– Operácia v Iráne je zároveň „malým výletom“ aj vojnou – v závislosti od strany konfliktu, vyhlásil Trump.

„Práve ste povedali, že je to malý výlet, a zároveň ste to nazvali vojnou. Tak čo to vlastne je?“ spýtal sa ho novinár.

„Jedno aj druhé. Je to výlet, ktorý nás uchráni pred vojnou. A vojna bude… Mám na mysli, pre nich je to vojna. Pre nás sa však všetko ukázalo byť jednoduchšie, ako sme si mysleli,“ odpovedal americký prezident.

– Hizballáh oznámil začatie vojenskej operácie proti Izraelu, informuje iránska agentúra Fars.

– Sekretár Rady národnej bezpečnosti Rustem Umerov a skupina odborníkov na bezpilotné lietadlá odišli na Blízky východ, informoval Zelenskyj.

„Tri naše skupiny odišli na Blízky východ. Silné skupiny – s odborníkmi, vojakmi, inžiniermi. Dnes už vojaci komunikujú, pracujú. Tajomník Rady národnej bezpečnosti Rustem Umerov dnes pricestoval do Spojených arabských emirátov, aby diskutoval o smeroch spolupráce. Navštívi aj rad ďalších krajín, vrátane Saudskej Arábie,“ povedal.

– Irán na pozadí vojny zvýšil vývoz ropy cez Hormuzský prieliv, informuje The Wall Street Journal.

Podľa údajov WSJ dodávky vzrástli približne o 100 tisíc barelov denne a dosiahli asi 2,1 milióna barelov, pričom Čína naďalej aktívne nakupuje iránsku ropu.

– Ďalšími cieľmi raketových útokov Iránu sú americké IT giganty.

Ďalšími cieľmi raketových útokov Iránu sú kancelárie Amazonu a Googlu na Blízkom východe, informuje iránske vydanie Shargh Daily

Podľa informácií zdrojov bola technologická infraštruktúra nepriateľa vyhlásená za nový cieľ Iránu v regióne.

Okrem Amazonu a Googlu sú na zozname cieľov aj NVIDIA, Microsoft a rad ďalších IT spoločností.

– Irán umiestnil približne desať mín v Hormuzskom prielive, informuje agentúra Reuters.

Trump predtým vyzval Irán, aby túto iniciatívu zrušil.

– Ropné sklady boli poškodené v dôsledku útoku na ománsky prístav Salalah, informuje spoločnosť Ambrey.

– Irán vyzval na prípravy na dosiahnutie cien ropy na úrovni 200 dolárov za barel.

Ozbrojené sily Islamskej republiky vyhlásili, že sa „už neobmedzujú len na odvetné údery a majú v úmysle vykonávať údery jeden po druhom“.

„Nedovolíme, aby sa cez Hormuzský prieliv vyviezol ani jeden liter ropy do Spojených štátov, Izraela a ich partnerov. Každá loď je pre nás legitímnym cieľom,“ vyhlasuje Teherán.

Dnes boli v Hormuzskom prielive poškodené ďalšie tri plavidlá, informuje agentúra Reuters. Boli zverejnené fotografie.

Pripomeňme, že Irán deň predtým v prielive nasadil mínonosiče, ale Spojené štáty tvrdia, že boli zničené.

– Trumpova administratíva verí, že dokáže vydržať mesiac vysokých cien ropy bez dlhodobých politických dôsledkov, informuje Politico s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa nich Biely dom nikdy vážne neuvažoval o zmene svojej vojenskej stratégie v reakcii na rastúce ceny ropy.

„Za predpokladu, že sa ekonomika bude naďalej zotavovať po skončení aktívnej fázy vojny, budete mať celé leto, od mája do augusta, na to, aby ste tento obrat prečkali,“ povedal zdroj blízky Bielemu domu.

