Polícia riziko hodnotí už dnes. Čo teda prinesie nový integrovaný systém?

Polícia na Slovensku nezačína pri rizikových prípadoch od nuly. Prezídium Policajného zboru Hlavným správam potvrdilo, že už dnes posudzuje závažnosť oznámení a v troch krajoch fungujú aj multidisciplinárne SOS skupiny.

Novinkou pripravovaného zákona preto nemá byť samotné posudzovanie rizika. Má z existujúcich kompetencií a foriem spolupráce vytvoriť jednotný celoštátny systém, v ktorom budú viaceré inštitúcie prípad posudzovať spoločne. Podrobnejší odborný postup, podľa ktorého majú dospieť k výslednej miere rizika, však zákon ponecháva na metodiku.

K 5. októbru je návrh zákona v NR SR vedený v prvom čítaní. Vláda predložila aj samostatný návrh na skrátené legislatívne konanie; školský výbor s ním 1. októbra súhlasil a odporučil ho plénu schváliť.

Polícia už dnes nerozhoduje podľa jedného prejavu

Na otázku, podľa čoho polícia rozlišuje problémové správanie od situácie vyžadujúcej zásah, Prezídium PZ odpovedalo, že vyhodnocuje všetky dostupné informácie a okolnosti prípadu. „Rozhodujúci nie je jeden izolovaný prejav, ale celkový charakter a miera možného ohrozenia,“ uviedlo.

Polícia už dnes spolupracuje so školami, sociálnoprávnou ochranou, poradenskými zariadeniami a ďalšími subjektmi. V troch krajoch fungujú SOS skupiny, ktorých cieľom je spoločné posudzovanie komplexných rizikových prípadov a koordinácia ďalšieho postupu. Po prijatí zákona PZ predpokladá ich systémové zavedenie vo všetkých krajoch.

Nový systém teda nevstupuje do prázdna. Čo má oproti dnešnému stavu pridať?

Novinkou má byť spoločný zákonný rámec

Návrh zákona definuje integrovaný systém ako inštitucionalizovaný a riadený koordinačný mechanizmus. Na regionálnej úrovni má konkrétny prípad posudzovať koordinačná skupina, v ktorej majú byť zastúpení okrem polície aj sociálnoprávna ochrana, obec, škola, poradenské zariadenie a podľa okolností ďalší odborníci. Skupina má identifikovať mieru rizika, vytvoriť plán ochrany a ďalej sledovať vývoj prípadu.

Zákon pritom nie je bez základných mantinelov. Riziko má vyplývať z konkrétnych a objektívne zistených skutočností a dôvodová správa zdôrazňuje, že samotný politický názor, náboženské presvedčenie či kritický postoj k verejnej politike nemajú byť dôvodom na zásah systému.

Polícia pomenovala pridanú hodnotu zákona podobne. Podľa Prezídia PZ nový systém nemá zásadne rozširovať jej oprávnenia. Má vytvoriť zákonný rámec na výmenu informácií, spoločné posudzovanie prípadov, identifikáciu miery rizika a koordináciu opatrení.

Ministerstvo školstva tento účel opisuje ešte jednoduchšie. Podľa ministra Tomáša Druckera štát nemá čakať, kým sa riziko prejaví násilím, ale má vedieť konať skôr a prepojiť ľudí, ktorí s dieťaťom pracujú.

Rozdiel oproti dnešku teda nie je v samotnej existencii posudzovania. Nový systém má z rôznych kompetencií a miestami už fungujúcej spolupráce vytvoriť jednotný celoštátny rámec spoločného posudzovania.

A práve tu vzniká otázka, ktorú zákon nedopovedá: podľa akých odborných pravidiel sa z rôznych pohľadov vytvorí výsledná miera rizika?

Ako sa z viacerých pohľadov stane jedna miera rizika?

Predstavme si modelový prípad. Polícia môže mať bezpečnostný pohľad, škola pozná správanie žiaka, poradenské zariadenie psychologické a pedagogické okolnosti a sociálnoprávna ochrana jeho rodinné a sociálne prostredie.

