Slovensko 28. februára (HSP/Foto:HSP)
Fetišizácia rodiny priamo zodpovedná za stav klientelizmu, korupcie a rozkrádania v tejto krajine, tvrdí Chmelár
Diskusie ohľadom ústavného ukotvenia manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy pribúdajú. Mnohé médiá sa k uvedenej problematike postavili ako k súčasti predvolebnej prezidentskej kampane. A to nielen na strane Pavla Hrušovského, ktorého KDH predložilo návrh, ale aj na strane kandidáta Roberta Fica (Smer-SD), ktorý podmienil prijatie ústavnej ochrany manželstva prijatím smeráckych návrhov zmien v justícii. Smer-SD je síce pripravená ustúpiť pri niektorých navrhovaných zmenách, ale trvá na bezpečnostných previerkach pre všetkých súčasných sudcov. Fico zároveň vyhlásil: “Ak sa dohodneme, bude všetko, ak sa nedohodneme, nebude nič.“
Jeden z názorov na uvedenú problematiku hovorí, že Fico tento ústavný boj vyhral tak či tak. Ak KDH príjme jeho návrh, dôjde k ústavnému prijatiu oboch návrhov. Ak nepríjme, k dohode nedôjde, avšak Fico stále zostane ten, kto pomocnú ruku ponúkol a práve KDH budú tí, ktorí to odmietli a to aj napriek dôvodom, ktoré ich k tomu viedli.
Prijatie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy by nemalo byť o politike a výmenných obchodoch. Vyrastať v rodine, kde je jeden otec a jedna matky by malo byť základným ľudských právom.
Avšak na Slovensku sú aj ľudia, ktorí si myslia niečo úplne iné. Jedným z nich je aj docent Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií, odbornej vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Rodinu vo svojom blogu s názvom “Rodina ako najväčšia hodnota je nemorálna priorita” prirovnal k uzavretým rodinným klanom, ktoré fungujú ako základné bunky organizovaného zločinu.
„Podľa môjho názoru je fetišizácia rodiny priamo zodpovedná za stav klientelizmu, korupcie a rozkrádania v tejto krajine. Je vyjadrením ľahostajnosti voči spoločenskej zodpovednosti, apatie voči verejnému životu a v neposlednom rade sociálneho egoizmu. Uzavreté rodinné klany fungujú skôr ako základné bunky organizovaného zločinu, než základné bunky spoločnosti, ich jediným cieľom je profit vlastných členov za akúkoľvek cenu, aj na úkor ostatných spoluobčanov. Navzájom si nedôverujú, odmietajú vzájomnú pomoc (okrem prípadov, keď ide o spoločný zisk) či dokonca bránia ostatným v dosiahnutí úspechu, lebo veria, že šťastie iných by mohlo poškodiť ich vlastné záujmy. A toto sebectvo posväcujú silným náboženským založením, ktoré je viac tradíciou ako živou vierou. Lebo v konečnom dôsledku si pri konflikte rodiny s cirkvou vždy vyberajú rodinu, ktorá je pre nich najvyššou formou identity.“
Tu sa natíska otázka: opisuje Chmelár rodinu väčšiny obyvateľstva Slovenska alebo len hŕstky vyvolených, ktorí stoja na čele štátu či dôležitých inštitúcii?
Na čele vysokej školy stojí pedagóg, ktorý vyzýva k posilneniu zdieľanej zodpovednosti a spoločným cieľom. Nebolo to tu už niekedy? „…musíme posilňovať spoločenské väzby, zdieľanú zodpovednosť a spoločné ciele. Nie rodina, ale spoločnosť by mala byť priorita,“ uvádza socialistickú myšlienku na záver vo svojom blogu Chmelár.
ru