Vedúci Úradu vlády v rozhovore pre Hlavné správy tvrdí, že zákon nebol šikanózny, len dával verejnosti možnosť overiť si, odkiaľ majú mimovládky peniaze a aké je ich skutočné využitie. Teraz teda vláda siaha po kontrolných mechanizmoch, ktoré jej na tieto účely vo svojom náleze odporučil využiť samotný Ústavný súd.

Gedra otvorene hovorí aj o previazanosti politického tretieho sektora, vybraných médií a zahraničných ambasád. Upozorňuje na návštevy francúzskeho a holandského veľvyslanca na Ústavnom súde v čase, keď sa o zákone rozhodovalo. Nechýba ani téma diskusií premiéra Fica so študentami, ako aj hodnotenie konania Izraela v Gaze, či situácie v Iráne v kontexte výrokov našej opozície za ostatné roky.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s vedúcim Úradu vlády SR, JUDr. Jurajom Gedrom.

Minulý rok v apríli bola v parlamente prijatá legislatíva, ktorá upravovala fungovanie mimovládnych organizácií, ich transparentnosť a financovanie. V decembri ale ÚS zákonu vystavil stopku. Rozhodnutie samozrejme rešpektujete, ale – súhlasíte s ním?

Keď nastúpila súčasná vláda, zaznel pamätný výrok Roberta Fica – skončila sa vláda mimovládok. A my sa tohto hesla držíme, je súčasťou programového vyhlásenia vlády a chceme ho pretaviť do reality.

Hľadali sme spôsob, ako tento politický moloch – mimovládne organizácie pôsobiace prevažne v Bratislave, ktoré sa snažia ovplyvňovať verejné politiky a „kafrú“ do politických strán – dostať pod kontrolu. Išli sme na to až príliš demokraticky. Chceli sme zmeniť zákon a stransparentniť ich fungovanie. Použili sme v princípe ich vlastný nástroj.

Viac vo videorozhovore. Článok pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Veď oni 30 rokov hlásajú, že všetko musí byť transparentné, otvorené, všetky zdroje dostupné, aby si verejnosť mohla overiť, ako sa nakladá s európskymi, aj slovenskými zdrojmi. V podstate posledných 30 rokov týmto argumentom zahlcujú verejný priestor, tlačia na politické strany, štátne inštitúcie, aj samotných politikov. Tak sme povedali – dobre, poďte nám príkladom. Ukážte, akí ste transparentní, odkiaľ máte peniaze a na čo ich používate. Aby sme sa my všetci mohli pozrieť, ako fungujete vy, ktorí tú transparentnosť a spravodlivosť hlásate každý deň, vo všetkých mainstreamových médiách.

Čo sa stalo? Spustili sa protesty, zákon nazvali ruským. Pritom vznikol na podnet Európskej komisie a odborných inštitúcií EÚ, ktoré dlhodobo naliehajú na stransparentnenie tretieho sektora, pretože je neprehľadný. A veľakrát sa na Slovensku používa aj na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti alebo na pranie špinavých peňazí. Všetky tieto odporúčania sme dali do dôvodovej správy zákona.

V Národnej rade sme mali problém zákon presadiť, ale nakoniec sa to podarilo. A vzápätí prišla obrovská iniciatíva opozície. Predovšetkým Progresívneho Slovenska, ktorého kandidátka je zložená z mnohých nominantov mimovládok. Okamžite podali návrh na Ústavný súd. Bojovali proti zákonu, ktorý nebol šikanózny, len dával verejnosti možnosť overiť si, odkiaľ organizácie berú peniaze, kto im ich dáva, na čo ich používajú a aký je ich skutočný zámer a existencia daného subjektu.

Pretože vieme, že sú tu subjekty, ktoré sa tvária, že sú tretí sektor a robia nadačnú činnosť, no pritom robia číru politiku a obchádzajú pravidlá politických strán. Vidíme ich dennodenne v správach a komentujú všetky záležitosti, ktoré sa týkajú napríklad kvality právneho štátu. My nerozumieme ich akejkoľvek legitimite, pretože neprešli voľbami, ale zároveň sa na Slovensku snažia ovplyvňovať verejné politiky. To sú veci, ktoré sú v demokracii nenormálne, a chceli sme ľuďom dať možnosť si ich overiť.

Rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujeme, pretože rešpektujeme trojdelenie moci. Ale zároveň hovoríme, že ak nebudeme podrobovať odôvodnenia súdnych rozhodnutí verejnej kritike, nebude tu tlak na ich kvalitu. A v tomto prípade máme čo do činenia práve s kvalitou tohto rozhodnutia. Komunikovali sme to aj v materiáli predloženom vláde a Robert Fico to odargumentoval aj na tlačovej konferencii. Argumenty spochybňujúce to rozhodnutie ani nemusíme sami hľadať. Dokonca jeden z ústavných sudcov zverejnil odlišné stanovisko, kde rozporoval argumentačnú líniu súdu a v princípe nám dával za pravdu. Súd nás ale odkázal na to, že štát má svoje kontrolné mechanizmy. Nuž, tak ich teraz použijeme.

Uznesenie vlády z 18. februára sa zameriava práve na kontrolnú činnosť voči mimovládkam. Znamená to, že zákon v tejto oblasti vláda už pripravovať nebude?

To by som nevylučoval. Po rozhodnutí Ústavného súdu sa nám ozvali rôzni ľudia z tretieho sektora. Treba povedať, že politické mimovládky v podstate sprivatizovali dotačný systém v štáte. Sprivatizovali aj to, ako boli stavané komisie pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci jednotlivých ministerstiev. My sa to celé snažíme postupne prestavovať a nanovo stransparentniť, urobiť tam legitímne pravidlá. Samozrejme, je to spojené s veľkým krikom, ale bez toho to nejde.

Skutočný tretí sektor – charitatívne, záslužné, environmentálne organizácie – si to všíma. Niekto dostáva státisíce robí tlačovky pred ministerstvami, kým oni za smiešne peniaze robia reálnu robotu, ktorá štátu a spoločnosti pomáha. S rokovaniami vlády chodíme po celom Slovensku a obracajú sa na nás rôzne občianske združenia, napríklad dievčatá, ktoré tancujú, kultúrne a folklórne súbory. Keď im dáme 5 alebo 7-tisíc eur, to sú pre nich obrovské peniaze, za ktoré dokážu urobiť úžasné veci. A tu, do bratislavských neziskoviek, idú 100-tisíce a vidíme akurát tlačové konferencie a politické tlaky. Ľudia zo skutočného tretieho sektora sa nám ozývajú a prichádzajú s nápadmi, ako fungovanie sektora ošetriť. Takže legislatívnu iniciatívu nezatracujem, pár stretnutí máme pripravených aj tento týždeň.

Uznesenie vlády z 18. februára však jasne konštatuje, že berieme na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu. Zároveň dostal Úrad vlády za úlohu koordinovať činnosť všetkých kontrolných mechanizmov v štáte – ministerstvo vnútra, sociálnych vecí, kultúry, financií s Úradom vládneho auditu, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad na ochranu osobných údajov… A požiadali sme aj Najvyšší kontrolný úrad, aby navýšil kapacity a zaradil mimovládky do svojich kontrolných plánov.

Len v roku 2025 skončilo v treťom sektore viac ako 400 miliónov eur, z toho 300 miliónov cez rôzne granty. To nie sú odrobinky, to je obrovský objem peňazí, ktorý si zaslúži pozornosť a dôslednosť, aj z pohľadu štátu. Keby sme mali ten zákon a stransparentnenie celého sektora, čím viac očí, tým vyššia kontrola. Teraz sa kontrola presúva len na štát, čo bude náročnejšie.

Ale môžem prezradiť, že tie politicky exponované subjekty, ktoré nerobia to, čo deklarujú, sú nám známe. A čo je zaujímavé, v doterajších plánoch kontrol sa nenachádzali. Boli doslova chránená zver. Štátni úradníci sa ich báli kontrolovať a dávať do plánov kontrol. Keď som si pozrel plán vládneho auditu, boli tam rôzne občianske združenia pri základných a materských školách, či pri športových kluboch. Združenia fungujúce v tisícoch eur. Ale tie, ktoré berú statisíce až milióny zo štátu alebo z Európskej únie, sa tam záhadne nevyskytovali. To chceme zmeniť. Kontrola nie je šikana. Je to základný nástroj efektivity štátu.

