Americký balík pomoci pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov naďalej leží na Kapitole. Vojna má koncom tohto mesiaca vstúpiť do svojho tretieho roka. Európski zákonodarcovia vydávajú čoraz pochmúrnejšie varovania o budúcnosti vojny na Ukrajine a bezpečnosti kontinentu. „Ak nechcete ďalší Pearl Harbor, radšej nás počúvajte,“ varoval jeden z litovských politikov.

Samé návštevy

Od úplnej invázie Ruska privítal Washington stály prúd zákonodarcov, ministrov vlád a hláv štátov z Európy v rámci transatlantického úsilia o koordináciu vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Intenzita a naliehavosť ich posolstiev sa však citeľne zvýšila.

„Nemôžete si pomôcť, ale musíte sa čudovať, čo sa tu stalo. Zdá sa, že sme sa od seba vzdialili,“ povedala Diljá Mist Einarsdóttirová, predsedníčka zahraničného výboru islandského parlamentu.

Einarsdóttirová a delegácia šiestich ďalších predsedov parlamentných výborov pre zahraničné veci pobaltských a severských štátov hovorili s malou skupinou novinárov vo štvrtok ráno. Zatiaľ čo americký Senát hlasoval o schválení samostatného balíka pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. Zatiaľ však nie je jasné, či sa návrhu zákona podarí získať dostatok hlasov na schválenie v Senáte a Snemovni reprezentantov.

Dvojstrannú snahu spojiť pomoc s balíkom imigračnej reformy republikáni v Senáte v stredu večer odmietli. Bývalý prezident USA Donald Trump totiž vyzval svoju stranu, aby legislatívu zamietla.

„Drahí americkí republikánski senátori,“ napísal po hlasovaní poľský premiér Donald Tusk na X. „Ronald Reagan, ktorý pomohol miliónom z nás získať späť našu slobodu a nezávislosť, sa dnes musí obracať v hrobe. Hanba vám,“ stojí v jeho príspevku.

Varovania pred rastom

Zúfalé varovania európskych zákonodarcov prichádzajú v čase, keď Ukrajina uviazla na bojisku a Rusko výrazne investuje do výdavkov na obranu a výroby. V prvých dňoch vojny sa zdalo, že Moskva je na vedľajšej koľaji. Jej hospodárstvo bolo zmietané medzinárodnými sankciami a jej ozbrojené sily zápasili so zle naplánovanou inváziou.

Po dvoch rokoch sa však predpokladá, že ruská ekonomika v nadchádzajúcom roku porastie, aj keď len mierne, a to vďaka výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu. Na obranu bola v roku 2024 vyčlenená tretina štátneho rozpočtu krajiny a výrobcovia zbraní boli vyzvaní, aby pracovali nepretržite.

„Ak sa nám spolu s USA nepodarí zastaviť Rusko na Ukrajine, je otázkou času, či pôjde o vojnu proti NATO vo všeobecnosti, a to bude mať oveľa vyššie náklady,“ povedal Aron Emilsson, predseda zahraničného výboru švédskeho parlamentu.

Emilssonov lotyšský náprotivok Rihards Kols povedal, že ho zaráža nedostatok naliehavosti Washingtonu v súvislosti s vojnou. „Získal som dojem, že vojna na Ukrajine je niečo veľmi vzdialené, ďaleko od USA,“ povedal Kols, ktorý poznamenal, že v porovnaní s tým v lotyšskej verejnej diskusii dominovala možnosť širšej vojny.

Minulý mesiac najvyšší vojenskí predstavitelia Švédska a Spojeného kráľovstva varovali svoje obyvateľstvo, aby sa pripravilo na potenciálnu vojnu.

Zygimantas Pavilionis je predseda zahraničného výboru litovského parlamentu. Od začiatku vojny absolvoval niekoľko ciest do Washingtonu. Povedal, že prijatie, ktorého sa jemu a jeho kolegom dostáva na Kapitole, je “s každou návštevou horšie”. Pavilionis, podobne ako mnohí zákonodarcovia a úradníci z pobaltských krajín, sa snažil biť na poplach pred odvetnými zámermi Ruska dlho pred plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu. „Náš argument je jednoduchý: Ak nechcete ďalší Pearl Harbor, radšej nás počúvajte,“ povedal.

Pred tohtotýždňovou návštevou delegácia oslovila kancelárie približne 20 republikánov v Kongrese, ktorí boli v rôznej miere skeptickí voči pomoci USA Ukrajine. Podľa Kolesa odpovedali len tri kancelárie.

“Amerika sa potrebuje zobudiť”

Návšteva nadväzuje na cestu predsedov parlamentných výborov pre zahraničné veci šiestich členských štátov NATO, ktorí minulý mesiac priniesli podobne ostré posolstvo. „Skutočnosť je taká, že aj USA sa potrebujú zobudiť,“ povedala Alicia Kearnsová, predsedníčka výboru pre zahraničné veci britského parlamentu, informoval Hill.

Tento týždeň je vo Washingtone aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Má sa stretnúť s prezidentom Joeom Bidenom a členmi Kongresu, aby ich presvedčil o potrebe pokračovať v podpore Ukrajiny. V stredajšom článku pre denník Wall Street Journal uviedol svoje argumenty o nebezpečenstve ruského víťazstva.

„Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili víťazstvu Ruska. Ak to neurobíme, čoskoro sa môžeme zobudiť vo svete, ktorý bude ešte nestabilnejší, hrozivejší a nepredvídateľnejší ako počas studenej vojny,“ napísal.

Spojené štáty poskytli Kyjevu od úplnej invázie na Ukrajinu pomoc vo výške viac ako 75 miliárd dolárov. Z toho 46 miliárd dolárov tvorila vojenská podpora. Analytici varovali, že výpadok americkej podpory by Ukrajine zasadil výraznú ranu.

„Nie sme schopní vyplniť medzeru, ak sa USA stiahnu,“ povedala Ine Eriksen Soreide, predsedníčka zahraničného výboru nórskeho parlamentu. Zdôraznila, že ak by Rusko zvíťazilo, malo by to rozsiahle dôsledky. „Ak ruský prezident Vladimir Putin vyhrá vojnu, dodá mu to odvahu. Dodá to odvahu Číne, dodá to odvahu Iránu, dodá to odvahu Severnej Kórei..,“ povedala Soreideová.