Dôvera predstaviteľov administratívy sa v utorok posilnila, keď cena ropy klesla zo 120 na 80 dolárov za barel, čo potvrdilo ich názor, že cenové skoky sú dočasné a zvládnuteľné. Prudký nárast v nedeľu však administratívu prekvapil.
„V najhorších chvíľach [v nedeľu] večer to bolo šialené. Určite ma to prekvapilo a ich to absolútne prekvapilo,“ uviedol zdroj.

– Podľa údajov Pentagónu, ktoré publikoval server CBS News minuli USA v prvých dvoch dňoch vojny s Iránom 5,6 miliardy dolárov len na muníciu.

Podľa zdroja bol tento odhad predložený Kongresu tento týždeň.

Médiá predtým informovali, že vojna proti Iránu stojí USA miliardu dolárov denne. Ako vidíme, sumy sú rádovo vyššie.

– Štáty Perzského zálivu oznámili USA, že im chýbajú protiraketové systémy, čo ich núti vybrať si, ktoré zariadenia budú chrániť, informuje CBS News s odvolaním sa na zdroje.

Podľa publikácie štáty Perzského zálivu žiadajú USA o urýchlenie dodávok nových rakiet minimálne od 5. marca, ale Washington nekoná tak rýchlo, ako očakávali.

Minister obrany USA Hegseth uviedol, že budú môcť pomôcť s doplnením zásob alebo „v prípade potreby presunúť zdroje spojencom“, pričom „vždy zabezpečia, aby boli spojenecké sily, armáda USA a základne zabezpečené ako prvé“.

– Pentagón potvrdil, že počas 10-dňovej vojny s Iránom bolo zranených 140 amerických vojakov, informovala agentúra Reuters.

Hovorca Pentagonu Sean Parnell uviedol, že väčšina zranení bola ľahkých a 108 sa už vrátilo do služby. Osem vojakov bolo vážne zranených.

Podľa oficiálnych údajov bolo osem amerických vojakov zabitých.

– Nemecký kancelár vyzval na čo najskoršie ukončenie vojny s Iránom, pretože neexistuje plán na jej ukončenie.

Merz tiež vyzval na zachovanie sankcií proti ruskej rope, ktorých zrušenie naznačili USA.

„USA a Izrael už viac ako týždeň vedú vojnu proti Iránu. S každým dňom vojny vzniká čoraz viac otázok. Najviac nás trápi to, že zrejme neexistuje spoločný plán, ako túto vojnu čo najskôr doviesť k presvedčivému koncu. Medzitým sme svedkami nebezpečnej eskalácie. Zdieľam nádej amerického prezidenta, že táto vojna čoskoro skončí. Potom sa pomerne rýchlo dočkáme normalizácie na ropných a energetických trhoch. Preto podľa nášho názoru nie je dôvod uvažovať o zmiernení sankcií proti Rusku,“ vyhlásil Merz.

– V Bielom dome neverili, že Irán začne rozsiahlu odvetnú ekonomickú vojnu s blokádou Hormuzského prielivu, informuje The New York Times s odvolaním sa na zdroje.

Niektorí vojenskí poradcovia ešte pred vojnou varovali, že Irán môže začať agresívnu odvetnú kampaň a vnímať americko-izraelský útok ako ohrozenie svojej existencie. Iní poradcovia však zostali presvedčení, že zabitie najvyššieho iránskeho vedenia povedie k nástupu pragmatickejších vodcov, ktorí budú schopní ukončiť vojnu.

Keď bol Trump informovaný o rizikách zvýšenia cien ropy v prípade vojny, uznal túto možnosť, ale bagatelizoval jej význam, nazval ju krátkodobým problémom, ktorý by nemal zatieniť misiu zvrhnúť iránsky režim. Poveril ministrov energetiky a financií, aby vypracovali možnosti konania v prípade potenciálneho skoku cien.

Teraz administratíva zúfalo hľadá spôsoby, ako zabrániť ekonomickej kríze, ktorá viedla k zvýšeniu cien benzínu pre Američanov.

