Naftová kríza a jej zničujúci dopad na EÚ

Zásoby sa stenčujú

Zásoby ropy v USA klesli na najnižšiu úroveň od roku 1982, uvádza portál Vzgľad. Západné krajiny aktívne čerpali zásoby, aby zabránili neúmernému rastu cien. V marci Washington súhlasil s uvoľnením 172 miliónov barelov zo svojich zásob v rámci dohody s 30 krajinami Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorá počíta s celkovým uvoľnením 400 miliónov barelov zo svetových zásob. Zásoby ropy v amerických zásobníkoch klesli na 284 miliónov barelov. USA v rámci tejto dohody už uvoľnili poslednú plánovanú dodávku ropy zo zásob. Trump sa pritom sťažoval, že európske krajiny – členovia IEA – poskytli len malú časť sľúbenej ropy a ropných produktov. Biely dom žiadal od EÚ, aby znížila núdzové zásoby nafty s cieľom stlačiť ceny a Trump sa vyhrážal pozastavením exportu nafty do EÚ. Ukončenie amerických dodávok by pre EÚ znamenalo katastrofu, keďže 50 % nafty dovážanej 27 krajinami EÚ pochádza práve z USA.

Pozícia EÚ je vratká

EÚ medzitým vypočítala, že od začiatku vojny medzi USA a Iránom minula na dovoz fosílnych palív o 100 mld. eur viac, hoci objem nákupov sa nezmenil. Pre ňu je palivová kríza oveľa ťažšia ako pre USA a Brusel má aj menej manévrovacieho priestoru. Navyše si EÚ sama vytvára ďalšie problémy. Nejde ani tak o zákaz dovozu ruských ropných produktov, ktorý bol zavedený už v roku 2023. Ide o zákaz EÚ nakupovať ropné produkty, ktoré boli vyrobené z ruskej ropy v tretích krajinách. Tým si EÚ sama obmedzila dodávky paliva z Turecka a Indie a dosiahla rekordné ceny benzínu aj nafty. Čerpanie ropy zo strategických zásob USA a iných krajín samozrejme zbrzdilo rast cien ropy. Na samom začiatku blízkovýchodného konfliktu sa spotrebovala ropa, vrátane ruskej a iránskej, ktorá bola uskladnená na tankeroch mimo Hormuzského prielivu. Pri pobreží Indie bolo takmer 100 miliónov barelov ruskej ropy. Neskôr sa začala aktívnejšie spotrebovávať ropa zo strategických rezerv Spojených štátov, Európy a ďalších spotrebiteľských krajín.“

Zásoby ropy v krajinách OECD klesli na najnižšiu úroveň za viac ako 35 rokov

Zásoby však nie sú bezodné. USA zostáva 284 miliónov barelov, ale viacerí americkí experti tvrdia, že 200 miliónov predstavuje akési minimálne množstvo a viac sa už nemôže čerpať bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo fungovanie strategických zásob. „V skutočnosti teda v rezervách nezostalo až tak veľa ropy,“ hovorí Igor Juškov, vedúci analytik Fondu národnej energetickej bezpečnosti Ruskej federácie. Bez čerpania týchto strategických ropných rezerv by však došlo k oveľa vážnejšej palivovej kríze a ropa by stála oveľa viac ako teraz. Pritom ani zásoby krajín EÚ nie sú zďaleka bezodné, uvádza analytička Lena Petrova vo videoblogu na youtube. Únia zaväzuje členské krajiny udržiavať núdzové zásoby ropy v objeme 90 dní čistého importu alebo 60 dní spotreby, podľa toho, čo je väčšie.  Núdzové zásoby ropy EÚ predstavovali v máji tohto roku, čo je posledný známy údaj, len 109 miliónov ton. EÚ  nezverejňuje aktuálny stav zásob, ale výrazne z nich čerpala už  od marca. Otázkou navyše zostáva, ako rýchlo bude EÚ schopná opäť doplniť zásoby ropy a či vôbec.  Núdzové zásoby EÚ totiž majú predovšetkým slúžiť ako bezpečnostný vankúš pre zabezpečenie núdzového zásobovania samotnej EÚ počas obdobia ropnej núdze či konfliktov a vojen a nie pre záchranu prezidenta Trumpa, ktorý sa pred novembrovými voľbami vďaka svojej spackanej iránskej avantúre dostal do veľmi chúlostivej situácie.

