Ursula von der Leyenová predstavila iniciatívu Európskej komisie „ReArm Europe“, cieľom ktorej je prezbrojiť Európsku úniu. Vyhlásila, že taká potreba/ príležitosť sa objaví raz za generáciu. Akú príležitosť má šéfka komisie na mysli? Nemáme na viac ako sa naďalej bezprecedentne zadlžovať? Máme na to, aby sme uchopili inú, oveľa lukratívnejšiu príležitosť, ktorá sa nám momentálne ponúka.

Leyenovej vízia spoločne zadlženej Európy na večné časy

Ako sme si už u našich súčasných „lídrov“ zvykli, treba aj v tlačovom vyhlásení šéfky Európskej komisie zo 4. marca 2025 na Cypre pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady o posilnení obranyschopnosti Európy ako reakciu na meniace sa geopolitické prostredie a rastúce bezpečnostné hrozby čítať medzi riadkami.

Tou príležitosťou nie je ani tak posilnenie obranyschopnosti, ako možnosť ešte viac zjednotiť EÚ (zošnurovať) na spoločnej vízii. Žiaľ nie pozitívnej vízii, tej títo naši „lídri“ schopní nie sú. Naopak skutočnosť, že USA po nástupe Donalda Trumpa dávajú ruky preč od Európy, od Ukrajiny a naopak robia kroky na zlepšenie vzťahu s Ruskom, ukazuje súčasným „lídrov“ víziu, na ktorej by sa mohli občania EÚ zomknúť, hrozba Ruska. Strach z Ruska, ktoré mení hranice silou, vraždí, pácha vojnové zločiny.

Uvedomelý, správne informovaný občan predsa musí pochopiť, že mier, ktorý sa snaží na Ukrajine dosiahnuť v rokovaniach americká administratíva s Kremľom a Kyjevom, bude znamenať kapituláciu  Ukrajiny a Rusko posilnené týmto víťazstvom už nič nezastaví, aby sa vydalo dobyť Európu až po Lisabon.

Poriadne vystrašený občan EÚ určite pochopí, že v takomto „momente pre Európu“ musia ísť sociálne výdobytky členských štátov EÚ bokom. Že nie je dôležité investovať do vzdelávania, zdravotníctva, do zabezpečenia dôstojnej staroby pre tých, čo obetovali celý svoj život na to, aby sme sa my mohli mať dobre a mohli nadobudnuté dedičstvo pretaviť na tanky, húfnice a rakety namierené na Rusko.

Leyenová: Spojené štáty sú naďalej naši „spojenci“ napriek „rozdielom“

Uvedomelý občan určite rovnako ako naši „lídri“ vníma, že našu budúcnosť a budúcnosť našich detí ochránime len tak, že prezbrojíme Európu. Že zmobilizujeme všetky prostriedky, dokonca aj tie, ktoré nemáme, prevezmeme na seba dlhy najzadlženejších členských štátov a spojíme sa do dlhovej únie, ktorá umožní privatizáciu ziskov a socializáciu strát.

Za 3 roky zástupnej vojny s Ruskom na Ukrajine, do vojenskej podpory ktorej naliala EÚ ako aj Spojené štáty stovky miliárd eur, sa nám podarilo dosiahnuť len to, že vo vojne umrelo státisíce Rusov a Ukrajincov a Rusko doposiaľ nijako neprehodnotilo pôvodné ciele špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. USA po nástupe Donalda Trumpa sa rozhodli túto nezmyselnú vojnu, ktorú dlhodobým nerešpektovaním bezpečnostných záruk Ruska vyprovokovali, ukončiť. Postupne zastavujú Ukrajine vojenskú podporu z cieľom dostať kyjevský režim za mierový rokovací stôl. A naši „lídri“ sa rozhodli, že my Európania, aj bez pomoci USA dokážeme Ukrajinu vojensky posilniť natoľko, aby pri rokovacom stole s Putinom dosiahla pre ňu spravodlivý mier, t.j. stiahnutie vojsk RF so všetkých z jej pohľadu okupovaných území, vrátane Krymu. Občan EÚ predsa musí pochopiť, že ak sa všetci zomkneme pre  jediný cieľ, „pretvoriť Ukrajinu na „oceľového dikobraza“, na ktorom si Rusko vždy vyláme zuby skôr ako prekročí východnú hranicu NATO, že sa nám to podarí.