Od splnomocnenkyne vlády, pani Zacharovej, vieme, že aj ľudia zo samotného mimovládneho sektora volajú po väčšej kontrole.

Som veľmi rád, že pani Zacharová, s celým svojím úradom, sa k tejto iniciatíve pridala. Je to absolútne na mieste, je to jej téma a je doslova na horúcej stoličke, pretože iniciatív proti nej zo strany politických mimovládok je veľa. Povedal som jej – palec hore. Robí to dobre. Poskytuje nám odborné zázemie – kde išli obrovské peniaze, kde je to neprehľadné, kde peniaze skončili a použili sa na iný účel…

Minulý rok sme videli, ako boli protestné protivládne zhromaždenia veľmi rýchlo zvolané, zmanažované, zaplatené. To nebolo zadarmo, na to potrebujete ľudí, finančné, ekonomické, politické a mediálne zázemie. Previazanosť medzi politickým tretím sektorom, médiami a niektorými ambasádami je veľmi výrazná, je zrejmá a nie je ani zatajovaná.

A práve tu sa dostávame aj k návštevám veľvyslancov na Ústavnom súde, ktoré som komunikoval a za čo som zožal veľkú kritiku od Francúzskej ambasády. Môj osobný názor je, nech sa stretávajú na recepciách, to je prirodzené a tomu v princípe ani nevieme zabrániť. Ale aby predstavitelia exekutívy cudzích krajín obchádzali naše nezávislé inštitúcie, ktoré rozhodujú o právach fyzických a právnických osôb na Slovensku, to je pre mňa absurdné.

Neviem si predstaviť, čo môžu ambasádori iných krajín robiť na Ústavnom súde. Ústavný súd predsa rozhoduje, neovplyvňuje politiky. A obzvlášť nás vyrušila prítomnosť politicky exponovaných veľvyslancov na Ústavnom súde práve v čase, keď sa zákon o mimovládkach dostával na rozhodnutie. Francúzska ambasáda sa o ten legislatívny proces veľmi aktívne zaujímala. A dostali sme informáciu, priamo z Ústavného súdu, že za účasti holandského veľvyslanca bola prítomná aj novinárka zo SME.
Zahraničné ambasády financujú vybrané médiá. Hovoria, že financujú ich nezávislosť. Ja si to nemyslím a dovolím si o tom vážnym spôsobom pochybovať, pretože každá krajina má na Slovensku svoje záujmy. Kto hovorí o nezávislosti, nemal by mať problém hovoriť aj o transparentnosti svojho financovania. Toto sú veci, ktoré my nebudeme akceptovať a budeme na ne upozorňovať.

Vieme, o čom konkrétne sa s veľvyslancami na Ústavnom súde debatovalo?

Na svojej stránke hovoria, že sa bavili o kvalite právneho štátu a vývoji práva v EÚ. Papier znesie veľa. Ja nie som naivný. Vychádzam z informácií od ľudí z Ústavného súdu, s ktorými sme komunikovali. Hovorili, že keď prichádzalo k tomu rozhodnutiu, cítili sa pod obrovským tlakom.

V poriadku, túto bitku vyhrali. Ale my vojnu nevzdávame, pretože sme si vedomí, že tretí sektor sa tu budoval od roku 89 a mal vyše 30 rokov na to, aby sa etabloval na ministerstvách, na orgánoch činných v trestnom konaní, aj na súdoch. Ľudia, ktorí pôsobili v politickom treťom sektore, sú dnes poradcami na Ústavnom súde.

Ústavný súd nie je nad štátom. A aby sa ho žiadna povinnosť transparentnosti jeho rozhodnutí netýkala, to my jednoducho nemôžeme akceptovať. Zákon prijme Národná rada, Ústavný súd ho môže odmietnuť. Trojdelenie moci rešpektujme, ale to neznamená, že sa nebudeme vzájomne strážiť a naliehať na vyššiu kvalitu rozhodovania. Pôjdeme krok po kroku.

Má štát aj bez toho zákona dostatočné nástroje na kontrolu mimovládok?