EÚ v roku 2024 importovala 96,4 % ropy a samotná EÚ vyprodukovala len 15,5 miliónov ton ropy čo predstavovalo len 3,6% potrieb EÚ. V roku 2025 EÚ importovala 435 miliónov ton ropy v hodnote 202 miliárd EUR. Najväčšími dodávateľmi boli USA (14,5%), Kazachstan a Nórsko (po 12,8 %). Lýbia dodala 9 %, Saudská Arábia 6,8 % a Nigéria a Irak po 4,8 %. Odstrihnutie sa od Ruska, ktoré v roku 2021 dodávalo až 25,8 % ropy a ktorého podiel klesol na 2,2 % v roku 2025, prebehlo ako šoková terapia. Tá však samozrejme mala svoju cenovku. V tomto období export ropy z USA do EÚ narástol z 37,1 milióna ton v roku 2021 na 63,5 milióna ton v roku 2025, teda sa takmer zdvojnásobil. Európa sa tak síce zbavila závislosti na Rusku ale upadla do vazalskej závislosti na USA, čo sa prezident Trump už snažil využiť vydieraním možným zákazom exportu nafty ak EÚ neuvoľní núdzové zásoby. Podobná situácie je aj v dovoze skvapalneného zemného plynu, ktorého USA dodávali v roku 2025 až 57 % a Rusko len 12 %. Táto nová európska závislosť má veľmi vysokú cenovku, ktorá vplýva na rast inflácie, deindustrializáciu, stratu konkurencieschopnosti a krízu poľnohospodárskej výroby.

Dovoz energetických produktov do EÚ podľa partnerov v 1. kvartále 2026 v % hodnoty

Ropa                                                         Skvapalnený plyn                                                          Plyn

Aktivity G7 a podpora IEA

Na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého krajina predsedá G7 v roku 2026, sa výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol 2. októbra zúčastnil videokonferencie lídrov G7, na ktorej sa diskutovalo o situácii na globálnych energetických trhoch, najmä o silnom tlaku na dodávky nafty. Na videokonferencii sa zúčastnili prezident Spojených štátov Donald Trump, nemecký kancelár Friedrich Merz, kanadský premiér Mark Carney, talianska premiérka Giorgia Meloni, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, britský minister zahraničných vecí Ed Miliband a japonský námestník ministra zahraničných vecí Kazuya Endo. Vo svojom vystúpení Dr. Birol zdôraznil, že dopady krízy v Hormuzskom prielive na energetické trhy sú naďalej akútne, najmä na trhoch s naftou, a poukázal na prebiehajúcu činnosť IEA zameranú na podporu energetickej bezpečnosti. Uviedol, že z celkového objemu 400 miliónov barelov, ktorý bol pôvodne prisľúbený v rámci spoločného opatrenia IEA oznámeného 11. marca, bolo doteraz uvoľnených približne 325 miliónov barelov, čo predstavuje viac ako 80 % tohto objemu. Toto opatrenie zohralo významnú úlohu pri vyplnení medzery v dodávkach a upokojení trhov v týchto bezprecedentných časoch. Hoci sa vývoz surovej ropy z Blízkeho východu výrazne zotavil, toky rafinovaných produktov zostávajú naďalej obmedzené, pričom ukrajinské útoky na ruské rafinérie ešte zhoršujú situáciu v oblasti nafty. Výsledkom sú napätejšie trhy a vyššie ceny, čo vytvára významné ekonomické riziká. Dr. Birol zdôraznil možnosti, ktoré majú krajiny G7 k dispozícii na stabilizáciu krátkodobých dodávok energie a posilnenie dlhodobej odolnosti. Vo svojom spoločnom vyhlásení lídri G7 požiadali IEA, aby v tejto práci pokračovala v najbližších dňoch a týždňoch, uvádza portál IEA.

Trump tvrdí, že americký automobilový priemysel zažíva prudký návrat, analytici sú skeptickí

Prezident Trump uviedol, že európski lídri po mimoriadnom zasadnutí lídrov Skupiny siedmich (G7) súhlasili s uvoľnením „obrovského množstva“ nafty zo svojich zásob s cieľom zmierniť vysoké ceny. Proces sa údajne začne okamžite. Spoločné vyhlásenie lídrov G7, ktoré zverejnil Elyzejský palác v Paríži, potvrdilo „koordinované uvoľnenie“ 100 miliónov barelov, ktoré má začať okamžite a bude prebiehať počas štyroch mesiacov, uviedol portál CBS. Bude to zahŕňať „podstatné uvoľnenie nafty zo strany členov a partnerov G7 v prvých 20 dňoch“, uvádza sa vo vyhlásení. Skupinu G7 tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA, pričom Európska únia je jej neformálnym členom. Emmanuel Macron tiež informoval, že krajiny „Veľkej sedmičky“ sa dohodli, že budú „pracovať <…> na znížení marží rafinérií a prepravných nákladov“, ktoré výrazne vzrástli v dôsledku blokády strategicky dôležitého Hormuzského prielivu.“ Podporujeme koordinované uvoľňovanie palivových rezerv na trh zo strany Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA),“ napísala na sociálnej sieti X aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, uviedol francúzsky Le Monde.

