Bratislava 23. mája 2019 (HSP/Foto:TASR-František Iván)
Dnes vladyka Milan Chautur prostredníctvom facebooku reagoval na smutný príbeh chlapa, ktorý pri autonehode, ktorú sám spôsobil, prišiel o matku a podľa jeho slov ho už nič nebaví a život akoby stratil zmysel
“SICH vladyka Milan. Dlho som váhal, či sa tu zdôverím s mojím obrovským trápením, ktoré bude pretrvávať už dokonca môjho života. Ako mladý človek, hneď po ukončení školy, som sa rozhodol ísť pracovať do zahraničia, aby som zabezpečil rodinu a doprial im to čo iní už dávno mali. Kvôli otcovi alkoholikovi sme prežívali v rodine peklo. Hnal som sa v zahraničí za peniazmi, aby som čím skôr niečo investoval do domu no hlavne aby som kúpil auto.
Ako neskúsený vodič, bez toho aby mi otec ukázal ako šoférovať, som v priebehu pár mesiacov zapríčinil tragickú dopravnú nehodu, keď som nedal prednosť . V aute som bol ja, sestra a mama. Žiaľ, naša milovaná mamka anjelik, ktorý nás tak veľmi miloval a ktorý nám dal život, zahynula pri tejto nehode, ktorú som zapríčinil ja. Od tohto dňa môj život smeruje do záhuby. Už ma nič nebaví. Nie je dňa, aby som na to nemyslel, žiadne lieky ani spoločnosť mi nepomôžu na to zabudnúť. Odvrátil som sa absolútne od Boha. Viem už teraz, že ostanem sám s touto vinou do konca života postupne smerujúcim do pekla. Človek si uvedomí, kto je mama až vtedy, ak o ňu príde, keď už je neskoro. Celý život budem ľutovať to, čo sa stalo, a aj moje zlé správanie k nej počas života. Ďakujem.”
Podľa vladyku je v takýchto situáciách zlé zabudnúť na pokánie a upadnúť do beznádeje. “Niekedy k dôležitým riešeniam v živote, prichádza človek až v tragickej chvíli svojho života. Aj v prípade záchrany celého ľudstva od hriechu, Boh dopustil tú najtragickejšiu skutočnosť – a to smrť svojho Syna Ježiša Krista na kríži. Bolo by zlé, keby to človek bral na ľahkú váhu a namiesto pokánia a nádeje si zvolil beznádej v srdci, ktorou chce zlý duch ešte viac ničiť človeka a víťaziť nad ľuďmi.”
Ako píše vladyka Milan, tento prípad je dôkazom toho, “že diabol na základe vašej mladíckej ľahkovážnosti, vás chce ešte viac ničiť a zahubiť v trestuhodnej beznádejnosti a úteku od Boha. Čo ak práve mama ponúkla modlitby i svoj život za vaše spasenie vtedy, keď videla, že nejdete dobrou cestou…?”, pýta sa.
“A teraz by obeta jej života vyšla celkom nazmar tak, ako aj obeta Ježiša Krista pre tých ľudí, ktorí ho odmietajú.”
Preto by bolo v takejto situácii najlepšie obrátiť sa k Bohu a prosiť nielen za mamu, ale aj za odpustenie pre seba.
“Pre vás teraz najvážnejším rozhodnutím by malo byť vrátiť sa k Bohu a prosiť za mamu, aby jej On dal večné šťastie a vám odpustenie, ktoré Boh nikomu neodmieta, ešte ani tomu lotrovi na kríži, ktorému povedal: “Ešte dnes budeš so mnou v raji”/Lk 23,43/. Preto výsledkom tejto tragédie vo vašom živote by malo byť rozhodnutie nájsť pokoj v Kristovi, ktorý pred svojim umučením povedal apoštolom: “Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje”/Jn 14,27/.”
Vo svojom príbehu dotyčný tvrdí, že chcel zarobiť peniaze pre svoju rodinu a teraz chce rezignovať, lebo došlo k čomusi, čo nepredpokladal, a preto mu vladyka radí, aby svojou rezignáciou nespôsobil ešte viac nešťastia. “Mnohí havarovali a spôsobili mnoho nešťastia, ale tým sa život nesmie “hodiť cez palubu”, hoci to veľmi bolí, lebo to nebolo z vášho chcenia, preto svojou rezignáciou neurobte ešte viac nešťastia, lebo ju rozšírite aj na blízkych.”
“To, čo nemôžete ľudský zvrátiť, ponechajte na Božie milosrdenstvo, ale to, čo je treba ako mladému mužovi urobiť, snažte sa o to, lebo aj vaše dní sú ešte pred vami a svojou ťažkou skúsenosťou môžete pomôcť iným.”
A preto na záver dodáva vladyka,”Budem sa modliť za vás, aby ste nie zatrpknutosťou, ale láskou a porozumením vládali riešiť momentálnu situáciu a nikdy sa nepustili “Božej ruky” i prijali pomoc Božej Matky, pri ktorej je už aj vaša mamička.”