Určite áno, dokonca veľmi silné. Bavíme sa o týchto témach aj s finančnou správou. Sú tam daňové úrady, úrad vládneho auditu, OLAF pod úradom vlády, ktorý kontroluje používanie eurofondov. Tých nástrojov je veľa, len boli vytlačené do úzadia a venovali sa veciam, ktoré nie sú podstatné. Teraz s týmito kontrolnými orgánmi spúšťame koordinačné stretnutia, aby sme išli efektívne. Nech sa nestretne päť inšpektorov na jednom mieste, ale nech pokryjeme čo najviac subjektov a pôjdeme po tých najväčších hráčoch.

Len jeden príklad. 23 miliónov eur skončilo v nadácii Otvorenej spoločnosti, na podporu prijímania ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Pod ňou bolo asi 70 organizácií, vybratých netransparentným spôsobom, ktorým nadácia tieto prostriedky prerozdelila. A niektoré z týchto subjektov sa zúčastňovali na organizovaní protestov pred Úradom vlády. Aká náhoda. Napríklad iniciatíva Mier pre Ukrajinu. Verejnosť si zaslúži vedieť, odkiaľ sú peniaze na organizovanie tých protestov. Tretí sektor sa nemôže hrať, že je tretí sektor, keď mu to vyhovuje, ale byť absolútne politický, keď sa mu to hodí. Prepojenie medzi vybranými novinármi, veľvyslancami a médiami je absolútne zrejmé. A my o tom budeme hovoriť.

Minulý rok prebehol audit ministerstva financií týkajúci sa mimovládok, za roky 2020 až 2025. Kontrolovaných bolo 26 subjektov, zistilo sa niekoľko pochybení. Najviac medializovaný bol prípad pani Šimečkovej. Čo sa s tým deje, v akom je to štádiu?

Trochu odbočím. Ústavný súd pri odmietnutí zákona uviedol, že sme nepreukázali spoločenskú objednávku na takúto zmenu zákona. No práve výsledky tohto auditu sme použili ako komunikačnú odpoveď. Identifikoval absurdné porušenia, ktoré nie sú len chyby, ale úmyselné konania. Niekto ten istý projekt predal na troch ministerstvách a vykázal si ho trikrát. Polícia v Košiciach začala vo veci trestné konanie. Keď niekto tú istú faktúru nechá platiť tu, tu aj tu a peniaze použije na iný účel, osobný alebo politický, v princípe to je jedno, ten úmysel bol naplnený. Uvidíme, čo na to povedia orgány.

Kontrola ako nástroj štátu musí byť využívaná viac. Chcem oceniť Erika Tomáša, ktorý spustil kontrolu fiktívnych PN-iek a štát ušetril 150 miliónov eur, za necelého trištvrte roka. To sú tie prirodzené efekty, veci sa dávajú do poriadku ešte predtým, ako kontrola príde. My sa na to spoliehame. Budeme radi, ak peniaze idúce do tretieho sektora budú skutočne končiť tam, kde majú, a uvidíme ich výsledok.

Je tu prípad pani Šimečkovej, je tu aj Post Bellum. Mimovládka, v ktorej pôsobí partner bývalej prezidentky Čaputovej. Vidíme, aké náhody nám tu vznikajú. To sú tie exponované subjekty, ktoré dostávali 100-tisíc z tohto ministerstva, 100-tisíc odtiaľ, 200-tisíc z eurofondov. Absolútny neporiadok.

No a sú tu aj neakceptovateľné politické tlačovky. Pred pár týždňami Platforma pre demokraciu spoločne s Nadáciou otvorenej spoločnosti hovorili o tom, že majú stratu 16 miliónov, pretože nedostali peniaze od štátu. Tak by som ich poslal po Slovensku, kde sa stretávame s rôznymi občianskymi združeniami – folklórnymi súbormi, kultúrnymi kolektívmi – ktorým dáme 5 až 7-tisíc eur a za tie peniaze dokážu urobiť úžasné veci. A do bratislavských neziskoviek idú 100-tisíce a vy vidíte len tlačové konferencie, rozhovory v médiách, politické tlaky. Žiadny výsledok pre spoločnosť. Peniaze majú ísť tam, kde majú zmysel. Nie tam, kde sa využívajú na všetko ostatné.

Výsledkami auditu sa teda zaoberajú príslušné orgány. Viete odhadnúť nejaký časový rámec?