Americké záujmy a možnosti

Čo môžu Američania ešte urobiť na udržanie cien, ktoré negatívne ovplyvňujú popularitu Donalda Trumpa v jeho vlasti? V USA sa prudko rastúce ceny nafty prejavujú v celej ekonomike a spôsobujú finančné ťažkosti školám, poľnohospodárom a malým podnikom, keďže ich náklady na palivo prudko stúpajú. Poľnohospodári, ktorí sú pri prevádzke poľnohospodárskych strojov závislí od nafty, čelia tiež oveľa vyšším nákladom, zatiaľ čo podniky od stavebných firiem až po potravinové banky hlásia prudký nárast výdavkov na palivo pre svoje vozidlá a dodávkové autá.

Na druhej strane, pri ďalšom raste cien sa budú stávať rentabilnými stále nové a nové projekty v Spojených štátoch. Ťažba ropy z bridlice v USA je veľmi dynamická, na rozdiel od klasických ložísk v niektorých iných krajinách, napríklad na brazílskom pobreží. Americkí ťažiari bridlice sa môžu veľmi rýchlo zapojiť do ťažby. Preto pri ďalšom raste cien budú Američania sami schopní ťažiť viac. Samozrejme, najdôležitejšie, čo môžu USA urobiť, je vyriešiť krízu s Iránom prostredníctvom dohôd o prímerí a odblokovaní Hormuzského prielivu. Ďalšou možnosťou je, že USA môžu zaútočiť na jemenských húsitov, aby neútočili na ropovod „Východ – Západ“ a nebránili Saudskej Arábii v exportovaní ropy aspoň cez Červené more. To znamená, že v skutočnosti je možností súvisiacich s Blízkym východom pomerne veľa. Nakoniec, Washington môže aj zmraziť časť protiruských sankcií, aby Rusko mohlo zvýšiť ťažbu a vývoz ropy. Američanom je však ťažké manévrovať s ťažbou vo Venezuele. Tam je potrebné investovať minimálne 100 miliárd dolárov, aby sa ťažba do roku 2030 zvýšila len o 1,5 milióna barelov denne. V súčasnej kríze Venezuela rozhodne nie je riešením. Ďalšou možnosťou, ktorú chcú USA zrealizovať, je zvýšiť ponuku ropy na trhu prostredníctvom Európanov. Práve preto Washington nariaďuje vazalským Európanom, aby aktívnejšie využívali ropu zo svojich strategických zásobníkov, hoci v EÚ sú objemy rezerv oveľa skromnejšie. Potom bude možné predať Európanom ešte viac americkej ropy na doplnenie zásob. Navyše sa Brusel stane ešte poddajnejším a závislejším. Preto, nech sa to pozeráme akokoľvek, Američanom vyhovuje vyčerpanie európskych strategických zásob ropy.

Európa chce od Trumpa záruky: zásoby nafty predajú, ale pod podmienkou

Vyčerpanie strategických zásob ropy sa teraz stane dôležitým faktorom pre udržanie vysokých cien ropy aj po uzavretí mierovej dohody a otvorení Hormuzského prielivu. Objemy, ktoré sú teraz vyňaté zo strategických zásob však bude potrebné doplniť. Dopyt po rope bude vysoký, pretože bude potrebné nakupovať ropu nielen na bežnú spotrebu, ale aj na doplnenie strategických zásob. Okrem toho sa otvorila Pandorina skrinka, čo znamená, že podobné krízy sa môžu opakovať. A tí, ktorí už majú strategické zásoby, ich budú nielen dopĺňať, ale aj rozširovať. V Číne dosahujú 1,4 miliardy barelov ropy. Tí, ktorí strategické zásoby nemali, sa budú snažiť vytvoriť ich v určitom objeme. To všetko bude udržiavať vysoký dopyt po rope počas pomerne dlhého časového obdobia. V roku 2027 bude faktor doplňovania strategických rezerv jedným z hlavných faktorov, ktorý bude udržiavať ceny na globálnom trhu na vysokej úrovni. Preto je celkovo vyčerpanie strategických rezerv v spotrebiteľských krajinách z dlhodobého hľadiska prínosom pre producentov, vrátane Ruska.

