Môj profil 
Predplatné
Ing. Jalal Suleiman, PhD. sa narodil v roku 1965 v Sýrii v kresťanskej komunite. Na Slovensku žije od roku 1985. Je absolvent Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je orientalistom, súdnym prekladateľom a tlmočníkom. Je tiež autorom publikácie Slovensko-arabská konverzácia.
Po takmer siedmych rokov od začiatku Sýrskej vojny je správny čas rekapitulovať a analyzovať to, čo sa stalo, čo sa deje a čo sa môže udiať. Dnes síce ešte vojna neskončila, ale jej koniec je už na dosah. Kto sú tí, ktorí to všetko začali, prečo a s akým zámerom? Kto je pravdepodobný víťaz a kto je porazený? Pokúsim sa o to prostredníctvom tohto portálu, nezdráhajúceho sa priblížiť k sledovaniu geopolitickej situácie v oblasti Blízkeho východu a Severnej Afriky.
Časť III. Aktéri sýrskej vojny, Islamský štát a Rusky zásah v hodine H
Na území Sýrie prebieha skutočná vojna. Na jednej strane stojí legitímna armáda a jej zložky (vojenské zložky Sýrskej armády sa skladajú z profesionálnych vojakov a z vojakov povinnej základnej vojenskej služby). Na druhej strane stojí nekoordinovaná, takzvaná Slobodná armáda. Zložkami tejto takzvanej Slobodnej armády je niekoľko stoviek ozbrojených skupín bez spoločného velenia. Tvrdé jadro týchto ozbrojených skupín tvorí 10 útvarov fundamentalistov, džihádistov, na čele s obávanou organizáciou Al-Nussra, priamo napojenou na teroristickú organizáciu Al-Kajdá, ktorá ju cez dlhé hranice s Tureckom, Jordánskom a Libanonom zásobuje regrutovanými džihádistami z rôznych krajín sveta (Slovensko pritom nie je výnimkou).
Dnešné vyzbrojovanie povstalcov otvorene potvrdzuje okrem iných krajín aj Saudská Arábia a Katar. Spomínané krajiny dodávajú rebelom veľké objemy zbraní, trhavín a logistického vybavenia. To je vyžívané nie len v boji, ale najmä pri krviprelievaní civilistov. Väčšina zbraní teroristov v Sýrii má Izraelský a americký pôvod výroby.
Turecko ako člen NATO a uchádzač o členstvo v EÚ je hlavnou krajinou, ktorá na svojom území povoľuje a priamo participuje na výcviku naverbovaných žoldnierov, následne vstupujúcich na územie Sýrie. Každému je azda jasné, že hlavní partneri USA v Perzskom zálive, t.j. Katar a Saudská Arábia by si nemohli dovoliť sami tak intenzívne a nehanebne financovať rebelov bez súhlasu USA. Z toho vyplýva, že majú v týchto krajinách najväčšie vojenské základne.
Vznik Islamského štátu ISIS
Vznik teroristickej organizácie ISIS je podobný vzniku známej teroristickej organizácie Al-Kájda. Tá bola namierená proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu a dnešná, novšia verzia v boji proti Sýrii. Tieto tvrdenia nie sú osobným dojmom, pretože priamo viceprezident USA Joe Biden tvrdil, že ISIL bol financovaný Saudskou Arábiou, Katarom a Tureckom. Dokonca i samotná bývalá ministerka zahraničných veci USA Hillary Clintová vo svojich memoároch priznáva, že Spojené štáty americké priamo založili ISIS. Clintonová uvádza, že netrpezlivo čakali na vyhlásenie vzniku Islamského štátu 5.7.2013. Boli pripravení s európskymi partnermi uznať tento štát, no prevrat v Egypte 30. 6. 2013 zmenil všetky plány!