To je vec orgánov činných v trestnom konaní, budeme sami zvedaví, ako sa vysporiadajú s argumentáciou. Čo sa týka platformy – vytvárame systém zberu všetkých informácií o tom, ktoré neziskové organizácie dostávajú finančné prostriedky zo slovenských, aj európskych fondov. Aby nemohla organizácia tvrdiť jednému rezortu, že dostala peniaze len od neho, pričom to isté žiadala na ďalších troch ministerstvách. Bude to transparentné pre verejnosť a zároveň to bude slúžiť pri prideľovaní dotácií. Príslušné ministerstvo si bude vedieť pozrieť, čo daný subjekt už dostal inde. Oni ťažili z neprehľadnosti a sivej zóny. Keď sme zobrali len pár mimovládok, zistili sme, že transparentnosť, ktorú hlásali, sa vôbec nezhodovala s realitou. Vniesť do tohto prostredia poriadok, to je jediný zámer, ktorý v tom máme.

Mimovládnych organizácií je naozaj mimoriadne veľa, bavíme sa o desaťtisícoch. Na základe akého kľúča budú vyberané tie, ktoré podrobíte kontrole?

Čiastočne náhodne, no podnety od občanov môžu kontroly usmerniť. Na úrade vlády prestavujeme plán kontrol tak, aby sme naplnili uznesenie vlády – navýšiť kapacity o 10 percent, personálne aj materiálno-technicky, a zaradiť mimovládky ako legitímny cieľ kontroly. Doteraz boli absolútne marginalizované. Kontrolovali sa obce, právnické a fyzické osoby, no neziskový sektor prakticky nie. To sa teraz mení. Medzi kontrolnými orgánmi si budeme vzájomne vymieňať informácie, kto kam pôjde a s akou kontrolou. A ak chceme byť efektívni, pôjdeme po tých najväčších hráčoch. Z hľadiska tých 400 miliónov eur chceme skontrolovať čo najviac. Videl som v plánoch kontrol občianske združenia, ktoré dostali 3 až 5-tisíc eur z nejakej výzvy, ale to nie je cieľ. My sa chceme venovať tým, ktorí vodu kážu a víno pijú.

Jednotlivé rezorty a orgány teda budú postupovať koordinovane?

Kontroly sú nezávislé, každý rezort kontroluje svoju oblasť. Ministerstvo vnútra skúma, či organizácia napĺňa zámer zo zakladajúcich dokumentov, čo môže byť pre politické mimovládky vážny problém, keďže skôr robia politiku, ako nadačnú činnosť. Ministerstvo financií skúma použitie a vydokladovanie finančných prostriedkov. Ministerstvo kultúry naplnenie projektu a efektivitu. Úrad pre verejné obstarávanie – keď dostanete peniaze zo štátneho rozpočtu, služby musíte obstarať. Daňový úrad – mnohé neziskovky napríklad robia mediálne prehľady pre vybrané veľvyslanectvá, teda podnikajú a musia platiť dane, zamestnávajú dohodárov a živnostníkov. Sú to fiktívni dohodári? To je zase pre ministerstvo sociálnych vecí. Spektier, na ktoré sa dá pozrieť, je veľa.

Bude to štát vôbec stíhať?

Toto nie je jednorazová záležitosť, nastavili sme to systémovo, každoročne. Všetky rezorty odovzdajú výsledky kontrol úradu vlády do 31. augusta, úrad spracuje strešný dokument a predloží ho vláde do konca októbra. Na začiatok sa zameriame na tých najväčších poberateľov.

Poďme aj na iné témy, diskusie premiéra Fica so študentmi. Raz za dva-tri týždne sa v médiách objaví správa, väčšinou v negatívnom svetle, že študenti ho vypískali, odišli zo stretnutia. Koľko takýchto stretnutí premiér v skutočnosti absolvuje?

Za posledný mesiac každý týždeň jedno stretnutie, niekedy aj dve. A je na nich veľmi vidno, že mladí ľudia sú zásobovaní prevažne informáciami iba z niektorých médií a sociálnych sietí.

Je každé jedno stretnutie také?

Nie, určite nie. Ak tam príde niekto ovplyvnený a sformuluje otázku, človek hneď vie, odkiaľ informačne pochádza. Ale to je dobre, títo ľudia sa dostanú do stretu s iným názorom, s upresnením informácií, a odchádzajú zo stretnutia úplne inak, ako naň prišli. Tým mladým ľuďom to vytvára úplne iný vzťah k verejnej moci, sú oveľa detailnejšie informovaní. Samozrejme, majú právo byť nespokojní a kritickí, ale majú byť len slušní a vecní.

