Brazílske voľby a Trumpov tieň

4. októbra sa v Brazílii konalo prvé kolo prezidentských volieb. Na volebných lístkoch bolo 13 kandidátov, šancu na víťazstvo však mali len dvaja. Súčasný prezident Luís Inácio Lula da Silva, ktorý kandidoval na svoje štvrté prezidentské obdobie (vládol Brazílii v rokoch 2003 až 2010 a do funkcie prezidenta sa vrátil v januári 2023), ako aj senátor Flávio Bolsonaro. A keďže ani jeden z nich nezískal v prvom kole viac ako 50 % hlasov a voľby skončili takmer remízou (za Bolsonaro hlasovalo približne 47 % a za Lulu 45 %), krajinu čaká druhé kolo, ktoré sa uskutoční 25. októbra.

Napätie medzi súpermi narastá

História vzťahov medzi týmito dvoma kandidátmi je skutočným brazílskym seriálom. Ide o to, že Flávio Bolsonaro je synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý bol odsúdený za pokus o štátny prevrat po voľbách v roku 2022. K tomuto kroku sa odhodlal preto, lebo vtedy kandidoval na druhé funkčné obdobie, voľby prehral s Lulom – a obával sa odplaty zo strany súpera. Obával sa oprávnene – veď práve Jair Bolsonaro bol jedným z organizátorov sprisahania zameraného na uväznenie Luly, obvineného z korupcie, ktorý sa chcel vrátiť do prezidentského kresla a chystal sa kandidovať už vo voľbách v roku 2018. V dôsledku toho sa Lula nemohol zúčastniť volieb, stal sa predmetom vyšetrovania a v roku 2019 (už po víťazstve Bolsonara) bol uväznený. Vďaka svojim advokátom sa však z väzenia rýchlo dostal a v roku 2021 Najvyšší súd obnovil Lulovo právo kandidovať, načo aj vyhral voľby v roku 2022.

A práve za jeho vlády súd odsúdil Bolsonara za pokus o štátny prevrat (potom, čo jeho stúpenci v januári 2023 zaútočili na vládne budovy a požadovali zrušenie výsledkov volieb), pričom mu zároveň zakázal zastávať verejné funkcie po dobu ôsmich rokov. Bolsanaro starší síce nešiel do väzenia (opäť vďaka advokátom, ktorí presvedčili sudcov o jeho zlom zdravotnom stave), ale nachádza sa v domácom väzení so zákazom používania sociálnych sietí. A jeho najstarší syn Flávio zaujal miesto svojho otca na politickom Olympe, sľubujúc, že v prípade víťazstva vo voľbách udelí Jairovi milosť. V boji za víťazstvo vo voľbách sa Bolsonaro opieral o tie isté témy, s ktorými sa potýkali všetky ľavicové vlády v regióne. Kritizoval Lulu za hospodárske problémy (rast štátneho dlhu, zadlženosť rodín, deficit štátneho rozpočtu), vysokú úroveň korupcie, ako aj bujnenie zločinnosti. Boj proti zločinu urobil takmer ústredným prvkom svojej kampane – veď problém násilia trápi voličov viac než dokonca korupcia a ekonomika. Bolsonaru sľúbil, že veľké zločinecké skupiny uzná za teroristické organizácie, zriadi nové federálne väznice a zníži vek trestnej zodpovednosti na 16 rokov (a v prípade závažných trestných činov na 14 rokov).

Brazílsky exprezident Lula da Silva tvrdí, že je pripravený opäť kandidovať

Avšak – pri všetkej špecifickosti medziľudských vzťahov oboch kandidátov – v týchto voľbách nejde len o osud Jaira Bolsonara alebo brazílskych mládežníckych gangov. Ide aj o osud celého „pravicového obratu“ v Latinskej Amerike. Zdá sa, že syn bývalého prezidenta, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody za pokus o prevrat po porážke v posledných voľbách, sa približuje k svojmu cieľu. Keď sa mladý Bolsonaro obrátil na svojich priaznivcov, vyhlásil, že jeho víťazstvo v nasledujúcom kole volieb je nevyhnutné. „Kľúčovým slovom je zmena,“ povedal. „Je to koniec éry Strany pracujúcich,“ pokračoval Bolsonaro ml., pričom mal na mysli stranu, ktorú založil Lula. Ak Bolsonaro porazí Lulu v druhom kole, bude to najväčšie víťazstvo v histórii pre posilňujúce sa latinskoamerické pravicové sily. Toto víťazstvo privedie k moci nadšeného spojenca Trumpa, ktorý dáva najavo, že je pripravený pomôcť Washingtonu dosiahnuť jeho cieľ – upevniť svoju nadvládu v regióne.

