Poslankyni bolo odmietnuté právo na adopciu psa