Zdá sa vám, že niečo nefunguje ako by malo? Komisia vás presvedčí o opaku

V mene Komisie mi odpovedal komisár Hoekstra. To, čo som sa v pomerne krátkej odpovedi dočítal, ma doslova šokovalo.

Komisia sa pochválila, že v júli systém ETS dôkladne posúdila. A z tohto zhodnotenia vraj jednoznačne vyplýva, že zavedené reformy a obzvlášť systém emisných povoleniek zlepšujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Nie, nie je to vtip. Je to oficiálny záver útvarov Komisie.

Takže podľa Bruselu zjavne platí jednoduchá rovnica. Čím drahšie povolenky, tým silnejší priemysel. Čím viac musí firma platiť za každú tonu emisií, tým lepšie zvládne konkurenciu. Keby tie kvóty dostávala zadarmo, podľa tejto logiky by jej to škodilo. A keby žiadne neboli, bolo by to zrejme ešte horšie. Veď prečo by inak platené povolenky zlepšovali konkurencieschopnosť?

Stačí to napísať do posúdenia vplyvu. Realita sa potom prispôsobí.

Kým oceliareň, chemička alebo skláreň počíta, o koľko jej produkciu povolenky predražili oproti konkurencii mimo Únie, Komisia otvorí vlastný dokument a zistí opak. Reformy fungujú. Priemysel je silnejší.

Funguje to ako v učebnici bruselského realizmu. Najprv zdražíte výrobu. Potom firmám poviete, že práve to ich posilnilo. Celé to začína pripomínať modernú verziu stredovekých odpustkov. Fabrika vypustí emisie, zaplatí za ne odpustok (pardón, kúpi si emisnú povolenku) a systém ju uistí, že tým zachránila aj klímu, aj svoju konkurencieschopnosť. A keď niektorá prevádzka zatvorí, nie je to dôsledok politiky. Je to dôkaz, že sa ešte nedostatočne prispôsobila.

V praxi to pritom znamená úplne obyčajnú vec. Fabrika sa z Európy presunie tam, kde za emisie neplatí európsku cenu. Komín nezmizne. Len sa presťahuje. Emisie ostanú. Zmiznú pracovné miesta, mzdy a dane u nás.

Komisia však z vlastného papiera vie, že to tak nie je. Treba jej veriť. Ten papier si napísala sama.

Rovnaký mechanizmus vidno aj pri vonkajšej hranici. Keď sa koncom júla cez Ceutu prevalila masová vlna nelegálnej migrácie, Komisia sa rýchlo pridala k pochvalným hodnoteniam. Ocenila španielske orgány, partnerstvo s Marokom aj seba samu za zvládnutie situácie a za núdzovú pomoc, ktorá má obnoviť „normalitu“. Na papieri teda kríza ustupuje. V uliciach Ceuty medzitým ešte aj dnes chodia bezprizorní nelegálni migranti, školy sa otvárajú pod dohľadom polície a vojakov a rodičia sa boja pustiť deti do školy bez eskorty. Úspech je opäť to, čo si Brusel napíše do správy. Nie to, čo ľudia zažívajú pred vlastným vchodom.

Vzorec je vždy ten istý. Najprv vznikne problém, ktorý Brusel neraz sám spôsobil, či v lepšom prípade „len neodhadol”. Potom príde sebahodnotenie. A nakoniec verdikt, že všetko funguje. Netreba veriť oceliarovi, ktorý ráta náklady, ani rodičovi v Ceute, ktorý dieťa do školy už nepustí samo. Stačí otvoriť vlastný dokument.

A tak sa nemôžeme diviť, že na otázku, prečo výrobu v Európe zbytočne a nelogicky zdražujeme, príde odpoveď, že veď nevadí, emisné povolenky predsa robia európsky priemysel konkurencieschopnejším. Rovnako nás nesmie zaskočiť, že sa o Ceute hovorí ako o zvládnutej situácii v čase, keď deti chodia do školy s ozbrojenou eskortou. Už to totiž nie je o racionálnom zhodnotení situácie zo strany Komisie. Naopak, je to jasný dôkaz straty kontaktu so zdravým rozumom. Ale ten zjavne Bruselu chýba už dávno.

Erik Kaliňák, nezaradený poslanec Európskeho parlamentu.

Výlučnú zodpovednosť nesie poslanec, ktorý financuje túto politickú a informačnú činnosť. Európsky parlament nie je zodpovedný za žiadne použitie informácií, ktoré tieto materiály obsahujú.