Priamo šéf ISIS, Abú Baker Al-Bagdádí (pravým menom Ibrahim Auda Al-Badrí) bol väznený v irackej Buke od februára do decembra roku 2004 pod americkým dohľadom, ktorého neskôr odovzdali Iračanom. Tí ho prepustil na slobodu a následne na to význam jeho osobnosti raketovo stúpol a za krátku dobu sa stal druhým mužom organizácie v roku 2006. Od roku 2010 je už jej kalifom. Spojené štáty americké sú známe prenasledovaním a konfiškáciou majetku a finančných transakcii fundamentalistických hnutí. Je prinajmenšom podozrivé, že doposiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o podobnom úkone vo vzťahu k Islamskému štátu, a to napriek nepredstaviteľnému bohatstvu tejto teroristickej organizácie.
V súčasnosti je nevyhnutnosťou, aby Spojené štáty so svojimi európskymi partnermi podnikli vojenské opatrenia proti “islamskému štátu”. Tento “štát” dokázal byť zdrojom ohrozenia partnerov Spojených štátov v regióne.
Islamský štát ako zámienka agresie
Treba povedať, že táto agresia nie je krátkodobá. Americká administratíva vopred avizovala, že boj proti teroristom na území Sýrie a Iraku bude trvať dlho. Je namieste otázka, prečo by mali tieto útoky trvať tak dlho. Azda teroristi z islamského Kalifátu disponujú letectvom či protileteckými systémami? Azda teroristi z islamského kalifátu disponujú družicami či zbraňami hromadného ničenia? Určite nie!
Ciele americkej administratívy treba hľadať v kontexte zvráteného rebríčka amerických hodnôt! Zvrátenosť je keď tvrdia, že medzi teroristami sú aj takí, ktorí sa dajú označovať za umiernených!
Terajšie atentáty sú súčasťou prvej fázy útokov. Sledujú zmenu pomeru síl v radoch teroristov. Chcú, aby tzv. umiernení teroristi ovládali priestor v snahe vyvolať ďalšiu fázu napadnutí, umožňujúcu prechod týmto umierneným teroristom do hlavného mesta Sýrie! Faktom ale je, že súčasní bojovníci islamského štátu sú včerajší bojovníci tzv. Slobodnej sýrskej armády a Frontu al-Nusrá, ktorý sa ocitol v zozname teroristických organizácii. Teda po relatívnej porážke moslimského kalifátu si jej bojovníci oholia svoje dlhé brady a stanu sa umiernenými teroristami!
Chemické zbrane ako zámienka k invázii
Sýria je krajina, ktorá už desaťročia vystupuje v oblasti Blízkeho východu s iniciatívou na demilitarizovanie zbraní hromadného ničenia. Sýria nikdy nepotvrdila, že by vlastnila zbrane podobného typu, no v poslednom období opakovane vyhlásila, “ak by sme mali chemické zbrane, určite by sme ich nepoužili proti sýrskemu civilnému obyvateľstvu, no určite by sme ich použili proti votrelcom”. Táto psychologická vojenská terminológia úplne stačila na to, aby sa európsky a americký západ postavili na nohy a zveličili ohrozenie celosvetového mieru. Všetci však vieme, že podobný scenár už bol použitý ako zámienka k invázii do Iraku. Každá agresia začína veľkou lžou. Tak to bolo v prípade Juhoslávie, Iraku aj Líbye. Žiaľ, veľká väčšina sveta sa nechala už niekoľkokrát ohlúpnuť, takže dnes je už snáď každému jasné, že imperialistické veľmoci opäť raz klamú. Avšak svet je už tak unavený neustálou kamuflážou, že je ochotný tomu opäť raz uveriť!
Keď hovoríme o Sýrii, treba vnímať jej citlivé postavenie v arabskom svete. Priama invázia do Sýrie nikdy nebola reálna, pretože nik nedokáže odhadnúť skutočné dôsledky vojenskej invázie Severoatlantickej aliancie, alebo inej vojenskej sily do tejto krajiny. Väzby medzi Sýriou a libanonským Hizballáhom ako aj jej strategická väzba s Iránom naznačujú, že v prípade zahraničnej priamej invázie do tejto krajiny bude táto znamenať aj destabilizáciu celého Perzského zálivu. Aj Turecko samotné sa dnes už netají svojou ambíciou prameniacou zo slávnej Osmanskej ríše ovládnuť teritórium. Je taktiež ohrozené rozkolom spoločnosti v prípade, ak kríza v Sýrii bude pretrvávať dlhšie. V Turecku sa odhaduje prítomnosť vyše 20 miliónov občanov šiítskej menšiny. Tá má bližšie k Iránu a Sýrii. Táto menšina sa v prípade Irackej vojny neangažovala, lebo samotné Turecko aktívne neparticipovalo na invázii do Iraku, ba naopak politicky bola aktívne proti nej.
