Stretnutie „Bergenskej skupiny“ a USA v Poľsku môže ohroziť NATO

Podtajomník ministerstva obrany USA Elbridge Colby hostí v Poľsku zástupcov piatich kľúčových členov NATO, aby diskutovali o obranných schopnostiach a budúcnosti aliancie. Kritici varujú, že vylúčenie niektorých spojencov hrozí vytvorením „toxického“ rozdelenia.

„Toxické rozdelenie aliancie“

Rokovania medzi námestníkom ministra obrany USA Elbridgom Colbym a piatimi európskymi krajinami vyvolali obavy medzi expertmi NATO, ktorí varujú, že tento formát môže viesť k rozdeleniu aliancie, keďže Washington tlačí na Európu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu.

Tento formát, známy ako Bergenská skupina (Bergen Group) podľa svojho prvého stretnutia v Nórsku minulý rok, spája Švédsko, Fínsko, Poľsko, Nemecko a Holandsko.

Spojené kráľovstvo, Francúzsko a pobaltské štáty neboli na stretnuie pozvané.

„Základom je, že toto je veľmi toxické pre alianciu, ktorá sa spolieha na kolektívne konanie,“ povedal Fabrice Pothier, generálny riaditeľ geopolitickej poradenskej spoločnosti Rasmussen Global.

„Je zrejmé, že tu ide o to, že USA majú svojich obľúbencov,“ povedal pre Euronews.

„NATO 3.0“

Skupina bola zriadená s cieľom diskutovať o budúcnosti NATO v čase, keď sa aliancia posúva smerom k takzvanému „NATO 3.0“: modelu vymyslenému v USA, podľa ktorého Európa preberá vedúcu úlohu v konvenčnej obrane kontinentu.

NATO 3.0 znamená, že USA sa stiahnu zo svojej tradičnej úlohy hlavného poskytovateľa obrany v Európe a stiahnu kapacity, ako sú bombardéry, ponorky a personál, ktoré majú k dispozícii pre alianciu.

NATO medzitým bagatelizuje význam tejto samostatnej podskupiny pod vedením USA.

„Nie je nezvyčajné, že sa skupiny spojencov stretávajú v menších formátoch,“ uviedol pre Euronews predstaviteľ NATO.

Zatiaľ čo predstavitelia tieto rokovania odmietajú ako rutinné, iní tvrdia, že tento formát rozdelí členov na kategórie „dobrých Európanov“ a „zlých Európanov“ a zároveň posilní vplyv Washingtonu v rámci aliancie.

Pothier uznal, že menšie skupiny môžu v rámci organizácií presadzovať nové nápady, ako je napríklad zverejňovanie „neoficiálnych dokumentov“, argumentoval však, že Washington si vybral „krajiny z Bergenu“, pretože spĺňajú dôležité obranné kritériá.

„Iniciatívy často vychádzajú z menších skupín,“ povedal.

„Tieto krajiny prinášajú určitú požadovanú silu – pozemnú, vzdušnú a námornú,“ uviedol Pothier.

„Ale prečo si USA vyberajú niektoré krajiny namiesto iných, keď nejde o politické cvičenie?,“ zamyslel sa.

Pothier, bývalý riaditeľ pre politické plánovanie, uviedol, že rozdelenie aliancie na podskupiny vyvoláva obavy, že USA by mohli byť viac naklonené brániť jedného spojenca na úkor druhého.

„Vytvára sa tým dojem, že USA uprednostňujú niektorých spojencov a pravdepodobne by týchto spojencov bránili pred ostatnými,“ povedal Pothier.

Naznačil, že ich vylúčenie by mohlo vysvetľovať  akýsi „odpor“ amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Spojenému kráľovstvu a Francúzsku, ktoré spočiatku odmietli vstúpiť do vojny v Iráne po boku USA, spolu s tlakom Francúzska na nákup európskej vojenskej techniky.

Britskí diplomati však odmietli tvrdenie, že by bola Británia odsunutá na vedľajšiu koľaj, a uviedli, že sú naďalej v pravidelnom kontakte so svojimi americkými partnermi.

Vylúčenie pobaltských štátov

Absencia pobaltských štátov je obzvlášť zarážajúca. Patria medzi krajiny NATO s najvyššími výdavkami na obranu v pomere k HDP a nachádzajú sa na prednej línii aliancie voči Rusku. Tento región čelí opakovaným hybridným útokom, vrátane vpádov dronov, podpaľačstva a sabotáže.

Ich vylúčenie nasleduje po Colbyho návšteve veliteľstva NATO v Bruseli v auguste, keď podľa zdrojov z NATO naliehal na predstaviteľov pobaltských štátov, aby voči Rusku zaujali menej konfrontačný tón.

Jeden zo zdrojov uviedol, že Colby ako dôvod na zmiernenie rétoriky o „vojne“ s Ruskom uviedol obnovené snahy USA o ukončenie vojny na Ukrajine.

Washington tiež pozval ruského prezidenta Vladimíra Putina na decembrový samit G20 v Miami, ktorý sa bude konať v golfovom rezorte patriacom Trumpovi.

„Je to pravdepodobne prvýkrát od rozšírenia NATO, čo došlo k rozkolu medzi USA a pobaltskými štátmi,“ povedal Pothier.

„Vieme, že súčasná americká administratíva je Ruskom oveľa menej znepokojená,“ dodal.

Situácia v pobaltských štátoch zostáva napätá kvôli pretrvávajúcim útokom dronov a ďalším nepriamym vojnovým operáciám. Vláda, armáda aj civilné obyvateľstvo sú v neustálej pohotovosti.

V sobotu bolo letisko vo Vilniuse nútené na približne hodinu uzavrieť prevádzku, čo viedlo k nasadeniu dvoch stíhačiek NATO v reakcii na podozrenie z vniknutia dronu z Bieloruska, dodáva portál.

Litva pozýva Colbyho

Litovská vláda pozvala Colbyho na návštevu regiónu, aby sa na vlastné oči presvedčil o pretrvávajúcich porušeniach vzdušného priestoru.

„Hovoríme to, čo vidíme,“ povedal Euronews jeden z pobaltských diplomatov na obranu ich ofenzívneho vojenského postoja. Diplomat dodal, že Moskva si musí uvedomiť, že cena jej „tieňovej vojny“ bude „tvrdá“.

K silnejšej reakcii vyzval minulý týždeň na summite Euronews o obrane a vesmíre aj komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius, bývalý litovský premiér.

„Ak na nás dopadnú ruské hybridné útoky, naše odpovede by mali byť rovnako bolestivé ako samotný útok,“ povedal Kubilius.

Medzitým zdroj so sídlom vo Washingtone povedal Euronews, že toto exkluzívne stretnutie sa javí ako „vytváranie rozbrojov“ zo strany USA, a varoval, že to aktívne rozdeľuje alianciu.

Prečítajte si tiež:

• NATO pracuje na „víťaznom pláne“ proti Rusku
• Trump zvažuje zriadenie americkej vojenskej základne v Litve