Môj profil 
Predplatné
Už počas prezidentskej kampane sa Emmanuel Macron vyjadril v prospech otvorenia PMA pre všetky ženy, avšak podmienil to získaním, čo najväčšieho konsenzu v spoločnosti.
V utorok vystúpila v spravodajskej stanici BFMTV ministerka pre rovnosť mužom a žien, Marlène Schiappa, ktorá v poskytnutom interview oznámila, že vláda “dodrží tento predvolebný záväzok”. Čo sa týka časového horizontu, podľa ministerky by k zmene zákona malo prísť v už v roku 2018, zároveň s revíziou bioetického zákona.
Na toto vyhlásenie zareagovalo 25 LGBT a ľudskoprávnych organizácií, ktorým sa nepáči termín rok 2018, ale požadujú okamžité otvorenie PMA pre všetky ženy. Týždenník Valeures actuelles cituje z ich prehlásenia: “PMA pre všetky ženy nie je otázkou etiky, ale emancipácie žien, rovnosti práv a boja proti diskriminácii. Čakať na bioetický zákon znamená podstúpiť riziko, že sa v krajine zdvihne vlna homofóbie a nenávisti, čo nechceme znovu zažívať.”
V prospech otvorenia PMA pre všetky ženy sa v júni vyjadrila aj Národná etická komisia (Comité consultatif national d ´ethique). Keď však už v roku 2013 prebiehala debata o tejto téme, vyžiadal si parlament stanovisko aj od Agentúry pre biomedicínu, ktorá dohliada vo Francúzsku nad aktivitami PMA. Agentúra vo svojom stanovisku vyjadrila k rozšíreniu závažné výhrady.
Pokiaľ by došlo k rozšíreniu PMA na základe sociálnych požiadavkov, mohli by sa lekári ocitnúť v pozícii obyčajných poskytovateľov služby. Správna rada agentúry zložená z vedcov, právnikov, psychiatrov a a filozofov sa postavila aj proti dopadom na, ktoré by otvorenie PMA pre všetky ženy malo na takto narodené deti:
„Uznanie dvojitého materského alebo otcovského pôvodu, by viedlo k úplnému zničeniu biologických a právnych základov rodičovstva.” Ako píše periodikum Famille Chrétienne, mnohí členovia rady považujú za viac než znepokojujúcu myšlienku, že by rozšírením PMA došlo prakticky k inštitucionalizácii absencie otca.
Členovia sa obávajú aj prekročenia ďalších limitov, ktoré by sa s poukázaním na diskrimináciu mohli objaviť. Ako príklad uvádzajú zákaz inseminácie post-mortem, t.j. spermiami od muža, ktorý už nežije, čo je vo Francúzsku zakázané z toho dôvodu, aby dieťa nebolo programovo zbavené práva na otca. Tento dôvod by už neplatil, ak by PMA bolo umožnené aj slobodným ženám. Podobné by to bolo i v prípade homosexuálnych párov, ktorí by mohli požadovať a aj požadujú legalizáciu náhradného materstva (kedy žena väčšinou za peniaze vynosí dieťa pre iný pár) s poukázaním na diskrimináciu voči lesbickým párom.
Členovia rady vyjadrili aj obavy ohľadne techniky PMA, kedy by lekári mohli byť konfrontovaní s požiadavkami lesbických párov, aby oplodnené vajíčko jednej ženy bolo implantované do maternice druhej ženy. “Ocitli by sme sa v situácii, kedy by sme tu mali biologickú matku a “gestačnú” matku, ako v prípade náhradného materstva.
“Bolo by užitočné, aby sa uvažovalo o riziku, že bude akceptovaná myšlienka, že prítomnosť otca nie je potrebná, oproti snahám zachovať i v prípade odluky, role otca i matky vo výchove dieťaťa,” uvádza sa v stanovisku Agentúry pre biomedicínu.
Ako uvádza Famille Chrétienne toto stanovisko nie vo verejnosti známe na rozdiel od stanoviska Národnej etickej komisie a nebolo v rozhodovaní zohľadnené.
Katarína Hanzlíková
.JPG)
.jpg)
.jpg)