Európu tí istí „lídri“ ožobráčili zjednotením sa pri boji s pandémiou, za toto zjednotenie platíme už dnes Plánom obnovy a odolnosti, ktorého spoločný dlh 800 miliárd začneme splácať v roku 2028 a splácať ho budú naše deti ďalších 30 rokov.

Reguláciami spojenými s odstrihnutím sa od lacných fosílnych zdrojov energie z Ruska a prechodom na obnoviteľné zdroje energie a zelenou transformáciou ekonomiky zasadili súčasní lídri EÚ občanom ďalšiu Egyptskú ranu. Nakoľko ak z EÚ ujde kvôli tomu priemysel tam, kde Green deal odmietli, napr. do USA, potom nebudú mať občania spoločné dlhy ani čím splácať.

6. marca odklepli súčasní „lídri“ EÚ na svojom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prvých 150 mld eur, ktoré si spoločne požičiame, na podporu spoločných nákupov vojenského materiálu členskými štátmi. Tento fond by mal byť financovaný prostredníctvom spoločného európskeho dlhu a poskytovaný vo forme pôžičiek, ktoré by členské štáty mali následne splácali. A to je len začiatok.

Uvedomelý občan EÚ si bude musieť siahnuť do vrecka ešte hlbšie, nakoľko uvoľnenie dlhových bŕzd v oblasti obrany má za cieľ navýšenie obranných rozpočtov členských štátov EÚ o 1,5 % bez rizika sankcií, čo predstavuje navýšenie spoločného dlhu o ďalších 650 miliárd eur. Aj tento dlh budeme musieť splácať.

Investícia do obrany nie je jednorazovou investíciou. O nakúpenú vojenskú techniku sa treba starať. Takže jej údržba bude vyžadovať ďalšie zdroje. Čo bude tie dodatočné zdroje vytvárať, keď jediným priemyslom, ktorý bude mať požehnanie rásť bude vojenský priemysel? Nahromadený vojenský materiál bude treba z času na čas obmieňať (rozumej míňať). A čo znamená jeho spotreba? Viac mŕtvych, či už to bude na Ukrajine, alebo kdekoľvek inde vo svete, kam sa naše zbrane a munícia predajú.

Súčasní „lídri“ menia pôvodný mierový projekt EÚ na projekt vojnový. Akú budúcnosť nám títo naši „lídri“, ktorí už roky nevnímajú realitu, v ktorej žijeme, chystajú? Nie je čas povedať im rázne nie?

Európa od Lisabonu až po Vladivostok

Dá sa súhlasiť s Leyenovou v tom, že vetry geopolitických zmien, ktoré zaviali zo Spojených štátov, skutočne predstavujú gigantickú príležitosť emancipovať Európu. Príležitosť naplniť sen, ktorý sníval velikán európskej politiky Charles de Gaull. On už v čase studenej vojny, keď bol Sovietsky zväz oveľa silnejším protivníkom západu, ako je súčasné Putinovo Rusko dnes, ktoré týždne bojuje o jednotlivé dedinky pri z jeho pohľadu oslobodzovaní území Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sa stali súčasťou Ruskej federácie, videl možnosť spraviť Európu lepším miestom pre život.

Ako veľký vizionár, pokúšal sa Francúzsko vymaniť z pod vplyvu USA, keď sa mu podarilo v roku 1966 dostať z NATO. Strategickú nezávislosť od USA potvrdilo Francúzsko aj tak, že pod jeho vedením vyvinulo vlastný jadrový arzenál (tzv. „Force de frappe“), čím sa snažilo zabezpečiť nezávislosť od amerického jadrového dáždnika.