Trump nakoniec vylúčil zákaz vývozu nafty, ktorým sa EÚ vyhrážal,  po tom, čo Európa súhlasila s čerpaním zo svojich zásob, uviedol portál Politico. Prezident to oznámil niekoľko hodín po tom, čo Európa podľahla tlaku, či skôr vydieraniu, USA a súhlasila s uvoľnením palív zo svojich zásob. Toto oznámenie zrejme ukončí viac ako týždeň zúfalého lobovania na dvoch kontinentoch po tom, čo prudký nárast cien paliva – spôsobený prebiehajúcou vojnou proti Iránu, ako aj ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie – rozhneval poľnohospodárov a vyvinul tlak na Trumpovu administratívu, aby konala ešte pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Globálny cenový šok

Podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) ceny nafty a leteckého paliva vo svete vyskočili o 60 až 97 %. Príčiny krízy sú komplexné – od geopolitického napätia až po zníženie vývozných kvót zo strany veľkých hráčov. V niektorých regiónoch Fínska cena za liter prekročila hranicu 3 €. V Taliansku je vláda nútená rokovať s palivovými gigantmi o dobrovoľnom zmrazení cien. V Texase bol vyhlásený stav núdze kvôli 80 % nárastu cien (na 5,97 $ za galón). Odborníci pripisujú 73 % tohto deficitu americko-iránskemu konfliktu. Čína v októbri úplne pozastavila vývoz ropných produktov, čo zvýšilo tlak na svetové ceny. Ekonómovia však zdôrazňujú, že nominálna cena litra na čerpacej stanici neposkytuje úplný obraz. Kľúčovým ukazovateľom je kúpna sila – množstvo paliva, ktoré si občan môže kúpiť za jednu priemernú mzdu po zaplatení daní. Napriek vysokej cene litra paliva vykazujú bohaté krajiny väčšiu odolnosť voči kríze.

Dohoda štátov skupiny G7 odvrátila zákaz vývozu nafty zo Spojených štátov

Opatrenia prijaté v Rusku na obmedzenie vývozu umožnili vyhnúť sa fyzickému nedostatku: palivo je k dispozícii na 81 % sledovaných čerpacích staníc. Hoci vnútroštátne ceny vzrástli o 14 % (na 86,77 rubľa za liter), je to výrazne menej ako západné tempo inflácie v energetickom sektore. Rusko sa umiestnilo na 16. mieste v celkovom rebríčku dostupnosti, pričom sa nachádza medzi Francúzskom a Estónskom. Priemerný Rus si zo svojho príjmu môže dovoliť kúpiť 969 litrov nafty. Najkritickejšia situácia je v krajinách s nízkymi príjmami, kde ceny paliva zároveň diktuje svetový trh. Najnižšie ukazovatele dostupnosti boli zaznamenané na Ukrajine 229 litrov (dostupnosť je 4,2-krát nižšia ako v Ruskej federácii kvôli závislosti od drahého dovozu z EÚ, Albánsko: 285 litrov,  Moldavsko 368 litrov a Bosna a Hercegovina 380 litrov. Naftové palivo je „krvou“ ekonomiky, zabezpečuje prevádzku nákladnej dopravy, poľnohospodársko-priemyselného komplexu a stavebníctva. Súčasná kríza ukazuje, že problém nespočíva len v nedostatku ropy, ako skôr v pomere medzi cenou energetických zdrojov a reálnymi príjmami obyvateľstva. Zatiaľ čo rozvinuté ekonomiky zvládajú túto záťaž vďaka finančnej „rezerve“, krajiny s prechodnou ekonomikou čelia riziku logistického ochromenia kvôli nedostupnosti paliva.

Pokračovanie palivovej krízy spôsob ďalší tlak na rast inflácie, nárast cien palív, potravinovú krízu a hladomor v rozvojovom svete.

Prečítajte si tiež:

• Európske zásobníky plynu sú naplnené na viac ako 68 percent
• Hrozba pre celé Moldavsko: Ceny plynu vyhnali ľudí do ulíc
• Kríza v Európe: Zásoby plynu sú na historickom minime
• Ako môže bytová kríza zmeniť podobu španielskej vlády a politickú mapu Európy?
• Európska bytová kríza je skôr imigračnou krízou