Jednodňová cesta pápeža Františka do Grécka na ostrov Lesbos, ktorý sa stal hot-spotom európskej migrácie, vyvrcholila návratom do Vatikánu, kam si so sebou priniesol 12 moslimských utečencov, pričom zdôraznil, že on sám je dieťaťom talianskych migrantov, ktorí prišli do Argentíny.

Pápež povedal reportérom, že toto gesto prijatia má byť kvapkou oceánu, vďaka ktorej, ako dúfa, oceán už nikdy nebude rovnaký. Na otázku reportéra, prečo uprednostnil moslimov, František odpovedal, že si nevyberal medzi kresťanmi či moslimami. “Títo dvanásti mali hotové dokumenty a mohli byť prijatí.” Medzi utečencami, s ktorými strávil čas, boli aj dve kresťanské rodiny, ale tieto nemali papiere ešte v poriadku. “Nie je to uprednostňovanie, títo 12 sú Božími deťmi, a to je jediné privilégium.”. Rodiny budú ubytované priamo vo Vatikáne a starostlivosť o ne bude zabezpečená komunitou sv. Egídia. “Sú hosťami Vatikánu a pridávajú sa k dvom sýrskym rodinám, ktoré už boli prijaté v dvoch vatikánskych farnostiach.” Utečenci údajne pochádzajú z Damasku a Deir Azzoru – oblasti, ktorá je v súčasnosti okupovaná džihádistami.

Integrovať, nestavať getá

Na tému integrácie pápež František pripomenul, že je to slovo, na ktoré v našej súčasnej kultúre často zabúdame. “Dnes existujú getá. Niektorí teroristi sú synmi a vnukmi osôb, ktoré sa narodili v Európe. Čo sa stalo? Nebola uplatnená integračná politika, a tá je podstatou. Dnes sa musí Európa pozbierať a znovu nabrať schopnosť, ktorú mala odjakživa – schopnosť integrovať. Potrebujeme výchovu k integrácii”, povedal na margo integrácie moslimov do spoločnosti.

Stavať mosty, nie múry

Iný novinár sa zasa spýtal, či posilňovanie hraníc v Európe bude znamenať koniec európskeho sna. “Neviem”, odpovedal pápež František, “ale rozumiem, že vlády a národy majú istý strach. Musíme mať veľkú zodpovednosť pri prijímaní a jednou z vecí, za ktorú tiež musíme prevziať zodpovednosť, je otázka, ako integrovať týchto ľudí medzi nás. Vždy som hovoril, že stavať múry nie je riešením. Musíme stavať mosty, ale tie sa stavajú s inteligenciou, dialógom a integráciou. Chápem istý strach, ale zatvorenie hraníc nevyrieši nič. Pretože dlhodobé zatvorenie len poškodí národu samotnému. Európa musí urgentne prijať politiky prijatia, integrácie, práce a rastu, reformu ekonómie a všetky tieto veci sú mostami, vďaka ktorým nebudeme musieť stavať múry. To, čo sme videli v utečeneckom tábore, je na zaplakanie.” Následne František ukázal obrázky, ktoré nakreslili deti utečencov na Lesbose: “deti chcú mier, pretože trpia.” Ukázal obrázok, na ktorom sa topí dieťa. “Deti videli toto. Je to v ich srdciach, a bude potrebný istý čas, kým na to zabudnú. Na obrázku je znázornené slnko, ktoré plače: aj slnko môže plakať… nezaškodilo by nám, keby sme aj my vyronili slzu.”

Pomáhať nielen vojnovým utečencom ale aj tým, ktorí utekajú pred chudobou

Ďalšia novinárka sa spýtala: “Prečo nerozlišujete medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou a tými, ktorí utekajú pred hladom? Môže sa Európa postarať o všetku chudobu sveta?” Svätý otec na to odpovedal: “Je pravdou, že niektorí utekajú pred vojnou, iní pred hladom. A to preto, lebo sa zle využívajú zdroje a predávajú sa zbrane. Musíme pomáhať aj tým, ktorí utekajú pred vojnou, aj tým, ktorí utekajú pred hladom. Pozval by som obchodníkov so zbraňami, aby strávili deň v utečeneckom tábore a verím, že by im to prospelo. V Sýrii, napríklad, kto dáva zbrane rozličným skupinám?” Pápež František touto svojou návštevou chce zvýšiť povedomie o “najhoršej humanitárnej katastrofe od II. svetovej vojny” a viackrát povedal, že neakceptuje rozlišovanie EÚ na tých, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktmi (ako v Sýrii) a tými, ktorí utekajú pred chudobou a hladom, ktoré sa stali výsledkom globálnej hospodárskej nerovnosti.

Gesto svätého otca nebolo v Taliansku prijaté s nadšením

Taliansko samo čelí významnej vlne migrantov zo severnej Afriky. Podľa Mattea Salviniho, vodcu parlamentnej strany Liga Severu, sa Svätý Otec mýli a jeho omyl bude pre Európu fatálny.

Salvini tiež pripomenul, že kým pápež letel za utečencami na grécky ostrov, v skutočnosti sa v súčasnosti hlavná katastrofa odohráva za oknami jeho vatikánskeho paláca v Taliansku. Udialo sa “300 000 trestných činov spáchaných imigrantmi (podľa údajov z roku 2014), z toho 40% znásilnení,” vypočítava politik. Pripomína, že taliansky štát v súčasnosti živí dvadsaťtisíc imigrantov vo väzniciach a ďalších 120 tisíc v domácnostiach a ubytovacích zariadeniach (často sa jedná o veľmi pekné hotely), zatiaľ čo takmer jeden a pol milióna detí žije v Taliansku pod hranicou chudoby.