Pokiaľ sa sýrska vojna vymkne z rúk a zmení sa na sektársku občiansku vojnu, následný scenár bude mať za následok podobný vývoj ako v ostatných krajinách Blízkeho východu. Dané krajiny sú spoločenskou skladbou podobné Sýrii.
Ruská vojenská výpomoc Sýrii prišla v čas
Dnes je v Sýrii medzi novorodenými dievčatami vo veku od 1 do 6 rokoch silno zastúpené meno Russia. V arabčine sa totiž skrátený názov Ruskej federácie udáva v ženskom rode a znie Russia . Týmto spôsobom demonštrujú sýrski obyvatelia svoju vďačnosť Ruskej federácii, odkedy použila táto veľmoc Právo veta v Bezpečnostnej rade OSN a zabránila vojnovým štváčom zopakovať v Sýrii líbyjsky scenár. Táto vďačnosť sa zdvojnásobila priamou vojenskou výpomocou Ruskej federácie Sýrii prostredníctvom ruských vzdušných síl, schopným v priebehu 10 dní obmedziť moc samozvanej teroristickej organizácie islamský štát (ISIS) a zničiť teroristom značné percentá z ich infraštruktúry. Týmto aj obnažili koalície sústredené okolo Spojených štátov amerických. Poukazovali tak na ich pokrytectvo a klamlivosť ich náletov na ISIS v Sýrii. Treba povedať, že koalícia 88 štátov na čele s USA, údajne bojujúcich proti ISIS nedosiahla žiadne výsledky. Popritom teroristi dobývali ďalšie mestá a regióny v Sýrii na úkor legitímnej Sýrskej armády.
Ruská výpomoc znamenala ihneď začiatok konca nájomných vojakov USA a Izraela. Ofenzíva sýrskej armády po 10 dňoch efektívnych náletov ruských vzdušných síl dokázala oslobodiť desiatky osád, nachádzajúcich sa v oblasti od mesta Homs v centre Sýrie, smerom k Aleppu, druhému najväčšiemu mestu na severe krajiny. Túto pozemnú vojenskú ofenzívu Sýrskej armády by nebolo možné uskutočniť bez ruských náletov a vojenskej pomoci. Útok prebieha a je veľmi intenzívny. Veľké víťazstvo nastane, ak Sýrska armáda oslobodí druhé najväčšie mesto v krajine. Je totiž v tomto boji kľúčové. Obyvateľstvu v Sýrii vzrástla nadej,že poraziť ISIS a iné teroristické organizácie operujúce na území Sýrie je možné. Rusi sú Západom kritizovaní za ich pomoc legitímnej sýrskej vláde a sýrskemu ľudu. Treba povedať, že tento zásah prebieha plne v súlade s medzinárodným právom. Legitimita každého zásahu cudzej moci do vnútorných záležitostí suverénneho štátu predpokladá buď rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, alebo je priamym pozvaním legitímnej vlády daného štátu, akým Assadova vláda bezpochyby je!
Reálny stav je dnes taký, že ISIS už reálne neexistuje. Sýrska armáda, ktorá kontrolovala začiatkom roka 2017 iba 35% územia Sýrie víťazi. Ku koncu tohto roka ozbrojené teroristické skupiny kontrolujú iba 9% územie Sýrskej arabskej republiky.
Predchádzajúce časti:
https://www.hlavnespravy.sk/vojna-v-syrii-cast-pozadie-predohra-takzvanej-arabskej-jari/1234814
.jpg)
.jpg)
.JPG)
