Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Európska komisia. Celkovo sa pritom zvýšil počet prípadov, keď bol zachytený falšovaný tovar. Príčinou je podľa komisie veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. Počet zaistených zásielok narástol z vyše 57 tisíc v roku 2017 na takmer 70 tisíc v roku 2018.
“Colníkom v celej Európskej únii sa darí odhaľovať a následne zaistiť falšovaný tovar, ktorý je nezriedka pre spotrebiteľov nebezpečný. Prácu im čoraz viac sťažuje narastajúci počet malých balíkov, ktoré sa do únie dostávajú prostredníctvom predaja online. Prednostne sa pri tom zameriavame aj na ochranu integrity jednotného trhu a colnej únie a účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva v medzinárodnom dodávateľskom reťazci. V našom ťažení proti falšovaniu a pirátstvu nesmieme ustávať,” reagoval komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety, ktoré predstavovali 15 % z celkového množstva zaistených výrobkov. Po nich nasledovali hračky (14 %), obalový materiál (9 %), štítky, etikety a nálepky ( 9%) a odevy (8 %). Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti, ako napríklad telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče tvorili spolu takmer 37 % celkového množstva zaisteného tovaru.
Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo zase hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfémy a kozmetika pochádzali v prvom rade z Turecka. Európski colníci odhalili veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek z Hongkongu. Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigarety putovali najmä z Kambodže a obalový materiál z Bosny a Hercegoviny.