Smer-SD a SNS konečne predstavili zmeny na uregulovanie politických mimovládok

Lučanský dodal, že daný návrh zákona sa „ťahá“ už vyše roka, bol ale prijatý pozmeňujúci návrh. Od pôvodného návrhu sa líši tým, že sa zrušilo označenie zahraničnej podpory a zákon zavádza tri veci. Prvou je vypracovanie výkazu o transparentnosti a zverejňovania cez register účtovných závierok, čo by sa malo týkať organizácií s ročným príjmom vyše 35-tisíc eur. Ďalším okruhom je regulácia lobingu. Napokon ide o opatrenie, podľa ktorého by sa organizácia mala stať povinnou osobou v prípade, ak prijme peniaze z rozpočtu štátu či Európskej únie, pričom jestvuje mechanizmus na zistenie, ako tieto prostriedky využila.

Lučanského doplnil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra. Ako uviedol, tretí sektor má svoj význam a vláda a štát rešpektujú ich prítomnosť a hodnotu. „Ale nemôžeme rešpektovať to, že celý tento sektor sa stal akýmsi nástrojom na ovplyvňovanie spoločenských politík a predovšetkým ovplyvňovania vývoja politickej scény na Slovensku, s cieľom pomôcť alebo poškodiť nejakú politickú stranu,“ vyjadril sa. Spresnil, že v rámci výkazu transparentnosti budú občianske združenia a mimovládky zapísané v registri. S príjmom nad 35-tisíc eur by mali poskytovať detailný výpis ich príjmov, aby „si verejnosť vedela pozrieť, ak vstupujú do politického boja, o kom hovoríme, kto dané subjekty platí a kto ich motivuje správať sa tak, ako sa správajú, a vyjadrovať sa tak, ako sa vyjadrujú“. Pri definovaní lobingu sa inšpirovali v Nemecku, zadefinovali ho ako priame či nepriame kroky, ktoré smerujú k ovplyvňovaniu rozhodovania verejných funkcionárov. Mnohé mimovládky podľa neho s týmto majú problém, keďže sa usilujú aktívne vstupovať do politiky. Dodal, že je potrebné zistiť aj ich prepojenie na mediálne prostredie.

Dodal, že rozširujú povinnosť mimovládnych organizácií informovať verejnosť o spôsobe použitia financií získaných zo štátu či EÚ. Tvrdil tiež, že do tretieho sektora prúdi ročne zo štátneho rozpočtu viac ako sto miliónov eur. Tento sektor je podľa neho v súčasnosti neprehľadný, hovoril o „šedej zóne“. Rovnako tvrdil, že za ostatných 30 rokov nebola v mimovládnom sektore vykonaná ani jedna kontrola. „Veľa, skutočne veľa netransparentnosti sa v tomto priestore nachádza,“ podotkol. Verí, že sa im do fungovania tretieho sektora podarí „vniesť svetlo“.

Gedra tiež ozrejmil, že z hľadiska sankcií je návrh štandardný. Prvá sankcia je do výšky tisíc eur, druhá 10-tisíc a treťou sankciou je návrh na zrušenie organizácie. Posledná sankcia je ale najextrémnejším prípadom, vtedy, keď si niekto opakovane nesplní svoje zákonné povinnosti. V reakcii na to, že poslanci Hlasu sa vyjadrili, že k návrhu pripravujú pozmeňujúce návrhy, Gedra skritizoval vládnu splnomocnenkyňu pre rozvoj občianskej spoločnosti Simomu Zacharovú. Tá sa podľa jeho slov vyše roka na príprave predmetnej legislatívy nezúčastňovala. Podľa neho nepriniesla žiadne návrhy a nedávno, keď jej návrh poskytol, dostal od nej pozmeňovák, ktorý podľa neho ich návrh „vykosťuje“.

Na tlačovej konferencii vystúpil aj poslanec Richard Glück (Smer-SD). Hovoril o tom, že tretí sektor bol zneužívaný na ovplyvňovanie verejnej mienky a neférový politický boj. „A preto je veľmi správne, že sa dnes touto témou zaoberáme,“ zdôraznil. Ocenil i zadefinovanie lobingu, a tiež rozšírenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na lobbistov. „Musíme vedieť, kto nám tu robí politiku. Keď nemá toľko kvalít, aby sa zúčastnil politickej súťaže a vyhral v parlamentných voľbách, tak bude musieť strpieť označenie lobista,“ prízvukoval.

Prečítajte si tiež:

• Smer-SD navrhne odvolať Remišovú z čela výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
• Začala sa riadna schôdza, poslancov čaká vyše 150-bodový program