Na dohodu treba dvoch

Kým minister Kamil Šaško zdôrazňuje, že urobí všetko preto, aby dohodu s LOZ našiel, lekárske odbory si idú svoje. Vladimír Baláž v inom rozhovore nedávno vyslovil „Už dvakrát sa odborárom podarilo povaliť vládu a začínam mať pocit, že to chcú spraviť aj tretíkrát,“. Aj v našom rozhovore vyjadril podozrenie, že mu to začína pripomínať scenár, ktorý má viesť k pádu súčasnej vlády. Na druhej strane dúfa, že sa nakoniec aj pre dobro pacienta, dohodnú.

„Myslím že to bol pád vlády pani Radičovej a potom to bol vlastne pád vlády pána Hegera“ špecifikoval prvé dva prípady, keď odbory dostali do úzkych nejakú vládu doktor Baláž. Na vysvetlenie svoju úvahu rozviedol:

„Obyčajne sa to vždy stáva vtedy, keď sa nahromadia rôzne problémy. Tak, ako sa to stalo za vlády pani Radičovej keď vlastne sa dostala do konfliktu s pánom Sulíkom a do toho vstúpia ďalšie a ďalšie veci, ktoré môžu ovplyvňovať vektor, trajektóriu krízy, ktorá vtedy bola a podobne.“ Obdobne LOZ pritlačil na pílu, keď to začalo škrípať vo vnútri koalície za Matoviča, či Hegera a vníma to aj teraz, keď má koalícia krehkú väčšinu, pritlačili najskôr lekárske odbory a už sa nechávajú počuť aj školské odbory.

Vladimír Baláž vníma hraničný konflikt nielen v parlamente, ale že to nakoniec vrie v celej spoločnosti. Frustrácia zo situácie, do ktorej sa spoločnosť dostala tlačí obsah hrnca s nespokojnosťou a hnevom až na okraj a nie sme ďaleko od výbuchu alebo pretečenia. A deje sa to podľa neho nielen na Slovensku.

„Všetci sme výnimočne frustrovaní, nechce sa nám nič poriadne robiť, nie sme zapálení pre to všetko, čo by sme mali urobiť. Myslíme si, že dôležitejšie pre nás je to, čo sa teraz v tej angličtine nazýva taký work-life balance. To znamená, že aby sme mali aj dostatočne veľa príjmov na to, aby sme si mohli robiť, čo chceme a robili len to nevyhnutné, čo máme povinnosť. Nič nad povinnosť nás už nejak veľmi nebaví.“ vyjadril svoje pocity zo súčasnej straty zmyslu života v spoločnosti poslanec.

Avšak vo vnútri je optimista a preto verí, že to nakoniec dobre dopadne.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

O peniaze ide vždy

„Budem veľmi pragmatický. O peniaze ide vždy v prvom rade. To si povedzme úplne normálne. Jasné, samozrejme, že ide o platy“ vyjadril presvedčenie, že aj napriek tomu, že v celom sektore zdravotníctva panuje frustrácia, o platy ide určite. Frustrácia dostáva ľudí pod tlak, lebo podľa doktora Baláža sme všetci pod tlakom a nielen mediálnym a tlakom sociálnych sietí, ktoré dojem, že nič nefunguje, že sa tu len kradne ešte zosilňujú.

Memorandum medzi vládou a LOZ

Pôvodne podpísané Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva medzi vládou a lekárskymi odbormi v roku 2022, ktoré sa zmestilo na jednu A4, sa ešte počas panovania Hegera rozrástlo na úctyhodných 33 strán. Jeho pôvodným cieľom bolo dostať slovenské zdravotníctvo zo žalostného stavu, do ktorého sa za 30 rokov dostalo. Za pôvodný dokument hlasoval aj Smer. Vladimír Baláž čítal v parlamente uznesenie, ktorým sa k nemu Smer aj Hlas prihlásili.