Potom, čo v utorok predstavitelia Trumpovej administratívy usporiadali uzavreté brífingy pre zákonodarcov, demokratický senátor za štát Connecticut Christopher Murphy vyhlásil na sociálnych sieťach, že administratíva nemá plán opatrení v súvislosti s Ho

Hormuzským prielivom a „nevie, ako ho bezpečne opäť otvoriť“.

– Nemecký kancelár Merz nevidí možnosti rýchleho a úspešného ukončenia vojny v Iráne.

Ako informuje Deutsche Welle, Friedrich Merz to vyhlásil pri prijatí českého premiéra Andreja Babiša v Berlíne.

Podľa nemeckého lídra sa s každým ďalším dňom vojny vynára čoraz viac otázok.

„Najviac nás trápi to, že zrejme neexistuje spoločný plán, ako túto vojnu rýchlo doviesť k presvedčivému záveru,“ povedal.

– K možnému nasadeniu pozemných síl USA v Iráne: „Som vystrašený ako nikdy predtým,“ reagujú senátori

„Som vystrašený ako nikdy predtým“: úplný komentár demokratického senátora Blumentala k možnému nasadeniu pozemných síl USA v Iráne po brífingu Trumpovej administratívy v Senáte o vojne v Perzskom zálive.

„Musím povedať, že po tomto brífingu som vystrašený ako nikdy predtým; možno budeme musieť nasadiť pozemné jednotky. Americké vojská môžu byť potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré má, zdá sa, administratíva. Ale nemáme väčšiu jasnosť v prioritách – či už ide o zničenie jadrového potenciálu Iránu, zničenie ich rakiet, zmenu režimu alebo ukončenie ich teroristickej činnosti,“ povedal Blumenthal.

Podobný komentár po brífingu v Senáte dal aj demokratický senátor Chris Murphy.

„Práve som sa vrátil z dvojhodinového uzavretého brífingu na vojenskú tému. To len potvrdilo môj názor, že situácia je absolútne nekonzistentná. Nebudeme schopní dosiahnuť ani jeden z našich deklarovaných cieľov. V skutočnosti nemáme žiadnu možnosť zničiť ich jadrový program, pretože jeho veľká časť sa nachádza pod zemou, pokiaľ nezačneme pozemnú inváziu, čo bude ešte katastrofickejšie a ešte menej populárne,“ povedal Murphy.

– Vojna s Iránom bola pre USA stretnutím s nepriateľom, ktorý sa nepodobal žiadnemu z tých, s ktorými americká armáda bojovala v minulosti, píše Bloomberg.

Keď prvé krídlaté rakety začali zasahovať ciele na území Iránu, operácia vyzerala ako typická kampaň USA – rýchle údery s použitím drvivou silou. Avšak už o dva týždne, podľa odhadov vydavateľstva, americká armáda narazila na neočakávané ťažkosti.

Napriek relatívne malému vojenskému rozpočtu – menšiemu ako HDP amerického štátu Vermont – Irán disponuje veľkým arzenálom rakiet a bezpilotných lietadiel. Teherán tieto systémy hromadil roky, rozmiestňoval ich a skrýval po celom území krajiny.

Americké sily museli aktívne používať drahé a ťažko nahraditeľné stíhačky na odrážanie iránskych útokov. Podľa údajov Pentagónu intenzita útokov klesla o viac ako 80 %, Teherán však naďalej každý deň útočí na vojenské objekty a energetickú infraštruktúru na Blízkom východe.

Podľa odhadov analytikov mohli spojenci USA len za prvé dni vojny spotrebovať viac ako tisíc stíhačov Patriot PAC-3. To je takmer dvojnásobok ročnej produkcie týchto rakiet.

„Toto je prvá vojna, v ktorej má nepriateľ takéto možnosti,“ povedala vedúca vedecká pracovníčka Centra Stimson Kelly Griko.