Lula sa zasa poponáhľal bagatelizovať význam porážky a sľúbil, že v druhom kole zdvojnásobí úsilie a dosiahne druhé prezidentské obdobie. „Druhé kolo je rozhodujúcou skúškou,“ povedal. „Od zajtra začíname novú kampaň.“ Aby Lula zvrátil priebeh volebného súboja, bude teraz potrebovať získať na svoju stranu ešte jednu skupinu voličov: milióny ľudí, ktorí zostali doma alebo zneplatnili svoje volebné lístky. Približne 20 percent voličov sa v nedeľu zdržalo hlasovania.

Politické zemetrasenie?

Zdá sa, že Brazília sa týmito voľbami stáva zdrojom veľkých politických zmien. Tieto zmeny sa dotknú nielen osobného osudu predstaviteľov vedenia tejto krajiny, nielen plánov prezidenta Bieleho domu Donalda Trumpa na rozšírenie vplyvu USA v Latinskej Amerike, ale aj jednej z dôležitých medzinárodných organizácií – BRICS. Denník The New York Times poukazuje na to, že výsledok volieb bude mať dopad na celý svet.

Rozhodujúce voľby pre budúcnosť Latinskej Ameriky

Nie nadarmo takto anglický denník Guardian charakterizoval toto hlasovanie. Ide o to, že ľavica prežíva na kontinente veľmi ťažké časy. Vo voľbách ich buď porazia (napríklad v Kolumbii a Peru v júni 2026), zvrhnú prostredníctvom americkej invázie (ako tomu bolo vo Venezuele v januári 2026) a dokonca ich podrobujú drastickej ekonomickej blokáde (ktorou teraz trpí Kuba). V podstate bola Brazília pod vedením Luly poslednou silnou baštou umiernených ľavičiarov v Latinskej Amerike – baštou, ktorú chce Bolsonaro a pochopiteľne aj Trump zbúrať. „Hlasovanie rozhodne, či sa najväčšia krajina regiónu prikloní k rastúcemu konzervatívnemu bloku, ktorý podporuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, alebo bude pokračovať v multipolárnej zahraničnej politike, ktorú začal Lula,“ píše CNN.

Staronová koloniálna doktrína

Nie je preto prekvapujúce, že za Bolsonaro aktívne agitovali zahraniční politici. Konkrétne hlavný predstaviteľ „Trumpovho bloku“ v regióne – argentínsky prezident Javier Milei, ktorý osobne prichádzal na predvolebné podujatia Bolsonara a agitoval tam natoľko agresívne (keď nazval prezidenta Lulu „odsúdeným“ a jeho vládu „zlodejskými socialistami“, ktorí v krajine zariadili „socialistický cirkus“, že Brazília v júli dokonca stiahla veľvyslanca z Buenos Aires. Nezostal bokom ani Mileiov patrón – Donald Trump. Skupina 30 členov Snemovne reprezentantov a senátor Bernie Sanders, ktorý sa k nim pridal, napísali otvorený list ministerstvu zahraničných vecí, v ktorom vymenovali rad príkladov Trumpovho zasahovania do brazílskych volieb (napríklad zavedenie obchodných ciel a diskreditácia brazílskeho volebného systému).  Podľa ich slov týmto spôsobom Trump spôsobuje „ďalšie poškodenie našich vzťahov so strategickým spojencom a obchodným partnerom Spojených štátov“. Samotný Lula priamo obvinil prezidenta USA z pokusov ovplyvniť výsledky volieb. „Flavio Bolsonaro je Trumpov kandidát a Trump chce kolonizovať Brazíliu, zmocniť sa našich bohatstiev, ukradnúť našu budúcnosť a nechať nás bez ničoho,“ znela jedna z predvolebných reklám súčasného prezidenta. A on sám tvrdil, že v prípade víťazstva jeho súpera „sa Brazília opäť stane kolóniou“.

Dopad na BRICS

Možno to nebude celkom kolónia, ale Bolsonaro skutočne sľubuje zmenu zahraničnopolitického kurzu krajiny a tento obrat povedie k oslabeniu úlohy krajiny vo svetovej politike. Napríklad chce prehodnotiť otázku účasti Brazílie v BRICS. Otvorene nehovorí o vystúpení z tejto organizácie, ale to ani nie je potrebné – stačí, ak pôjde v stopách svojho otca, ktorý počas svojho prezidentského mandátu jednoducho minimalizoval účasť krajiny na programoch BRICS. „Naša zahraničná politika by mala byť založená na profesionalite a pragmatizme, a nie na ideológii,“ – hovorí Bolsonaro, pričom zrejme považuje aktivitu Luly v rámci BRICS (napríklad presadzovanie myšlienky používania národných mien v obchodných transakciách, posilňovanie vzťahov s Globálnym juhom a ochranu práva robiť to všetko pred zásahmi zo strany USA) za ideologicky motivovanú. Aj dedolarizácia, ktorú sa Brazília snaží presadzovať v rámci BRICS, je podľa neho politicky motivovanou myšlienkou. Namiesto BRICS sľubuje Bolsonaro ml. klásť dôraz na bilaterálne vzťahy s USA, Argentínou a Izraelom. To bude znamenať pokračovanie americkej „Monroovej stratégie“ (ktorá predpokladá dominantnú úlohu USA v západnej pologuli) a pomoc Trumpovi pri podkopávaní integrácie v rámci BRICS, ako aj solidaritu s argentínskou koncepciou ukončenia „socialistického cirkusu“ (pod ktorým sa rozumie dodržiavanie myšlienok spravodlivosti a suverenity rozšírených v rámci globálneho juhu). A samozrejme odmietnutie akéhokoľvek odsúdenia Izraela, čo automaticky pokazí vzťahy Brazílie s moslimskými krajinami BRICS.