Dnes má každý z desiatich bodov množstvo podbodov a tie majú svoje podbody. Vladimír Baláž tento výsledok pripisuje slabosti Hegerovej vlády rokovať s odborármi. Odborárom sa podarilo do dokumentu dostať veci nad rámec ich pôsobnosti a niektoré body prestali dávať zmysel.

„Niektoré body som kritizoval už vtedy, že sú mimo rámec Lekárskeho odborového združenia. Pre mňa a vravím to celkom otvorene, to, že kde bude stáť Univerzitná nemocnica v Bratislave, o tom nemôže predsa rozhodovať Lekárske odborové združenie.“ uviedol príklad, kde zašli požiadavky odborov nad rámec ich kompetencie poslanec Baláž. A pridal, že ani o tom ako a kedy sa budú robiť atestácie v špecializovaných odboroch, tiež lekári rozhodovať nemôžu. Ani v škole žiaci nerozhodujú o tom, kedy a ako budú skúšaní.

Kritický pohľad má Vladimír Baláž aj na to, že odborári požadovali samostatné rokovanie s ministrom, že ide o zlepšenie zdravotníctva a oni chceli z rokovaní k požiadavkám o memorande vynechať iné organizácie, ktoré tiež majú čo povedať k tomu, ako má slovenské zdravotníctvo vyzerať. Napr. Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú lekársku spoločnosť, atď…

Platový automat, ktorý sa dostal do zákona a neberie ohľad napr. na to, že zvyšok spoločnosti má utiahnuť konsolidáciu, nepovažuje za správne nastavený. Ale považuje za chybu vlády, akým spôsobom komunikovala na verejnosti, že nehodlá platy lekárov valorizovať v súlade so zákonom. „ Bola to tá zápalka, ktorá ten dynamit rozpálila. Do toho ešte prišlo podľa mňa absolútne nerozumné vypúšťanie

balónikov typu akciové spoločnosti z univerzitných a fakultných nemocníc.“ Podľa Baláža do bolo bez rozmyslu vypustené do éteru, napriek tomu, že sa vie, že s tým majú zdravotníci problém.

Optimalizácia siete zdravotníckych zariadení

Proti optimalizácii siete, ktorá mala sústrediť zložité výkony, náročné na vybavenie aj odbornosť personálu len do niektorých typov nemocníc, kým tie jednoduchšie výkony by robili aj nemocnice nižšej kategórie, sa vzbúrili nielen samosprávy, ale aj rôzni lokálni hráči, ako aj lekári, či zdravotníci. Pomenoval problém, prečo sa tento pre naše zdravotníctvo kritický krok doposiaľ nepodarilo urobiť, doktor Baláž. Nemáme na to ani dosť peňazí, ani materiálno technické vybavenie, ani toľko špičkových špecialistov, aby sme mali všetky nemocnice na rovnakej úrovni.

Poslanec Baláž apeluje, aby sa pri stratifikácii postupovalo vyslovene podľa zákona a nie, aby do toho, čo v ktorej nemocnici bude a čo nie, zasahoval každý.

„Ja som bol tiež členom odborných pracovných skupín pre urológiu a transplantológiu. Tam sa nám to podarilo. Tam sme to urobili tak, ako to má moderne vyzerať.“ ocenil schopnosť nadradiť záujem celku nad záujmy jednotlivcov doktor Baláž a doplnil, že chirurgom sa na rozdiel od nich nepodarilo sústrediť tie najlepšie výkony do väčších nemocníc.

Doktor Baláž nie je za rušenie nemocníc, ale v niektorých by mala byť poskytovaná len základná starostlivosť, ktorá ale musí byť dostupná všetkým pacientom. A tá, ktorá vyžaduje náročnejší výkon aj vybavenie len sústredene vo väčších nemocniciach tým, ktorý to potrebujú.

„Nemáme dostatok veľkých odborníkov a vidíte, že medicína zdravotníctvo to je prekotný vývoj. Každý rok prichádza niečo nové a nové. Je to extrémne finančne náročné.“ pridal Vladimír Baláž a dodal, že robotické systémy nemôžeme mať všade.

