Zaujímavosť na úvod: V rovnaký deň, ako tandem SMER-SNS predstavil médiám svoj návrh zákona na zvýšenie transparentnosti mimovládnych organizácií, sa do obehu na sociálnych sieťach dostalo video dvojice, ktorá si tretí sektor zastáva nadovšetko. Hovorím o novinároch Šimečkovi a Tódovej z Denníka N, ktorí v uliciach Košíc otravovali ľudí a nahrávali si ich. Istá pani im veľmi tvrdo povedala, čo si o nich myslí:

„Nadávate na Slovensko a kradnete peniaze,” vyčítala Šimečkovi, evidentne narážajúc na kauzu čerpania dotácií blízkou rodinou novinára…

Uznajte: Médiá tradičného strihu plus mimovládky, to sú spojité nádoby (aj s opozičnými politikmi). Kým pozadie a ciele médií sa dajú pozisťovať, s NGO (non government organisation) to je zložitejšie. Existujú rozličné kanály, prostredníctvom ktorých môžu byť dotované, a nie je vždy isté, že financie išli na tie ciele, ktoré sú uvedené v zmluvách…

Takto sa v praxi robí lobing.

Práve proti tomu chcú vládni predstavitelia zakročiť. Predkladaný návrh zákona, predstavený na spoločnej tlačovke predstaviteľov SMERu a SNS sa pritom neinšpiroval Ruskom, ako minulý piatok tvrdili organizátori protivládnych protestov – jeho vzorom je jeden z kľúčových štátov EÚ, konkrétne Nemecko. Tam rozumejú pod slovom lobing také kroky z mimovládneho sektora (či zahraničia), aké majú ovplyvňovať konanie a rozhodovanie verejných funkcionárov.

Takže otázka na kolegov Rizmana a spol.: Pokiaľ majú transparentnosť ošetrenú aj v Nemecku, prečo by malo byť Slovensko výnimkou? Veď nám západných partnerov dávate inokedy za príklad!

A prečo by sme nemali vedieť, kto je lobista? Tu prebieha ovplyvňovanie verejných činiteľov na dennej báze. Mimovládky sa snažia šíriť svoj vplyv rozmanitým spôsobom. Napríklad si vyberú takzvaných nezávislých expertov, ktorí potom, keď nastane správny čas, zhodou náhod nastúpia do radov politických strán typu Progresívne Slovensko…

Netreba zabúdať ani na legendárnu spoveď vyššie spomenutého novinára Milana Šimečku, že Sorošove peniaze defakto pomohli poraziť „mečiarizmus”. Určité záujmové zoskupenia odjakživa chodili po Slovensku a presadzovali vôľu svojich zahraničných donorov. Tým výrazne ovplyvňovali verejnú mienku a politický boj.

Je to nelegálne? To síce nie, ale minimálne ide o nekalý spôsob, ako pomáhať politickým subjektom získavať vplyv mimo riadnej súťaže. Inými slovami – kto si zaplatí viac, bude mať moc. (Akurát pri posledných voľbách sa prerátali, pretože sociálne siete pomohli masovo šíriť posolstvá členov súčasnej koalície a takto získavať hlasy…)

Sám Vladimír Mečiar sa inak vyjadril, že už pred voľbami roku 1998 boli informácie o tom, že zo zahraničia k nám prenikajú k rôznym nadáciám peniaze za účelom poraziť ho (s tým, že pre donorov bude zmena vlády výhodná). SNS aj vtedy chcela so situáciou niečo urobiť, no zahraniční komisári EÚ označovali takú iniciatívu za údajne nedemokratickú, a teda neprípustnú.

Dnes už dobre vieme, že EÚ sa správa v niektorých otázkach suverénnej politiky k menším členským štátom ako k teroristom: Nevyjednáva s nimi…

Známe sú aj prepojenia neziskoviek či médií s IT sektorom. Softvérová veľkofirma ESET toho času viedla súd proti Ľubošovi Blahovi (SMER) vo veci kritických tvrdení na ich adresu (napríklad že financujú progresívnych politikov typu Čaputová-Vallo). Vyhral politik; za pravdu mu dal dokonca Ústavný súd. Blaha preto hovorí, že máme právo kritizovať súkromné korporácie, pokiaľ sa miešajú do politiky.

Mimochodom, ak máme informačný zákon, na základe ktorého sa občan môže pýtať štátnych orgánov na to i ono, prečo by nemal mať právo pýtať sa aj mimovládok typu Transparency International? Hlavne keď si prisvojili právo vyhlasovať svoje analýzy o činnosti slovenských vlád za objektívne?

A nemá aj vláda právo vedieť, aký bude konečný účel peňazí, ktorými prispeje rôznym ideologicky angažovaným spolkom z našich spoločných vreciek?

Na záver myšlienka, ktorú v priebehu tlačovky správne poznamenal poslanec Glück: Slovensko ide v prípade tejto legislatívy opäť európskou cestou. Neregulovaná „divočina” tretieho sektora dostane konečne jasné právne a transparentné rámce. V súlade s nastavením či odporúčaniami západných štátov: Nie Ruska, nie Číny, nie Iránu. A nikto ani nejde rušiť občianske združenia z politických dôvodov – učiniť tak môže jedine súd, upozornil ešte Juraj Gedra (SMER).

Čo na to povedia krikľúni na námestiach budúci piatok?

Ďalšie podrobnosti z tlačovky si môžete prečítať v našom článku TU.