Návrh počíta s tým, že tieto informácie sa stretnú v koordinačnej skupine. Subjekty systému si pritom majú poskytovať informácie a osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na vyhodnotenie miery rizika a plánovanie opatrení.

Samotné zhromaždenie informácií však ešte nevytvára spoločný odborný záver.

Čo ak sa odborníci na miere rizika nezhodnú? Budú mať jednotlivé okolnosti rozdielnu váhu? Bude nástroj pracovať s prahmi alebo bodovaním, alebo pôjde o štruktúrovaný odborný úsudok?

Na tieto otázky má odpovedať ďalšia vrstva systému.

Jadrom metodiky má byť nástroj na odhad miery rizika

Dôvodová správa ho pomenúva priamo. Uvádza, že jadrom metodiky „bude nástroj na odhad miery rizika (assessment tool)“.

Má umožniť systematické a multidisciplinárne posúdenie viacerých oblastí života dieťaťa alebo mladého človeka a vytvorenie „štruktúrovaného odborného odhadu rizika“. Metodika má zároveň upraviť podmienky používania nástroja a spôsob vyhodnocovania zistených skutočností.

Z parlamentných materiálov teda poznáme účel nástroja, nie jeho konkrétnu podobu. Nie je z nich zrejmé, aké presné indikátory bude používať, či bude pracovať s prahmi alebo váhami, či využije bodovanie a ako sa bude postupovať pri nezhode odborníkov. Zákon zároveň neurčuje osobitný termín, dokedy má byť metodika vydaná.

Práve na tieto otázky sme sa ministerstva školstva opýtali. Na odpoveď ministerstva čakáme.

Tú istú hranicu otvorili aj štátne inštitúcie

Nie je to iba otázka Hlavných správ.

Národný bezpečnostný úrad počas medzirezortného pripomienkovania žiadal dostať do zákona základný rámec metodiky vrátane hodnotiacich kritérií a procesných úkonov. Predkladateľ požiadavku neakceptoval. Argumentoval, že metodika nie je právny predpis, nevytvára nové práva ani povinnosti a má zabezpečiť jednotný odborný postup.

Ministerstvo spravodlivosti zase požadovalo jasne rozlíšiť bezprostredné ohrozenie, okolnosti nasvedčujúce trestnému činu a rizikové správanie pod hranicou trestného činu. Po rozporovom konaní predkladateľ uviedol, že procesný mechanizmus bude upravený v metodike.

Zaujímavé je, že polícia podľa svojho stanoviska podobnú základnú triáž robí už dnes. V novom systéme však nemá ísť iba o policajné rozhodovanie, ale o spoločné posúdenie viacerých inštitúcií.

Spor teda nie je o tom, či metodika môže obsahovať odborné detaily. Otázkou je, koľko pravidiel spoločného hodnotenia má zostať až v nej.

Čo teda nový systém skutočne pridáva?

Nový zákon nemá nahradiť dnešné policajné posudzovanie rizika. Má z existujúcich kompetencií, odborných pohľadov a miestami už fungujúcej spolupráce vytvoriť celoštátny systém, v ktorom sa informácie spoja, prípad sa posúdi spoločne a vznikne plán ďalšieho postupu.

Otvorenou otázkou teda nie je, či sa riziko posudzuje už dnes. Posudzuje. Otázkou je, podľa akých jednotných odborných pravidiel má viacero rôznych inštitúcií po novom dospieť k miere rizika konkrétneho človeka.

Odpoveď má priniesť metodika a jej nástroj na odhad miery rizika. Táto metodika však nie je súčasťou parlamentného materiálu, o ktorom poslanci rozhodujú.

Rozumnou požiadavkou preto nie je prepísať celý odborný nástroj do zákona. Pred konečným hlasovaním by však malo byť zrejmé aspoň to, podľa akých základných pravidiel sa má z rozdielnych odborných pohľadov vytvoriť výsledná miera rizika a ako sa má riešiť nezhoda odborníkov.