Poslanci schválili novelu k programom pre prevenciu kriminality

„Vytvorením právneho rámca pre akreditáciu preventívnych programov v oblasti prevencie kriminality sa vytvára predpoklad pre odborné posudzovanie ich obsahu a kvality, ako aj pre transparentné poskytovanie podpory zo strany štátu. Navrhovaný akreditačný mechanizmus zároveň umožní jednotné nastavenie pravidiel pre subjekty, ktoré pôsobia v oblasti prevencie kriminality, čím sa prispeje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov a zvyšovaniu bezpečnosti obyvateľstva,“ argumentoval rezort vnútra, ktorý za úpravou stojí.

Novela má zároveň posilniť strategickú a koordinačnú úlohu štátu v oblasti prevencie kriminality. „A to formálnym upresnením pôsobnosti Rady vlády SR pre prevenciu kriminality a ukotvením krajských koordinátorov pre prevenciu kriminality a krajských komisií pre prevenciu kriminality ako regionálnych koordinačných štruktúr,“ doplnilo ministerstvo.

Po novom tiež ministerstvá budú musieť predkladať Rade vlády SR pre prevenciu kriminality správu o stave, vývoji a dynamike kriminality a inej protispoločenskej činnosti. „Podporí sa tým tvorba dôkazmi podložených verejných politík a zefektívni strategické plánovanie v oblasti prevencie kriminality,“ dodalo ministerstvo.

Zmeny majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Príslušníkom Policajného zboru by sa mohli rozšíriť oprávnenia

Príslušníkom Policajného zboru by sa mohli rozšíriť viaceré oprávnenia. Po novom by napríklad policajti mohli využívať umelú inteligenciu. Pre nadriadeného sa má zároveň zaviesť povinnosť posudzovať každé použitie donucovacích prostriedkov svojich podriadených. Vyplýva to z novely zákona o Policajnom zbore, ktorú v stredu Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.

„Navrhuje sa, aby každé použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnocované príslušným nadriadeným z hľadiska zákonnosti, a to bez ohľadu na to, či sú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia donucovacích prostriedkov, alebo aký následok bol použitím donucovacích prostriedkov spôsobený. Zároveň sa ukladá nadriadenému povinnosť spísať o výsledku zisťovania záznam, ak bola použitím donucovacích prostriedkov spôsobená smrť, ujma na zdraví, škoda na majetku, alebo ich použitím vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele, ktorú predložilo ministerstvo vnútra.

Novela má priniesť tiež rozšírenie niektorých oprávnení policajtov. Tí by napríklad mohli prikázať pred vstupom do strážených objektov odovzdať zbraň alebo iné nebezpečné predmety, prostriedky výpočtovej techniky, dátové nosiče a elektronické záznamové a vysielacie zariadenia. Po novom by tiež mohli nasadiť informačno-technické prostriedky aj pri trestných činoch proti životnému prostrediu, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dva roky. Do zákona sa má tiež doplniť oprávnenie Policajného zboru používať systémy AI v súlade s tzv. AI aktom.

Má sa tiež upraviť postup polície v prípadoch, keď pri prvotnom preverení prípadu domáceho násilia nebolo možné vykázať násilníka zo spoločného obydlia pre nesplnenie podmienok tohto postupu. Po novom by polícia mohla opätovne skontrolovať situáciu na mieste do 72 hodín. „Opakované preverenie situácie smeruje k zabezpečeniu ochrany ohrozenej osoby v prípadoch, v ktorých je možné predpokladať, že intenzita útoku voči ohrozenej osobe sa bude zvyšovať a ochranu ohrozenej osoby bude možné zabezpečiť vykázaním osoby zo spoločného obydlia, prípadne uplatnením trestnoprávnej zodpovednosti voči podozrivej osobe,“ ozrejmil rezort.

Zákon o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti je v druhom čítaní

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania zákon o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti. Upraviť má spracúvanie osobných údajov pre Policajný zbor, Vojenskú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže, finančnú správu, Ministerstvo spravodlivosti SR, Kanceláriu prezidenta SR, prokuratúry a súdy.

„Návrhom zákona sa upravujú individuálne práva a povinnosti uvedených orgánov v oblasti ochrany osobných údajov na účely zabezpečenia predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu,“ ozrejmil Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR, ktorý návrh predložil.

Ochrana fyzických osôb by sa mala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov automatizovanými prostriedkami, ako aj na manuálne spracúvanie, ak sú osobné údaje uložené v informačnom systéme alebo do neho majú byť uložené. Orgány by mali zabezpečiť, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne, neúplné alebo neaktuálne, neprenášali ani neposkytovali. „S cieľom zabezpečiť ochranu fyzických osôb, správnosť, úplnosť alebo mieru aktuálnosti a spoľahlivosť prenášaných alebo poskytovaných osobných údajov by mali príslušné orgány pri každom prenose osobných údajov doplniť potrebné informácie,“ doplnil úrad.

Prevádzkovateľ má pri spracúvaní osobných údajov zaviesť účinné opatrenia na ochranu práv a slobôd osôb. Zákon ako vhodné opatrenia uvádza pseudonymizáciu, čo je spracúvanie osobných údajov spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií. Ak by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, príslušný orgán by mal najneskôr do 72 hodín oznámiť toto porušenie úradu, vyplýva z materiálu.

ÚOOÚ zároveň uviedol, že prenos do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie sa môže uskutočniť len vtedy, ak je to potrebné na účely trestného konania. „Takýto prenos sa môže uskutočniť v prípade, ak Európska komisia rozhodla, že daná tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany, ak sa poskytli primerané záruky, alebo ak platia výnimky pre osobitné situácie. Úroveň ochrany fyzických osôb by nemala byť ohrozená, keď sa osobné údaje prenášajú z Európskej únie,“ skonštatoval. Taktiež by sa mal takýto prenos uskutočniť až po tom, čo ho povolil členský štát, od ktorého sa údaje získali. Príslušný orgán by mal tiež zohľadniť, že sa osobné údaje nepoužijú na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania.