V televíznej debate v noci na stredu sa stretli: Nathalie Arthaudová, Francois Asselineau, Jacques Cheminade, Nicolas Dupont-Aignan, Francois Fillon, Benoit Hamon, Jean Lassalle, Marine Le Penová, Emmanuel Macron, Jean-Luc Mélenchon a Philippe Poutou. Počas takmer štvorhodinovej diskusie vo francúzskej televízii BFMTV mali pri každej z otázok dvoch moderátoriek 90 sekúnd na odpoveď.

Postoj k Európskej únii vyvolal živú diskusiu

Líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová dlhodobo navrhuje opustenie eurozóny i Únie. Rozhodnutie by nechala na Francúzov – formou referenda. Vyhlásila, že únijné zmluvy o voľnom obchode Francúzom škodia a ekonomický protekcionizmus je prospešný.

“Treba sa porozprávať s poľnohospodármi, Emmanuel Macron. Nedokážu konkurovať poľnohospodárom z iných štátov,” zaútočila na svojho najvážnejšieho súpera.

Emmanuel Macron sa jednoznačne postavil za EÚ. “Nosím Európu v srdci a tento projekt (EÚ, pozn. TASR) nás posilňuje, ale nechcem naivnú Európu. Francúzsko môže veci zmeniť, čo by som od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii aj robil,” vyhlásil bývalý minister hospodárstva.

Le Penovej oplatil úder, keď uviedol, že obchod z EÚ by znížil kúpnu silu Francúzov a mnohých by pripravil o prácu. Obvinil ju, že presadzuje “nacionalizmus, ktorý vedie k vojnám”. Jej tvrdenia označil za “klamstvá, ktoré už pred 40 rokmi začal šíriť jej otec”.

Podobne sa vyjadril kandidát vládnej Socialistickej strany (PS) Benoit Hamon, ktorý skonštatoval, že si treba najprv položiť otázku, čo by znamenal odchod z EÚ pre bežných občanov. Hoci je za zotrvanie v Únii, prekážajú mu spoločné fiškálne pravidlá a tiež by dal väčšie právomoci národným parlamentom.

Za zachovanie členstva v eurozóne sa vyjadril pravicový kandidát Francois Fillon. Le Penovej program je podľa neho pre návrat k franku a odchod z EÚ ekonomicky neuskutočniteľný.

“Potrebujeme Európu, ale mala by sa sústreďovať na strategické ciele. Musíme zotrvať pri eure, ktoré narúša dominanciu dolára, to je najdôležitejšie. Európa musí tiež mať spoločnú stratégiu pri ochrane hraníc a v otázke digitalizácie,” zhrnul svoj postoj k Únii Fillon.

Otvorenie európskych zmlúv navrhol ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon. To považuje za zložité François Asselineau, preto presadzuje priamo odchod z EÚ aj NATO. Rovnaký názor vyjadril tiež najstarší prezidentský kandidát Jacques Cheminade.

Hlavným bezpečnostným problémom je terorizmus a islamský radikalizmus

Na vytvorenie čo najširšej koalície, zahŕňajúcej aj Rusko, na boj proti terorizmu vyzval Francois Fillon. Ten tvrdí, že Francúzsko je vo vojne. “Nehovorím o boji proti terorizmu, ale o boji proti islamskému totalitarizmu,” skonštatoval pravicový kandidát.

Okrem toho by zakázal na francúzskom území salafizmus, fundamentalistickú vetvu islamu. Tiež by vyhosťoval z Francúzska osoby, ktoré sú bezpečnostným rizikom.

“Francúzsko je univerzitou pre džihádistov,” zvolala Le Penová. Je za zatvorenie radikálnych mešít, aby kleslo riziko teroristických útokov. Rovnako by prevzala kontrolu nad národnými hranicami, cez ktoré podľa nej spolu s migrantmi do Francúzska prenikli teroristi.

Na Fillonovo vyjadrenie zareagovala obvinením, že práve počas jeho pôsobenia v úrade premiéra sa znížil počet policajtov aj výdavky na obranu. Le Penová by zvýšila počet policajtov a žandárov o 15.000.

Počet policajtov by zvýšil aj Macron. V otázke terorizmu je za boj proti koreňom problému, preto podporil zásahy francúzskej armády v Sýrii aj v africkom Mali. Proti terorizmu by intenzívnejšie bojoval v kybernetickom priestore.

Iný postoj v boji proti terorizmu na národnej úrovni zaujal socialista Hamon. “V Rusku sú ešte viac obmedzené verejné slobody ako vo Francúzsku a aj tak nedokážu útokom zabrániť. Najdôležitejšie je, aby sa Francúzi zjednotili. Zázračné riešenie neexistuje,” zhrnul Hamon. Ľavičiar Mélenchon rovnako ako v minulosti kritizoval predlžovanie výnimočného stavu pre teroristickú hrozbu.

Aké kroky týkajúce sa ústavného systému by prijali

Zníženie počtu poslancov navrhli Macron, Le Penová aj Fillon. Centrista Macron by prijímal menej legislatívy. Pravičiar Fillon vidí riešenie skôr v efektívnejšom fungovaní inštitúcií a naštartovaní ekonomiky. Vinu v aktuálne vyšetrovanej kauze údajného fiktívneho zamestnávania svojich rodinných príslušníkov si odmietol priznať.

Odvážnejší prístup navrhla Le Penová, ktorá presadzuje častejšie využívanie referenda, a neváhala by preto reformovať ústavu. Sľúbila, že ak bude zbavená imunity, príde vypovedať pred sudcov v kauzách, ktorým čelí.

Hamon považuje francúzske prezidentské právomoci za priveľké. “Nemôžeme mať režim stojaci na jednom mužovi alebo žene, ktorá riadi štát bez skladania účtov,” vyhlásil socialistický kandidát. Ešte ďalej by zašiel Mélenchon, ktorý by ukončil “prezidentskú monarchiu” a zmenil zákony tak, aby občania mali možnosť odvolávať volených predstaviteľov.

Podľa diváckeho prieskumu bol v debate najpresvedčivejší Jean-Luc Mélechon, na druhé a tretie miesto diváci zaradili Macrona a Fillona. Pri otázke o prezidentských kvalitách a najlepšom ekonomickom programe diváci najviac ocenili Macrona. Prieskum uskutočnila agentúra Elabe na vzorke 1.024 respondentov.

Francúzov čaká prvé kolo prezidentských volieb 23. apríla. Favoritmi na postup do druhého kola, ktoré bude 7. mája, sú Macron a Le Penová.