A práve s tým majú obrovský problém opozičné médiá a politici, a preto proti týmto stretnutiam tak broja. Chcú pred Ficom vytvárať pomyselnú stenu. Robert Fico sa podľa nich nemá stretávať s mladými ľuďmi, s budúcimi voličmi, s občanmi, ktorí tu žijú a majú právo sa svojich politikov pýtať.

Robert Fico má na tých stretnutiach čas podať im širšie kontexty, aj informácie z pozadia. Je to atraktívne a dôležité. A nepoznám dlhšie pôsobiaceho politika na európskej úrovni, možno ani na svetovej, ktorý je tak dlho v politike a za posledný rok-dva absolvoval toľko významných politických stretnutí. Vymieňa si informácie, vymieňa si pohľady, snaží sa ovplyvňovať myslenie aj prístup najväčších lídrov sveta k výzvam, ktorým dnes čelíme. Pre tých mladých ľudí je to nevšedná príležitosť si vypočuť niekoho, kto niečo v politike dokázal, zažil a doručil. Čiže rozumiem vyrušeniu médií a opozície – ale my len začíname.

Čiže vo väčšine prípadov mladí ľudia z tých stretnutí odchádzajú minimálne s tým, že o veciach premýšľajú a vidia ich aj z trochu iného uhla?

Presne. Na verejnosť sa dostávajú hlavne tie prípady, kde to nevyšlo. Kde nejaká radikálna skupinka demonštratívne odišla, alebo pána Fica vypískala. Ja môžem povedať len príhodu spred dvoch týždňov z Trnavy. Prišli sme s Erikom Kaliňákom spýtať sa, čo mladých trápi, a na konci dňa sme tam videli predstaviteľov Demokratov, známych buričov a štváčov v tomto regióne. Ten predstaviteľ Demokratov sa potom veľmi rýchlo schoval a do popredia vystúpili študenti. Povedali sme im, že keď to bude mať úroveň, sme pripravení sa rozprávať. Ale určite nie s krikľúňmi, ktorí sú z princípu proti. Tam diskusia nemá zmysel. Ale s mladými ľuďmi, ktorí chcú počúvať, a sú pripravení si vymieňať argumenty – to je iná vec. My nie sme dokonalí, ani nič nerobíme absolútne dokonale, vieme prijať kritiku a sme na ňu riadne zvyknutí.

Na Úrade vlády sme spustili projekt Rešpektujem iný názor, v deň, keď sa Robert Fico vracal po atentáte. Opozícia sa ho stále pýta, ako chce deeskalovať situáciu v spoločnosti. Ide to jedine diskusiou, slušnou, vecnou, kvalitnou. My sme otvorení, vieme, že nič nie je ideálne a nie sme tak mocní, aby sme dokázali všetko ovplyvniť, ale sme natoľko suveréni, že dokážeme veci pomenovávať aj v európskom, aj v svetovom meradle. Mám pocit, že opozícia diskutovať nechce, pretože nemajú argumenty, nevedia presvedčiť o svojom politickom prístupe. A preto sa tomu vyhýbajú a diskusiu sa snažia mariť.

Keď ste u nás v štúdiu boli pred rokom, spomínali ste rekonštrukcie štátnych budov a vypovedanie predražených nájmov. Ako sa to posunulo?

Tento rok ukončujeme rekonštrukčné projekty v hodnote takmer 150 miliónov eur, z verejných zdrojov a Plánu obnovy. Zobrali sme uvoľnenú štátnu budovu v Dúbravke, rekonštruujeme ju, presúvame tam väčšinu zamestnancov, hotové by to malo byť v apríli, či máji. Predražený nájom v centre mesta, kde beží aj trestné konanie, opustíme. Rekonštruujeme aj areál Úradu vlády, vrátane novej budovy, kde zasadá vláda, cieľ je september. Ušetríme 3,3 milióna eur ročne tým, že prechádzame zo súkromných priestorov do vlastných. Rekonštrukcia vyjde na takmer milión eur, no návratnosť je v krátkom čase neuveriteľná. Chcel by som, aby sme novú sezónu, od septembra, začali v novom.