Robotické systémy, ktorých je doktor Baláž fanúšikom, zakúpené v rámci Plánu obnovy musia byť tam, kde sa na nich bude robiť toľko výkonov, aby sa tá nákladná investícia vrátila. „My robíme u nás v nemocnici cez 400 výkonov na každom robotickom systéme.“ uviedol doktor Baláž príklad, kedy má investícia do robotických systémov zmysel. Minimum, vypočítaný anglickou spoločnosťou NICE je 250 výkonov na jednom robotickom systéme.

Transformácia nemocníc podľa profesora Fischera

V rozhovore pre Hlavné Správy vyjadril svetoznámy kardiochirurg Viliam Fischer koncept transformácie nemocníc, s ktorým prišiel už pred 20 rokmi. Profesor Fischer už v rámci svojej ročníkovej práce navrhoval zníženie počtu lôžok, limit na počet lôžkových zdravotníckych zariadení a zvýšenie počtu ambulancií. Pričom upozornil na dôležitosť transformácie zrušených nemocníc na sociálne lôžka, ktorých nám na Slovensku chýba 3-4 tisíc. Na prízemiach týchto zariadení odporúčal zriadiť 3-4 lôžka na 24-hodinové sledovania. Lebo v priebehu 24 hodín sa vyjasní situácia medicínsky a je šanca, že buď pôjde pacient domov, alebo sa „posunie“ do nemocnice.“

„Pán profesor dal teraz aj spolu možno s nejakými inými odborníkmi nejaký rozhovor do nejakého časopisu, do nejakého týždenníka a dosť veľká vlna hejtu sa zjavila na sociálnych sieťach, ktoré ja vidím. A chcel som tam niečo napísať a tak to neurobím, využijem to, že to urobím cez vás, ak dovolíte.

Chcem povedať, že pán profesor Fischer bol prvý človek, ktorý urobil prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku. Klobúk dole. Ešte raz. Klobúk dole. A my tu máme týchto hejterov a ľudí, ktorí si v rámci anonymity sociálnych sietí voči nemu dovoľujú mať rôzne narážky. Keby každý urobil aspoň stotinu toho, čo urobil prof. Fischer, tak by sme my mohli byť niekde inde. Takže toto je len k pánovi prof. Fischerovi, ktorého si pozdravujem.“ využil možnosť pozdraviť a podporiť profesora Fischera doktor Vladimír Baláž.

Jeho návrh považuje v zásade za správny. Určite sa dá z neho vyjsť, len by ho modifikoval tak, že okrem sociálnej starostlivosti, potrebujeme vyriešiť problém s chýbajúcou následnou zdravotnou starostlivosťou. Môžeme mať špičkovo zvládnuté akútne ošetrenie takých diagnóz ako sú napr. infarkty, myokardu alebo náhle cievne mozgové príhody. „Vieme mu (pacientovi) rozpustiť trombus v hlave, vieme mu zastentovať srdce fantasticky, ale po 4-5 dňoch už s tým človekom v tej akútnej fáze už nemáme čo robiť.“ Zlyhávame v poskytovaní následnej starostlivosti, ktorú si pacienti po takýchto zákrokoch vyžadujú. Nemáme kam ošetreného pacienta posunúť, kde by mohol absolvovať rehabilitácie, následnú zdravotnú starostlivosť prípadne sociálnu starostlivosť, doplnil doktor Baláž.

„My sme mali takú myšlienku, keď sa robil plán obnovy, že v tých nemocniciach, jednotkách (v súlade s kategorizáciou nemocníc) povedzme, čo mali byť asi takto nejako konštruované, aby sa tam mohli urobiť tie urgentné príjmy, kde sú 2-3 expektačné lôžka, je tam nejaký dobrý personál, je tam CT, sonografia, kde sa urobí tá prvá diagnóza a vylúči sa, resp. urobí sa to prvé triedenie pacientov. Áno, takže plus mínus súhlasím s tým, čo povedal pán profesor.“

Vzdelávanie lekárov a zdravotných sestier

Ak chceme mať dostatok domáceho zdravotníckeho personálu, musíme mať vzdelávací systém nastavený tak, aby produkoval požadovaný počet absolventov a aby títo po skončení náročného štúdia boli motivovaní tak, aby nám zostávali doma a neutekali v rámci únie za lepším do zahraničia.