Lenže de Gaull nevnímal vtedajší Sovietsky zväz za hrozbu, ale sníval o vytvorení Európy, ktorá by siahala od Lisabonu po Vladivostok. Vtedajší francúzsky prezident dobre vedel, že len na spolupráci so Sovietskym zväzom je možné Európu emancipovať, zabezpečiť trvalú prosperitu a mier v Európe.

USA si obchodnou vojnou rozpútanou proti všetkým uškodili

Na rozdiel od politikov striktne orientovaných na Západ de Gaulle hľadal možnosti spolupráce so ZSSR a zdôrazňoval historické, kultúrne a hospodárske prepojenia medzi Európou a Ruskom. Hoci de Gaulle vnímal komunizmus ako dočasný systém, veril, že Európa by sa mala zamerať na dlhodobé vzťahy s Ruskom na základe ekonomických a kultúrnych väzieb.

De Gaull je mrtvý, ale jeho sen žije naďalej. Dnes ho sníva nikto menší ako významný americký ekonóm, analytik, publicista a ja pripájam, že aj vizionár Jeffrey Sachs. Nahlas ho vyslovil v rozhovore, ktorý poskytol pred koncom roka s českou ekonómkou Ilonou Švihlíkovou (to ešte dosluhoval v Bielom dome Biden), keď povedal:

„Mark Rutte (súčasný šéf NATO) nech láskavo prestane s tým, že sa potrebujeme vyzbrojovať, aby sme mohli čeliť Rusku a musíme na to dávať 3 % HDP.

Čo keby sme si tak namiesto toho sadli s Ruskom za jeden stôl a rozumne si to vydiskutovali? Nebude treba žiadne 3 %. HDP. Namiesto toho za to môžeme obnoviť plynovod Nord stream a začne nám fungovať ekonomika. Čo keby sme pre zmenu urobili konečne niečo normálne?

V toto naozaj silno dúfam, pretože Európu mám úprimne rád a nechcem ju vidieť ako hračku Spojených štátov, ktoré si nevidia ďalej od nosa a nemajú žiadnu ucelenú myšlienku.“

Lídrov EÚ treba vymeniť. Všetkých

Naši dnešní európski „lídri“ nám sľubujú len stále väčšie dlhy a schudobnenie. Pritom najlacnejšie a najbezpečnejšie riešenie máme na dosah ruky. USA s Trumpom v Bielom dome pochopili, že lacnejšie je pre nich s Ruskom spolupracovať ako s ním bojovať. Lídri EÚ nechápu, že hrozbou pre členské štáty dnes nie je Rusko, ale nezvládnutá nelegálna migrácia, zvrátené ideológie, nekontrolované, štedro dotované  politické mimovládky a že najviac našu demokraciu neohrozujú dezinformácie produkované Kremľom, ale cenzúra a spreneverené „nezávislé“ médiá, ako aj rušenie výsledkov slobodných volieb, keď tieto nedopadnú podľa „našich“ predstáv.

A teraz si odpovedzme na otázku, ktorí zo súčasných lídrov, ktorí toto naše prezbrojenie založené na brutálnom zadlžovaní v Bruseli odklepli, sú schopní zmeniť svoje nastavenie, naplniť pozitívnu víziu?

Prvý, čo nevyužil príležitosť pozitívnej zmeny v Európe, je Keir Starmer, ktorý ide v šľapajach Borisa Johnsona, ktorý zmaril mierový proces naštartovaný v roku 2022 v Istanbule. Rovnako ako pre súčasného francúzskeho Napoleóna, Emanuella Macrona, je pre neho Ukrajina len korisť, ktorú nemôže Európa nechať Putinovi. Obaja sú pripravení robiť Ukrajinu silnou, rozumej nechať Ukrajinu krvácať aj naďalej až do posledného Ukrajinca.

V Nemecku mohol zaveliť k zmene budúci kancelár a predseda víťaznej strany koalície CDU/CSU Friedrich Mertz. Ale ponúkanú príležitosť po víťazstve vo februárových voľbách nevyužil. Naopak, naskočil do Olafom Scholzom rozbehnutého dlhového vlaku. Napriek tomu, že odchádzajúcej koalícii nemecký volič dal jasne najavo, že o lístok do tohto vlaku nestojí a že naopak, rád by z neho vystúpil. 60 % Nemcov si želá ukončenie vojny na Ukrajine.