BRICS: V záverečnej deklarácii sa Ukrajina ani raz nespomína

Bolsonaru odmieta skutočnosť, že práve formát BRICS dáva Brazílii možnosť podieľať sa na budovaní multipolárneho sveta ako jeden z jeho kľúčových tvorcov. Namiesto toho chce, aby sa krajina stala podporovateľom upevňovania základov amerického monopolárneho sveta. „Za vlády Bolsonarua-otca získala Brazília od USA status hlavného spojenca mimo NATO (Major Non-NATO Ally, MNNA), za vlády syna sa táto spolupráca môže posilniť a rozšíriť.

Vzťahy s Čínou v stávke

Okrem toho Bolsonaro sa chce „prestať sa plaziť pred Čínou“. Nehovorí však o nejakom prerušení vzťahov s Čínou, pretože by to od neho odradilo časť voličov. Približne od roku 2009 sa Čína stala najväčším obchodným partnerom Brazílie, čím v tomto ukazovateli predbehla Američanov, a v roku 2025 dosiahol len objem poľnohospodárskeho vývozu do Číny približne 55 miliárd dolárov. V prípade jeho víťazstva by však ukončenie „podlizovania sa“ mohlo celkom dobre znamenať poskytnutie výhod americkým spoločnostiam na brazílskom trhu.

Čo bude ďalej?

Brazílski voliči nemajú príliš veľký výber a ten je pomerne pochmúrny. 80-ročný Lula je vytrvalý zástanca ľavicovej brazílskej politiky, ktorý sa usiluje o štvrté prezidentské obdobie. 45-ročný senátor Bolsonaro bojuje o prezidentské kreslo v tieni svojho otca. Lula je populárny medzi ženami, katolíkmi a voličmi s nízkymi príjmami, ktorí mu pripisujú zníženie úrovne chudoby a nerovnosti. Bolsonaro má silnú podporu medzi protestantmi a Brazílčanmi s vysokými príjmami. V otázke verejnej bezpečnosti, ktorá je pre Brazílčanov kľúčová, Bolsonaro sľubuje tvrdý postup podobný politike iných pravicových lídrov v Latinskej Amerike. Vyhlasuje, že drogové kartely vyhlási za teroristické skupiny a postaví päť väzníc s mimoriadne prísnym režimom podľa salvádorského vzoru. Lula tvrdí, že kľúčom k likvidácii gangov je menej tvrdý prístup v boji proti ich zbraniam a financiám, mnohí voliči mu však vyčítajú posilnenie zločineckých skupín po celej krajine. Lulovi sa tiež nedarí očistiť si reputáciu. Pred Lulovým návratom do prezidentského úradu v roku 2022 ho súd odsúdil za korupciu, hoci tieto rozsudky boli neskôr zrušené na základe toho, že sudca v danej veci bol politicky zaujatý. Obaja kandidáti budú čeliť problémom v druhom kole. Bolsonarovi sa bude musieť podariť získať na svoju stranu umiernených voličov, ktorým sa príliš nepáči jeho tvrdý a neústupný postoj, zatiaľ čo Lula bude musieť presvedčiť voličov, že práve on najlepšie zvládne vnútorné problémy, medzi ktoré patrí nárast zadlženosti, rast cien a oslabenie dôvery v súdny systém. Lula sa o to pokúšal už pred voľbami, keď sľúbil reformu súdnictva, výrazné výdavky na sociálne zabezpečenie a rozšírenie programu na zmiernenie dlhovej záťaže. Zakázal tiež online stávkovanie, ktoré urýchlilo dlhovú krízu v Brazílii, a sľúbil, že predloží návrh na skrátenie šesťdňového pracovného týždňa.

Bude to zrejme tesný súboj s vážnym dopadom nielen na Latinskú Ameriku, ale celosvetové dianie v najbližších rokoch.

Prečítajte si tiež:

• Bolsonaro v prvom kole porazil súčasného prezidenta Lulu da Silvu