Čo sa týka lekárskych fakúlt je Dr. Baláž optimista, nakoľko vníma, že počet študentov, ktorí chcú na lekárskej fakulte absolvovať z roka na rok rastie. A nevidí dôvod, aby sme nad rámec našich potrieb vzdelávali odborníkov pre okolité krajiny. Utilizácia, t. j. absolvovanie študentov na domácich lekárskych fakultách je 80 %, čo je podľa poslanca dobré číslo.

Za správne považuje aj to, že už sa nepožaduje, aby praktická výučba lekárov bežala len v univerzitných nemocniciach.

„Existuje lekárska fakulta v Péči v Maďarsku, kde v Péči nie je univerzitná nemocnica. Do tretieho ročníka alebo do štvrtého ročníka, koncom tretieho ročníka vy si urobíte odborné disciplíny teoretickej medicíny, fyzika, biochémia a tak ďalej, mikrobiológia, patologická fyzika, akékoľvek si urobíte. A potom môžete ísť do akreditovaných nemocníc alebo certifikovaných, akokoľvek to nazveme, kde vy môžete robiť ďalšie ročníky štúdia: chirurgia, interná medicína, čokoľvek si myslím detské a tak ďalej“ uviedol inšpiratívny príklad doktor Baláž a doplnil, že v Banskej Bystrici už majú prvých študentov 5. a 6., ktorí takto chodia na blokové stáže k ním.

Vidí v tom aj spôsob ako študentov dostať viac do slovenských nemocníc, aby sa so slovenským prostredím viac zoznámili, priľnuli k domovine a nadobudli chuť zostať pracovať doma. K tomu treba definovať, čo musia spĺňať nemocnice, aby dokázali záťaž z univerzitných nemocníc prevziať.

„Neviem, či viete, my sme boli cez študentov medicíny vyhlásení ako najlepšia nemocnica z hľadiska spolupráce so študentami a jej vzťahu k ním a tak ďalej. To je ale naša práca. Tak to máme robiť. My musíme chcieť aby tí ľudia k nám prišli.“ uviedol príklad, ako by sa to malo robiť všade na Slovensku.

„Je tam troška aj legiend okolo toho a troška možno aj zlého úmyslu, troška asi neporozumenia toho celého“, potvrdil skutočnosť ohľadom vzdelávania zdravotných sestier, že naozaj došlo k špatnému prekladu slovného spojenia „high school“ do slovenčiny ako „univerzita“. Zároveň uviedol, že to nie je ten hlavný problém. „Hlavný problém je v tom, že koľko rokov majú sestry so vzdelaním „setra“ absolvovať a koľko z toho má byť praktická a koľko teoretická výuka.“ A doplnil, že Poliakom stačilo pridať k 4 rokom stredoškolského štúdia 1 rok navyše a podmienku splnili.

„Nie, my sme zase boli pápežskejší ako pápež a tam vidím aj ten zlý úmysel, ale nechcem už ďalej o tom rozprávať. My sme si narobili univerzity pre sestry, ktorých absolventky k nám vôbec nechodia pracovať.“ A doplnil, že sme si zrušili excelentné zdravotnícke školy, z ktorých vychádzali excelentné zdravotné sestry, ktoré berú v EÚ všetkými desiatimi. A to, čo sme si rozbili, už nie je možne vrátiť úplne späť.

V ďalšom Vladimír Baláž rozviedol, ako sme sa množstvom zlých rozhodnutí dostali tam, kde sme a ktoré sa dnes naprávajú veľmi ťažko, lebo sa okrem iného prejavujú lobistické záujmy.

