Čo je to “zrkadlový život”, o ktorého nebezpečenstve pre ľudstvo hovoria vedci?

Skúsme si objasniť, čo presne sa rozumie pod pojmom „zrkadlový život“, prečo sa biológovia zaoberajú otázkou jeho vytvorenia a prečo to môže byť nebezpečné pre ľudstvo.

Mnohé molekuly, a najmä zložité organické molekuly, majú vlastnosť chirality: zjednodušene povedané, nie je možné ich zmeniť jednu na druhú otáčaním v priestore. Bežným príkladom chirality je symetria, presnejšie asymetria medzi pravou a ľavou rukou alebo medzi skrutkami s pravotočivým a ľavotočivým závitom: na pohľad sú takéto skrutky takmer rovnaké, majú rovnaké rozmery, hmotnosť atď., avšak skrutky s odlišným závitom (chiralitou) nie je možné zašraubovať do toho istého otvoru.

Ukázalo sa teda, že pre pozemské organické zlúčeniny sú charakteristické určité chirality: napríklad molekuly cukru sú „pravotočivé“, zatiaľ čo aminokyseliny, z ktorých sa skladajú bielkoviny, sú „ľavotočivé“.

Mimochodom, vedci si dodnes nie sú istí, prečo to tak dopadlo, ale je to tak ako to je.

V zásade je však možné vytvoriť aj „ľavotočivý“ cukor a „pravotočivé“ aminokyseliny, na ktoré budú bežné živé organizmy reagovať inak ako na tie, na ktoré sú zvyknuté. Tu je na mieste tá istá analógia so závitom na skrutkách: naše organizmy vedia „zašraubovať“ a „vyšraubovať“ len molekuly s určitou špirálovitosťou. To sa už využíva vo farmakológii, kde sa vytvárajú „hybridné“ molekuly, napríklad peptidy obsahujúce aj „pravotočivé“, aj „ľavotočivé“ aminokyseliny.

Problémy začali vtedy, keď si vedci položili nasledujúcu otázku: je možné zo zrkadlových molekúl vytvoriť celý živý organizmus, napríklad baktériu?

Takéto výskumy sa skutočne vykonávajú, zatiaľ však majú prevažne fundamentálny význam: biológov veľmi zaujíma, či je v zásade možné vytvoriť „zrkadlový“ organizmus ako taký. To by umožnilo odpovedať napríklad na otázku, či je určitá chiralita pozemských organizmov len zhodou okolností, náhodou, ktorá sa upevnila v priebehu evolúcie, alebo či má nejaké fundamentálnejšie príčiny. Niektorí výskumníci však poukazujú aj na možné praktické využitie tejto technológie: napríklad „zrkadlové“ bunky by sa mohli použiť ako biofabriky na výrobu tých istých „zrkadlových proteínov“, ktoré sa dnes syntetizujú umelo, čo je zložité a nákladné. Takéto „bielkovinové továrne“ by sa mohli zavádzať dokonca do organizmov pacientov, kde by mohli dlhodobo prežívať, vyrábať liek a dodávať ho priamo do postihnutého orgánu alebo napríklad do rakovinového nádoru.

A práve takéto výskumy vyvolávajú obavy, najmä v prípadoch, keď sa navrhuje vytvorenie plnohodnotnej, samoreprodukujúcej sa „zrkadlovej“ baktérie, pretože vždy existuje riziko, že takéto baktérie môžu vyjsť spod kontroly, a potom bude veľmi ťažké ich zastaviť.

Dôvod je stále ten istý: napríklad imunitný systém nášho organizmu, ktorý je nastavený na identifikáciu „ľavotočivých“ cudzorodých prvkov, jednoducho nebude vnímať baktérie zložené z „pravotočivých“ bielkovín, a aj keby ich zaznamenal, nedokáže ich zničiť, pretože nevie „odskrutkovať skrutky s pravotočivým závitom“. Navyše aj umelé antibakteriálne prípravky, napríklad mnohé antibiotiká, sú tiež chirálne závislé a nedokážu poškodiť „zrkadlové“ baktérie. V dôsledku toho sa hypotetická „zrkadlová baktéria“, ktorá ušla z laboratória, môže premeniť na neviditeľného a nezraniteľného zabijaka.

Existujú aj závažné ekologické riziká: „zrkadlové“ baktérie nemajú prirodzených nepriateľov a v životnom prostredí sa budú môcť množiť takmer neobmedzene a nekontrolovateľne, čo môže mať katastrofálne dôsledky pre celú zemskú biosféru.

Zatiaľ nám však nová hrozba v podobe zrkadlového života nehrozí: medzi syntézou jednotlivých molekúl, ktorú už vieme vykonať, a „zostavením“ životaschopných organizmov z nich leží obrovská priepasť, ktorej prekonanie môže trvať desaťročia.

Autori prác o nebezpečenstvách zrkadlového života sa však domnievajú, že je lepšie nečakať, kým sa tento problém z teoretického stane reálnym.

Aby sa zabránilo rozvoju podobných scenárov, mnohí vedci požadujú zavedenie prísnych obmedzení na výskum v oblasti vytvárania „zrkadlových organizmov“, napríklad zákazom výskumu, v rámci ktorého sa navrhuje vybaviť takéto organizmy schopnosťou rozmnožovania. A najradikálnejší skeptici sa domnievajú, že k tejto nebezpečnej hranici by sa nemalo ani približovať, pretože sa vždy nájdu tí, ktorí budú chcieť porušiť zákaz a urobiť krok, ktorý by sa v žiadnom prípade nemal urobiť.