Militantne naladených „lídrov“ Dánska či pobaltských krajín je škoda komentovať. Dokonca aj Nóri dali jasne najavo, čo si o mierovej iniciatívy administratívy Spojených štátov na Ukrajine myslia, keď nórska palivová spoločnosť Haltbakk Bunkers oznámila okamžité zastavenie dodávok americkým vojenským silám a námorným plavidlám kotviacim v nórskych prístavoch. Spoločnosť ako dôvod uviedla silný odpor voči nedávnym krokom USA v súvislosti s Ukrajinou.

V Čechách vníma premiér Fiala, ktorý predtým podpísal Green Deal, iniciatívu „ReArm Europe“ ako jedinečnú príležitosť obnoviť český zbrojársky priemysel, ktorý mal výborné meno vo svete pred rokom 1989 a stratil ho paradoxne po vstupe ČR do NATO. Len vo svojom prejave nevysvetlil ako si predstavuje, že každá koruna investovaná do zbrojenia sa Česku vráti 3x. Ani to, ako efektívne budú vynaložené navýšené prostriedky do obrany, ak nebudú k dispozícii lacné energie a suroviny z Ruska. Dokáže byť nositeľom pozitívnej vízie Andrej Babiš, ktorý by mohol v septembri Fialu vystriedať?

Čaká nás výrazne vyššia konsolidácia. Fico prezradil koho sa dotkne najviac

Na Slovensku jedno pozitívum, ako sa prezbrojenie chystá uchopiť  vláda, vnímam v tom, že Róbert Fico z toho chce splácať investičný dlh v zdravotníctve, školstve, v doprave. Keď sa k tomu pridá aj ochrana štátnej hranice pred nelegálnou migráciou, tak by mohol byť ten ďalší dlh využitý aspoň rozumne.

Len si myslím, že ak bude mať uvoľnenú ruku míňať požičané peniaze neblokované dlhovou brzdou iba ministerstvo obrany, pričom ostatné ministerstva budú musieť naopak výdavky škrtiť, možno by stálo za zváženie zrušiť ministerstvo školstva, zdravotníctva, dopravy, či vnútra a riadiť ďalší rozvoj, ktorý zabezpečujú tieto rezorty prostredníctvom Kaliňákovho ministerstva obrany. Tak by sme v časoch, keď rozbiehame ďalšie bezprecedentné zadlžovanie generácií Slovákov aspoň čo to ušetrili na riadení štátu. Dobrým príkladom je nemocnica v Prešove. A onedlho budeme mať aj viacej žandárov ako policajtov.

Avšak ani toto nesvedčí o schopnosti zmeniť nastavenie, vzoprieť sa „príležitostiam“, ktoré prichádzajú z Bruselu a uchopiť tie, ktoré prichádzajú z Washingtonu. Bezbrehé míňanie na obranu odsúhlasil aj Viktor Orbán, ten vetoval len ďalšiu vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine.

Ak sme v situácii, že súčasní „lídri“ EÚ pozitívnej zmeny schopní nie sú, pozitívnu víziu, ktorá by Európanov zomkla, nevidia, je potrebné ich vymeniť. A je najvyšší čas vymeniť ich všetkých!

Pre začiatok, by sa mohol nájsť niekto, kto vyzbiera naprieč celou EÚ podpisy pod petíciu, zmobilizuje Európanov na zastavenie chystaných zbrojných pretekov a za výmenu šialencov, čo dnes EÚ vedú. A my ostatní by sme mali medzi sebou hľadať tých, čo dokážu uchopiť príležitosť na skutočnú emancipáciu Európy, ktorú ponúka súčasná zmena klímy vo Washingtone a naplniť sen Charlesa de Gaulla, či Jefreyho Sachsa o silnej, svojbytnej, od USA nezávislej Európe, ktorá bude siahať od Lisabonu až po Vladivostok.