„Nechcem tu spomínať kolegyne alebo žiadne nejaké komory, Ako keby nevideli ten súčasný stav čo sa deje. Ale my musíme dostať do toho systému podstatne viac aj praktických sestier aj sestier.“ Doplnil doktor Baláž a dodal „My sme tak obmedzili kompetencie tých praktických sestier, teda tých sestier, ktoré vychádzajú len zo stredných zdravotných škôl, že to nedáva absolútne žiadny zmysel.“

Zároveň pri téme sestier pozdravil MUDr. Štefana Zelníka, ktorý vo svojom čase v parlamente bojoval za to, aby k zlepšeniu došlo.

Motivovať absolventov lekárskych fakúlt zostať pracovať doma a nie napr. odchádzať do Čiech, by mohla pomôcť aj výstavba nájomných bytov, ktorú rozbieha vláda na jar v budúcom roku.

Dnes špičkové nemocnice v Prahe ponúkajú absolventom slovenských lekárskych fakúlt, ktorí tieto skončia s vynikajúcimi výsledkami, služobné byty bezprostredne po nástupe do zdravotníckeho zariadenia. Čo je pre mladého lekára, ktorý by si rád založil rodinu významným benefitom, ktorý vplýva na jeho rozhodovanie, kam ísť po skončení školy pracovať.

Aj doktor Baláž dostal svoj prvý byt od štátu „nemocničný byt“. Ale to bolo ešte za socializmu, keď dokázal náš štát takto mladých lekárov zabezpečiť.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie

V čase, keď sme rozhovor natáčali (piatok, ráno) opierajúc sa o informácie a poznajúc situáciu, Vladimír Baláž povedal, že mimoriadna situácia vyhlásená bude, lebo pacient je na prvom mieste a ústavnú starostlivosť doručiť treba, ak ministerstvo s odbormi k dohode nedospeje. Navyše sa tým získa ďalších 60 + 60 dní na nájdenie dohody.

„Ja osobne som presvedčený, aj z vlastnej skúsenosti, že väčšina lekárov, aspoň v mojom okolí, okrem povedzme niektorých aktivistov, nechce nikde odísť. Chcú zostať tu, chcú pracovať. Pridali sa hlavne kvôli nejakej lojalite s odborárskym združením a tak ďalej. A samozrejme tiež sú na tej vlne to aj frustrácie, emočnej labilite a toho všetkého, čo sa deje.

Ale tak my, aj politici, aj ako vedúci pracovníci, musíme ich presvedčiť, že to má zmysel tu zostať pri pacientovi, že im ponúkame tie príležitosti, ktoré majú. Aby prevzali tú káru potom po nás, aby ju mohli ďalej ťahať, aby to zdravotníctvo na Slovensku išlo dobre. Som v tomto v zásade optimista, takže dúfam že to bude.“

O ministrovom tajomnom pláne „C“, ktorý by mal zabezpečiť, že sa vyhneme vyhláseniu mimoriadnej situácie a súčasne že lekári stiahnu výpovede, doktor Baláž vedomosť nemá.

Vláda a odbory našli kompromis

V čase spracovania rozhovoru a písania článku zverejnili aj Hlavné Správy informáciu, že ministerstvo a odbory k dohode nakoniec dospeli a podpísali zmluvu, na základe ktorej vláda stiahne zákon o zabezpečení ústavnej zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu a lekári stiahnu výpovede.

Či je to dobrá správa pre naše zdravotníctvo a či tým nevznikol precedens pre ďalšie odborové zväzy, napríklad školské, ktoré sú po tých lekárskych ďalšie v poradí na nohách, ukáže čas.

Prečítajte si tiež

• Vláda schválila zmluvu s Lekárskym odborovým združením. Obe strany šli na kompromisy
• Prof. Viliam Fischer Visolajskému – Ide vám len o platy. Morálne ste sa deklasifikovali
• Šaško: Vláda schválila tri požiadavky LOZ, mimoriadnej situácii sa nevenovala